Viacerí vedci sa venujú teóriám o tom, ako jedného dňa vesmír zomrie. Niektorí hovoria o zamrznutí, vyhasnutí hviezd alebo pohltení čiernymi dierami. Astrofyzička Katie Mack je jednou z tých, ktorí o jeho nepeknej budúcnosti premýšľajú deň čo deň. Nestálosť jeho existencie a premýšľanie o konci nekonečného je pre ňu skutočne oslobodzujúce a prináša jej vnútorný pokoj. Nech už to bude akokoľvek, jej teórie sú naozaj nevšedné a zaujímavé. Pojmy ako tepelná smrť, veľké roztrhnutie alebo rozpad vákua znejú skutočne nepríjemne, však?
Všetko jedného dňa skončí
To, čo sa deje vonku vo vesmíre, Katie fascinovalo už od detstva. Život v LA, kde nevidíš ani hviezdy, ani mliečnu dráhu, spôsobil, že nemala vytvorené najpriaznivejšie podmienky na to pridať sa k astronómom, no podarilo sa jej to. Od toho momentu sa vesmíru venuje naplno, deň čo deň. A naplno si uvedomuje, že deň, keď vesmír úplne zmizne, môže prísť kedykoľvek. Tejto problematike sa dopodrobna venuje vo svojej knihe The End of Everything. „Jedna z vecí, ktoré sa snažím v knihe urobiť, je zdieľať tento vesmírny teror, ale aj pomôcť ľuďom získať viac osobného spojenia s tým, čo sa deje vo vesmíre,“ povedala. Katie znepokojuje najmä fakt, že vedci sa problematike vzniku a zániku vesmíru nevenujú dostatočne. Netušia, prečo sa vesmír rozširoval spôsobom, akým to robil.
A keďže nemajú dostatočné poznatky o kozmickej inflácií, nepoznajú ani spôsoby, ktorými môže zaniknúť a kedy sa tak stane.
Jednoduché slová, nepríjemné predstavy
Slovné spojenie ako je tepelná smrť je veľmi ľahko pochopiteľné aj predstaviteľné. Aj keď predstava môže byť bolestivejšia a hrôzostrašnejšia, je to najpravdepodobnejší scenár konca nášho vesmíru, ktorý poznáme. Podľa Katie je to najúžasnejšia možnosť. Nenechaj sa však oklamať predstavou o veľkom prívale tepla.
Ďalšou možnosťou, akou vesmír môže dospieť do konca svojej existencie, je rozpad vákua. Aj v tomto prípade sa o ňom kozmologička vyjadruje so záujmom, akoby hovorila o bežnej veci. „Pre mňa najzábavnejší scenár je rozpad vákua. Zábava pravdepodobne nie je slovo, ktoré by som mala použiť pri ničení vesmíru, ale je to zábavný nápad.“ Podľa jej slov neexistuje žiadny vedecký dôkaz, ktorý by mohol vylúčiť túto možnosť. Niekde vo vesmíre sa jedného dňa môže zhmotniť bublina smrti, rozšíriť sa rýchlosťou svetla a všetko zničiť.
To, čo ľudí núti pochybovať o tom, že jedného dňa príde koniec, je fakt, že neexistujú žiadne podložené teórie. Všetko sa pohybuje iba v rovine predpokladov a dohadov. A situácia môže všetko zmeniť zo dňa na deň. Aspekty moderného života dnešnej doby sú podľa jej slov nastavené tak, aby nás presvedčili o tom, že sme v úplnom bezpečí. „Pravdepodobne sa to nestane v nasledujúcich rokoch, viete, bilióny a bilióny a bilióny a bilióny rokov a tak ďalej.
Zem určite nie je plochá, ale nie je ani dokonalo guľatá. Jej rotácia totiž spôsobuje vydutie planéty na rovníku a sploštenie na póloch, zatiaľ čo rozloženie hmoty na Zemi, ktoré nie je dokonale rovnomerné, spôsobuje malé odchýlky v gravitačnom ťahu na rôznych miestach planéty. Pretože naša zemeguľa nie je dokonalá guľa, jej hmotnosť je rozložená nerovnomerne. A nerovnomerná hmotnosť znamená mierne nerovnomernú gravitáciu. Jedna záhadná gravitačná anomália je v Hudsonovom zálive v Kanade. Ľad, ktorý kedysi zakrýval túto oblasť počas poslednej doby ľadovej, sa už dávno roztopil, ale Zem sa z bremena úplne nevymanila. Keďže gravitácia nad oblasťou je úmerná hmotnosti na vrchole tejto oblasti a odtlačok ľadovca odsunul časť hmoty Zeme, gravitácia je v odtlačku ľadového štítu o niečo menej silná.
Z informácií získaných z fotografií vytvorených sondou Lunar Reconnaissance Orbiter, LRO, to zistil tím zložený z vedcov z viacerých renomovaných amerických výskumných inštitúcií. Zmenšovanie Mesiaca starého podľa súčasných odhadov viac ako 4.5 miliardy rokov potvrdzujú zlomy v mesačnej kôre a v ich dôsledku vzniknuté viditeľné zlomy na povrchu vytvorené posunutím jednej časti kôry nad druhú. Na základe zlomov objavených zo snímok vytvorených LRO aj vo vysokých zemepisných šírkach až po póly je ale najpravdepodobnejším vysvetlením ich vznik pri globálnom relatívne nedávnom zmenšovaní Mesiaca pri zmenách a ochladzovaní jadra.
Sonda LRO fotografujúca povrch Mesiaca bola vypustená v júni minulého roka. Denne má vyprodukovať 461 GB dát a posielať ich na Zem rýchlosťou 100 Mb/s. V apríli snímky zo sondy umožnili identifikovať polohu strateného Lunochodu 1.
tags:
