Príslovie Ráno je múdrejšie večera sa v súčasných príručkách uvádza v podobách s porovnávacími spojkami Ráno je múdrejšie ako/než večer a vyjadruje sa ním skúsenosť, že ráno býva človek odpočinutý a koná a rozmýšľa rozumnejšie ako večer, keď je unavený.
Podoba príslovia bez spojky Ráno je múdrejšie večera môže z hľadiska súčasného jazyka pôsobiť nezvyčajne, pretože takéto vyjadrenie porovnávania bez spojky (alebo bez predložky) sa hodnotí ako zastaraný jazykový prostriedok, ktorý sa v minulosti využíval v umeleckom štýle. Napriek tomu sa so staršou podobou príslovia stretávame často aj dnes, pretože je u používateľov zafixovaná a traduje sa.
Príslovie Ráno je múdrejšie večera sa často používa aj v podobe s elipsou slovesa Ráno múdrejšie večera.
Všetci poznáme príslovie z titulku článku. Ale ako je to naozaj? Máme robiť zásadné rozhodnutia ráno, večer, alebo na tom vlastne vôbec nezáleží?
Rozhodovanie a únava
Väčšina z nás žije v predstave, že svojej mysli dokonale rozumieme. V jednom z najslávnejších experimentov, ktorý tento fenomén demonštruje, zavítali psychológovia Richard Nisbett a Timothy Wilson do obchodného domu a návštevníkov požiadali, aby hodnotili pančuchy umiestnené v rade zľava doprava. Lenže Nisbett a Wilson ľudí podviedli, pretože všetky pančuchy boli navlas rovnaké. Ako sa ľudia rozhodovali?
V inej, podobnej štúdii sledovali Shai Danzinger a tím z Ben Gurion University a Columbia University rozsudky izraelských sudcov pri udeľovaní podmienečného prepustenia väzňom. Vedci kontrolovali množstvo premenných, ktoré mohli byť zodpovedné za tieto zmeny, a vylúčili všetky až na jedinú - prestávku.
Sudcovia si samozrejme mysleli, že ich rozsudky boli počas celého dňa rovnako uvážené a racionálne, lenže, tak ako u hodnotiteľov pančúch, aj tu sa ukázalo, že ich rozhodnutia podliehali faktorom, ktorých vplyv si neuvedomovali.
Ako si to kolísanie v rozsudkoch teda vysvetliť? Na začiatku pracovného dňa bola myseľ sudcov „čerstvá“, čo zvyšovalo šancu na udelenie vytúženého prepustenia. Rozhodovanie je totiž náročný proces - sudcovia denne posudzovali 14 až 35 prípadov -, ktorý vysáva „energiu“ z rezervoáru našich mentálnych zdrojov.
Po čase skĺzneme do akéhosi „automatického módu“, v ktorom vyhľadávame najjednoduchšie riešenia, ktoré nás nebudú zbytočne zaťažovať. Prestávka mentálne zdroje doplnila, takže sudcovia začali posudzovať jednotlivé prípady opäť svedomitejšie.
Experiment s bodkami
Do pokusu sa zapojilo viac ako 60 vysokoškolákov, ktorí boli rozdelení buď do rannej (medzi ôsmou a obedom), alebo večernej sekcie (medzi obedom a šiestou večer). Študenti sa posadili pred obrazovku, na ktorej bol štvorec rozdelený šikmo na dva trojuholníky. Štvorec obsahoval 20 bodiek ľubovoľne umiestnených na jeho ploche.
Odmena za odpovede však nebola rozdelená rovnomerne. Za každú odpoveď, že sa väčšina bodiek nachádzala vpravo, dostali päť centov, ale za odpoveď, že sú skôr vľavo, iba pol centa, čiže 10-krát menej. To bola dôležitá manipulácia, pretože finančnú odmenu neviazala na správnosť odpovede.
Experiment mal sto kôl a obrázky sa striedali po 1 sekunde. V 34 prípadoch bola väčšina bodiek úplne jednoznačne na ľavej strane štvorca. Odpoveď študenta, že sú bodky vpravo, tak bola považovaná za klamanie. V 16 kolách boli bodky zase viditeľne na opačnej strane, čiže vpravo. Rozhodnutie, ktoré to potvrdilo, bolo označené ako pravda.
Z výsledkov vyplynulo, že ľudia, ktorí sa zúčastnili večerného experimentu, vo zvýšenej miere preferovali rozhodnutia, že bodky sú skôr vpravo. Ako vieme, išlo o možnosť, ktorá im vyniesla až 10-násobok toho, čo rozhodnutie opačné.
Vplyv chronotypu na rozhodovanie
Lenže tieto údaje sa ani trochu nezdali Sunite Sahovej, profesorke obchodnej etiky z Georgetown University. Sahová je „nočným vtákom“, ožíva takpovediac v noci, a nepripadalo jej, že by sa večer rozhodovala horšie alebo amorálnejšie. Položila si preto otázku, či tu do hry náhodou nevstupuje nejaký ďalší faktor - iný ako fáza dňa -, ktorý by zásadným spôsobom vplýval na podobu našich rozhodnutí.
Aby túto možnosť Sahová preverila, pozrela sa - spolu so svojimi kolegami Brianom Guniom a Christopherm Barnesom - na biológiu, ktorá leží v základoch spánku.
Náš spánkový rytmus je ovplyvnený takzvanými cirkadiánnymi rytmami, odpoveďami ľudského tela na vonkajšie stimuly, z ktorých striedanie svetla a tmy hrá najdôležitejšiu rolu. Zistiť, či spadáte do jednej, alebo druhej kategórie môžete tak, že pôjdete spať vtedy, keď sa cítite unavený a zobudíte sa bez toho, aby ste si nastavili budík.
Druhý z procesov, ktorý reguluje spánkové cykly, je homeostatický mechanizmus. Keď sme v bdelom stave, dochádza k tomu, že v priebehu dňa hromadíme takzvaný spánkový tlak, ktorý uvoľňujeme tým, že ideme spať.
Ranné typy majú tú výhodu, že ich vnútorné hodiny a spánkový tlak sú zosúladené. U nočných vtákov je to komplikovanejšie, pretože oba mechanizmy spolu neustále „bojujú“. Preto ráno, keď by mali „noční vtáci“ vstať, sú bez energie, a večer, keď by mali, naopak, zaľahnúť, ožívajú.
Vo svojom experimente rozdelila Sahová a tím ľudí do viacerých skupín v závislosti od ich chronotypu. Experiment prebiehal buď ráno, alebo večer, a spočíval v jednoduchých úlohách, napríklad v hádzaní kockou. Pritom platilo, že čím vyššie bolo číslo, ktoré jedinci hodili, tým vyššia bola ich odmena.
Z výsledkov vyplynulo, že ľudia podvádzali ráno menej iba v tom prípade, že boli zároveň „ranné vtáčatá“. Naopak, „noční vtáci“ podvádzali menej v noci. Tvrdenie, že by sme večer boli amorálnejší, preto nevyhnutne neplatí.
Lenže „ranných vtáčat“ je väčšina, a tak je svet zariadený podľa nich - pracuje sa od rána, nie večer.
Martina Valachová: Ráno je múdrejšie večerať
Martina Valachová je človek, ktorého je potrebné poznať, keď chcete pochopiť presný obsah toho, čo vám hovorí. Ak nepoznáte jej myšlienkové toky, môže sa vám veľmi ľahko stať, že posúdite odpoveď úplne v inom kontexte ako bola myslená. Vzali sme ju na kus reči a ako vidíte, aj titulok je hneď na zamyslenie.
Martina Valachová skutočne zodpovedá slovnému spojeniu akčná žena. Nielen preto, že spolupracuje s portálom s rovnakým názvom, ale aj preto, že organizuje rôzne akcie a podujatia, vedie weby a popri tom všetkom sa neustále usmieva.
Martina, keď som ti poslala otázky, hneď prvá reakcia bola, že si ich aj tak upravíš. No to je takto. Tu i tam dostávam ponuky na nejaké mudrovačky. Väčšina portálov má pripravený okruh otázok. Ja tomu plne rozumiem. Vediem online Magazín 40plus.sk. A vždy sa je treba od niečoho odpichnúť.
Temer pravidelne sa však stane, že vyjde plochý rozhovor. Tak radšej dopredu avizujem, aby sme na rozhovore zapracovali. Veď nech má dušu. Je to tak ako s jedlom. Ak do neho nedáte kus seba a lásky, tak nechutí.
Titulok sme chceli opraviť, pretože porekadlo znie v skutočnosti inak. K tomu porekadlu sa viaže príbeh. Váš portál je o jedle. O krajšej časti dňa, keď si všetci chceme a hlavne potrebujeme v tejto desne rýchlej dobe takzvane odfúknuť.
No a ja som s jedlom nebola vždy zadobre. Viaže sa to k obdobiu puberty, keď mi otec povedal, že budem mať 100 kíl ako naša teta Anastázia z Vajnor. Tak ma to vystrašilo, že som sa takmer stala anorektičkou. Našťastie som sa stihla spamätať.
No a predstav si, že niektoré veci sa tak podpíšu človeku v hlave, že porekadlo, ktoré každý pozná: Ráno múdrejšie večera som si ukotvila v hlave tak ako je v titulku. Ráno je múdrejšie večerať. V preklade nevečeraj, lebo budeš tučná! Možno dodnes by som ho takto chybne používala. No a raz som písala jeden článok do Slovenky a editorka mi ho vrátila, že tu máte chybu, Martinka. Nerozumela som. Až vtedy som prišla na to, že ten zdvihnutý prst môjho otca sa tak pretavil do môjho podvedomia, že som bola schopná preprogramovať si aj porekadlo.
Ja mám veľmi rada dobré jedlo. Priznám sa, že nemám čas si ho pripravovať. Takže sa stravujem často veľmi jednoducho. Napríklad som prišla na chuť pohánke. Je zdravá a dá sa pripraviť na slano aj sladko. Hlavne jej príprava trvá asi 3 minúty…a potom stačí pár minút počkať.
Ak mám možnosť a nemusím variť, tak všetko od avokáda, rýb alebo špenátu. Toto milujem. A cviklu. Inak cvikla v sebe nesie gén mladosti. Odporúčam každému, aby si našiel cestu k tejto krvavočervenej zázračnici. V poslednej dobe sa môj muž začal inšpirovať Marcelom Ihnačákom a stvára v kuchyni jedlá, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani študovaný kuchár.
Obľúbené reštaurácie Martiny Valachovej
Čo ty a reštaurácie? Máš nejaké obľúbené? Čo uprednostňuješ? Pre mňa je podstatné, aby jedlo chutilo a bolo z kvalitných surovín. Ak by sme rozprávali o reštauráciách, ktoré ponúkajú aj klasické denné menu, tu mi záleží na tom, aby mali v rámci menu aj šalát. Asi najradšej mám caesar. Ak ma nič z ponuky neosloví, tak caesar to vždy istí.
Pred rokom som pravidelne chodievala obedovať v starom meste do reštaurácie Lochness Scottish Pub. Chutilo mi tam, od jari do jesene terasa. Obsluha rýchla a aj zavtipkovať vedeli. Na obed som sa vždy tešila. Dokonca mi vyšli v ústrety a šalát zaradili ako pevné jedlo v menu na každý deň.
Keď som v Košiciach, pravidelne obedujem v TimeOut Restaurant&Café. Jedlo je naozaj kvalitné a čo je pre mňa podstatné, majú v rámci menu aj šalátový bar.
Mojou obľúbenou reštauráciou, kde pravidelne absolvujem aj stretnutia s klientmi, je Marathon v Senci. Majú pestrú paletu jedál a vždy sezónne vychytávky. Osobne poznám majiteľa a celú rodinu, takže sa viem spoľahnúť na to, čo na tanieri dostanem. Odporúčam vyskúšať aj ich pizzu. Majú novú receptúru a dajakú špeciálnu múku (zabudla som názov a zloženie). Chutí to neskutočne.
Rýchle občerstvenie veľmi nemusím, ale chcem upozorniť na chutné Bistrô u Donatky v Bernolákove. Robia výborné palacinky na slano aj na sladko. Ale aj zdravé takeaway menu. Od rána až do večera.
Asi najradšej mám stredomorskú kuchyňu. Je zdravá a jednoduchá. Neprekombinovaná. Ryby, veľa šalátov. Zasýti tak akurát. Nemáte ten pocit preplnenosti ako zo slovenskej kuchyne. Mám rada aj čínsku kuchyňu. A z Ázie sushi. Na ňom by som inak vedela asi aj prežiť (musím povedať mužovi, nech sa to naučí - takto ďaleko sa ešte nedostal).
Dovolenky väčšinou trávime v Chorvátsku, tu i tam v Španielsku alebo talianskych ostrovoch. Vždy tam schudnem, lebo sa neviem dojesť miestnych jedál postavených na zelenine vo všetkých obmenách a olivovom oleji.
Halušky mám rada. Aj ich viem super pripraviť. Keď som niekde v Tatrách alebo na Liptove, nie je možné, aby som si halušky aspoň raz nedala. Potom síce musím viac behať, ale nevadí. Slovenské jedlá sú dosť kalorické. Boli tradične pripravované pre ťažko pracujúcich farmárov. Dnes sa toľko nehýbeme, takže obávam sa, že ak by som prešla na slovenskú kuchyňu, tak do polroka sa budem gúľať. A to by som teda asi naozaj bola ako naša teta Anastázia z Vajnor.
K slovenským reštauráciám ešte chcem dodať, že mám veľmi rada Krajinku pri Ružomberku a ich demikát. Ak pôjdete okolo, vyskúšajte. To je skutočná pecka.
Dnes sa veľa ľudí začína v oblasti (aj) domácej kuchyne a prípravy jedál orientovať na zero waste. Nemôžem povedať, že by sme boli u nás doma dokonalí triediči, ale teda už pár rokov triedime plasty a teraz sme začali aj bio oodpad. Netvrdím, že niekedy nešupnem šupku z banána do klasického odpadového koša. Stane sa. Ale snažíme sa v tejto oblasti priložiť ruku k dielu. Som zo Senca. Máme tu obrovskú smradľavú skládku. Je to niečo strašidelné. Také memento, kam až dokáže ľudská hlúposť a chamtivosť po peniazoch zájsť. Je potrebný rýchly a hlboký prerod v hlavách ľudí v tomto smere. Takže ZERO waste síce ešte nie sme, ale snažíme sa. Vediem k tomu aj syna. A nielen v kuchyni.
Činnosti Martiny Valachovej
Čomu sa aktuálne venuješ? Posledné dva roky sa venujem svojej vlastnej agentúre JUICY. Orientujeme sa na oblasť marketingu, tvorbe vizuálnej ale i obsahovej prezentácie pre rôzne firmy. Tvoríme weby, content pre sociálne siete, ale aj pre klasické printové médiá či rádiá. Spolupracujem s Akčnými ženami a starám sa o riadenie projektov. Moderujem podujatie Akčný Speed Networking, ktorý získava čoraz väčšiu obľubu. Dáva mi to zmysel, pretože vďaka tomuto eventu viem prepájať rôznych ľudí z rozmanitých sfér.
Som spoluzakladateľkou Inštitútu Trvalého Rozvoja 40+, ktorý sme založili spolu s Andreou Trávničkovou, aby sme detabuizovali témy okolo uplatniteľnosti ľudí v elegantnom veku (rozumej po 40ke či 50ke) na trhu práce, ale vôbec aj v živote. Po 40ke začínajú mať ľudia iný pohľad na veci. Iné priority. Nik sa týmto témam komplexne nevenoval. Až som prišla do veku, keď mi headhunteri začali hovoriť, že ma nemôžu poslať na pohovor, lebo firmy hľadajú najmä manažérov do 40ky. Strašne ma to rozčúlilo. Bol to taký prvý spúšťač.
Na jeseň minulého roku som si zobrala do hlavy, že chcem vybudovať portál, ktorý sa venuje rôznym témam z oblasti zdravia, práce, cestovania, podnikania, inšpirácií, ktoré by mohli zaujímať inteligentných a zrelých čitateľov po 40ke. Všetci ma upozorňovali, že to je veľké sústo. Online denník? Veľa času a energie. No, ale ja sa práce nebojím a ak mi veci dávajú zmysel, ťažko ma zastaviť.
Veľmi sa teším, pretože sa podarilo vytvoriť tím spolupracovníkov z rôznych oblastí a už pol roka prinášame denne nový obsah a nové témy. Nedávno som organizovala stretnutie, ako inak, pri dobrom jedle. Keď som dávala dovedna pozvánku, zistila som, že pravidelne pre nás píše 18 ľudí. Samé zvučné mená. Vždy, keď už nevládzem, tak ma niektorý z nich vzpruží a podporí. Ja sa zase na oplátku snažím propagovať ich prácu všade, kde sa to dá. Vytvárame takto vzájomnú podporu a synergiu.
Pevne verím, že Magazín 40plus.sk bude onedlho platformou pre všetkých ľudí v elegantnom veku. Miestom, kde sa niečo naučia, inšpirujú, zamyslia, vzájomné si pomôžu alebo i zabavia. Na jeseň pripravujeme projekt STÁŽISTA. Ak ste videli ten film, tak my sa ho pokúsime pretaviť do slovenskej reality. Plus pripravujeme vydanie knihy - Návodník na reštart po 40ke. Teraz sme vo fáze hľadania inšpiratívnych ľudí, ktorí sú ochotní podeliť sa o svoje skúsenosti.
Veď, ostatne, kliknite si na www.magazin40plus.sk alebo na ktorúkoľvek sociálnu sieť. Spolu s tímom spolupracovníkov sa budem tešiť na spätnú väzbu.
tags:
