Plánujete pec na pizzu či chlieb? Alebo jednoduchší záhradný kozub? Aby ste neboli sklamaní, mali by ste si zodpovedať zopár otázok.
Pec na chlieb, pec na pizzu, opekanie a dusenie mäsa či zeleniny je tvarovo skoro totožná, rozhodujúca je veľkosť na počet pízz alebo chlebov či veľkosť pekáča. Pec má vnútri dosiahnuť teplotu asi 270 °C. To je dôvod, prečo doma v kuchynskej rúre dobrú pizzu neurobíte. Rúra kuchynského sporáka so svojou najvyššou horko-ťažko dosahovanou teplotou 220 °C má úplne iné vlastnosti.
Výber materiálov
Použitie starých tehál v dôslednej tektonike skladby vytvára remeselne dokonalé dielo. Tehly umožnili aj jednoduché pravdivé vybudovanie ník na palivo. Tehly, na rozdiel od kameňa, sú pre pece adekvátnejšie, akési mäkšie. Prapodstata je v tom, že hlina a neskôr z nej tehla v plameni spevnie, kamaráti sa s ním. Kameň sa ohňa až na sopečné druhy „bojí“, lebo v ňom puká.
Ďalšou výhodou tehál je, že sa na nich ľahšie uchytí zeleň, machy. Už o 2 - 3 roky má tehlová stena patinu a ľahko splynie s okolím.
Často sa stáva, že nám po prácach na rekonštrukcii komína zostanú žiaruvzdorné tehly, trebárs už použité, s ktorými nevieme čo spraviť a tak nám väčšinou zostanú poukladané na hŕbe niekde v „zákryte“. Postaviť z nich takúto pec je ideálnym riešením na to, aby sme im vdýchli nový, funkčný život. Ak takéto tehly nemáme, nemusíme kupovať nové.
Ak by sme predsa len chceli pec postaviť len z miestnych materiálov, bolo by dobré poobzerať sa aspoň po starých pálených tehlách, z ktorých by sa vymurovalo vnútro pece. Odporúčam vybrať do exponovaných častí pece „zvonivky“ - po jemnom poklopaní na tehlu kladivkom by mal znieť ostrý zvuk, nie dutý.
Základy stavby
Na rovnom povrchu uložíme dostatočne veľkú podložku (plastový obrus, gumotextíliu a podobne), na ktorej budeme vytvárať základňu pece.
Keď teda máme vytvorenú pracovnú plochu, môžeme pristúpiť priamo k budovaniu základne. Pre človeka s čo i len minimálnymi skúsenosťami z murárskeho remesla to nebude nič zložité. Dôležité je plánovanie veľkosti a celkových rozmerov pece.
Tehly ukladáme čo najpresnejšie do kruhu po výške a samozrejme nesmieme zabúdať na prednú časť , v ktorej bude ohniskový otvor. Do tejto časti zakomponujeme tehly s polovičnou výškou oproti ostatným. Kruhovú plochu a škáry medzi tehlami vypĺňame hustou betónovou zmesou, ktorej hrúbka nemusí byť silná, aby nebola pec príliš ťažká. Skôr sa odporúča vystužiť dno pece konštrukciou zo železných tyčí, alebo stavebnej siete. Pamätajme na to, že základ musí byť dostatočne pevný na to, aby udržal celú pec.
Keď máme základňu pece hotovú, budeme musieť vyčkať, pokiaľ betón úplne nevytvrdne a tak budeme mať čas zhotoviť pojazd pre pec. Použijeme silnejšie hranoly či hrubšie dosky z tvrdého dreva. Je ideálne ak je drevo namorené voči vlhnutiu, plesniam a účinkom vody. Pamätáme na to, že pec bude ťažká a tak musíme nielen dimenzovať silu drevenej podstavy, ale aj celú mobilnú platformu.
Po dokonalom zatvrdnutí betónu môžeme začať so stavbou samotnej pece. Teraz môžeme vymurovať bočné steny pece. Najzložitejším úkonom bude pre nás zrejme vymurovanie oblúku ohniskového otvoru. Znalosť technológie murovania oblúka bola predtým bežnou súčasťou murárskeho remesla, pretože sa také ozdobné architektonické prvky v ľudovom staviteľstve v minulosti používali oveľa častejšie.
Základným prostriedkom k úspešnému vymurovaniu oblúka je drevená šablóna. Jednoduchú konštrukciu šablóny, ktorá bude oblúk pri murovaní podopierať, zhotovíme z dosák či OSB dosky a presný oblúk vyrežeme po prenesení z papierovej šablóny najlepšie pomocou priamočiarej píly alebo elektrickej či manuálnej „chvostovky“.
Pizza kameň
Ako vidíme na obrázku, niekde uprostred steny pece je dôležitým technologickým úkonom zapustenie dvoch oceľových tyčí, ktoré nám vytvoria držiak na takzvaný pizza kameň. V tomto prípade však nejde o príslušenstvo k bežným elektrickým rúram, ale o naozajstný prírodný plochý kameň dostatočne veľký na to, aby sa dal na oceľové tyče uložiť, nie však priveľký, aby ho bolo možné vložiť a vytiahnuť cez vrchnú časť pece alebo ohniskový otvor. Tu však nastáva doslova „kameň úrazu“. V prvom rade by náš prírodný kameň mal byť veľmi odolný voči tepelnému žiareniu. To znamená, že počas procesu pečenia nesmie prasknúť, ani sa rozdrobiť (čiže žiaden vápenec a podobné mäkké horniny).
Ak sa nám nechce hľadať v prírode, môžeme navštíviť stavebniny či záhradné centrá, kde nám navyše pri výbere poradia. Na pečenie pizze totiž hrúbka kameňa nemá žiaden vplyv, skôr je to práve hodnota presunu tepla.
Ak bude kameň taký ako má byť, môžete ho tiež použiť na pečenie malého chleba a rôznych druhov pečiva, nezabudnite však na dve podstatné veci. Kameň vždy musí byť dokonale čistý a kameň nikdy nemastíme!
Aby sa nám k nemu neprichytilo pizzové cesto, je vhodné posypať ho pred samotným pečením trochou kukuričnej múky. A ešte niečo - kameň nikdy nesmieme umývať saponátovými prostriedkami a tiež ho nikdy nevkladáme do už rozpálenej pece, ani neochladzujeme po ukončení pečenia zaliatím studenou vodou. Naopak - tak, ako sa kameň musí v peci pomaly a postupne zahrievať, tak tam musí aj spolu s pecou vychladnúť. Potom ho môžeme očistiť teplou vodou a necháme vyschnúť.
Kto nechce mať v tejto peci kameň na pečenie, nemusí ho tam inštalovať. No pizza z takejto pece je chuťovo úplne rozdielna od pizze pečenej klasickým spôsobom. Nejde síce o žiadnu paleo stravu, ale o paleo technológiu pečenia - a to je znak, že naše chuťové poháriky môžu získať úplne nové vnemy. Čiže ako vidíme, nemusí mať ideálny geometrický tvar.
Vrchnák a obstavba pece
Čo sa týka pečenia pizze, býva dobrým zvykom vyrobiť aj vrchnák na pec, ktorý uzatvára vrchnú časť jej tela a zabraňuje úniku sálavého tepla počas pečenia. Vrchnák vyrobíme z betónovej zmesi - v tomto prípade je povrch betónu dekorovaný zvyškami obkladového materiálu. V strede vrchnáku je otvor slúžiaci tak na manipuláciu s ním ako na vytvorenie ťahu pre odvod dymu. Vrchnák nám bude v peci sedieť na ďalších dvoch oceľových tyčiach zamurovaných pod vrchný veniec tela pece.
Kým betón tvrdne, vyrobíme si drevenú obstavbu pece. Prečo? Pretože pec bude pri svojej činnosti horúca a aby nedošlo k zbytočnému úrazu, bude táto obstavba akýmsi zabezpečovacím prvkom, zároveň bude vytvárať síce malý, no praktický odkladací priestor pece.
A máme hotovo. Obstavbu pripevníme k mobilnej platforme buď na pevno, alebo môžeme vyskúšať jednoduchý zaisťovací systém, aby sme ju po práci mohli odložiť.
Alternatívny postup - hlinená pec
Jeden zo spôsobov je, že na kopu piesku sa dajú noviny, na ktoré sa vo viacerých vrstvách nanáša hlina. Nechajú sa dva otvory - v hornej časti na komín a v dolnej časti na dvierka. Po jej vyschnutí sa piesok cez dvierka vyberie a odpálime oheň. Po dohorení uhlíky nahrnieme k dvierkam a môžeme sádzať chlieb. Koľko cyklov takáto piecka vydrží je zrejme nepodstatné, keďže hliny je dosť a môžeme si ju vyrobiť znova. Prínos takejto stavby je v možnosti vytvoriť pec z takmer všade dostupného materiálu v krízových situáciách a nevyžaduje ani murárske zručnosti.
Dôležité rady odborníka
Pece na chlieb sú jednoduchšej konštrukcie, ako šporáky a pece na vykurovanie, a pokiaľ sa stavajú v exteriéri a dodrží sa zopár zásad, šikovný majster to zvládne. Chlebová pec je vlastne len samotný dutý priestor s akumulačnou stenou. Tú je možné postaviť aj celú z hliny.
Bezpečnosť
Všetky takéto pece a šporáky stavané v interiéri sú však veľkým nebezpečenstvom pre vznik požiaru či úniku spalín. Postaviť šporák s rúrou na pečenie a dobrú pec na vykurovanie pri zachovaní všetkých požadovaných vlastností je už komplikovanejšie, a bez odborných vedomostí to radšej neodporúčam. Aspoň hrubú stavbu pece je dobré nechať na kachliara, hlinené omietky a dekorácie si však kľudne môže užiť aj celá rodina.
tags:
