V dnešnom článku sa pozrieme na niekoľko zaujímavostí zo sveta vtákov. Odhalíme tajomstvá kukučky, zoznámime sa so sokolom myšiarom, ktorý si vybral netradičné miesto na hniezdenie, a spoznáme exotického člnkozobca kráľovského.
Kukučka - vtáčia podvodníčka
Dnes vám porozprávam o jednom veľmi zvláštnom a šikovnom vtáčikovi - o kukučke. Možno ste ju už niekedy počuli kukať v lese alebo na lúke. Ale vedeli ste, že kukučka je tak trochu vtáčia podvodníčka? Kukučka je vták, ktorý má sivomodré pierka, dlhý chvost a štíhle telo. Je veľká asi ako holub a lieta veľmi rýchlo. Niekedy si ju ľudia mýlia so sokolom, lebo jej let je rýchly a krídla má dlhé a špicaté. Kukučka má žlté oči s čiernou zreničkou a silný zobák.
Najznámejšia vec na kukučke je jej hlas - to slávne kuku - kuku. Takto spieva samec, aby ukázal, že je tu, a že hľadá samičku. Možno ste počuli aj takú poveru, že keď prvýkrát na jar začujete kukučku, máte si dať mince do vrecka, aby ste mali peniažky celý rok.
Parazitické správanie kukučky
Teraz príde to najzaujímavejšie! Kukučka nechová svoje mláďatká sama. Namiesto toho si vyhliadne cudzie hniezdo - napríklad u trsteniarikov, červienok alebo peníc - a nakladie doň svoje vajíčko! A viete, čo sa stane potom? Keď sa kukučiatko vyliahne, vystrčí ostatné vajíčka alebo mláďatá z hniezda von, aby malo jedlo len pre seba. Aj keď to znie trochu kruto, takto sa kukučky už tisíce rokov starajú o svoje prežitie.
Možno sa pýtate, prečo si kukučka nerobí hniezdo ako ostatní vtáci. Odpoveď je jednoduchá: je to pre ňu výhodnejšie. Kukučka tak môže naklásť veľa vajíčok do rôznych hniezd a nemusí sa starať o ich kŕmenie. Týmto spôsobom prežije viac jej detí, lebo ich rozmiestni do rôznych hniezd - a aspoň niektoré z nich určite vyrastú. Kukučie vajíčko je malinké - len o trochu väčšie ako vajíčko vtáčika, ktorému ho „podstrčí“. Kukučka je naozaj šikovná, lebo vie svoje vajíčko zafarbiť tak, aby vyzeralo veľmi podobne ako ostatné.
Životný štýl a potrava
Kukučky žijú v lesoch, na lúkach, pri riekach alebo jazerách - proste tam, kde nájdu iné vtáčiky, do ktorých hniezd môžu naklásť svoje vajíčko. U nás na Slovensku sa objavujú najmä na jar a v lete. Ale keď príde zima, odlietajú do teplých krajín Afriky. Kukučka najradšej papá hmyz - hlavne húsenice, ktoré sú chlpaté a iné vtáky ich nechcú. Ale kukučka ich zvládne! Má silný zobák a dobré trávenie. Je to taký hmyzožravec, čo znamená, že čistí prírodu od škodcov.
Kukučka je vtáčik, ktorý síce robí veci inak ako ostatní, ale práve preto je taká zaujímavá. Učí nás, že v prírode je každý tvor dôležitý - aj keď sa správa trochu netradične.
Samička sokola myšiara sa usídlila v kvetináči
Príroda si vždy nájde cestu. Dôkazom je aj príbeh dravého vtáka, konkrétne samičky sokola myšiara, ktorá sa udomácnila v kvetináči na balkóne jedného z bytov v Trenčianskych Tepliciach. Byt sa nachádza na 8. poschodí, ktorý si samička sama vyhliadla. Podľa pani domácej si samička obzerala balkón približne mesiac. Neskôr sa rozhodla, že je to ideálne miesto pre jej nové hniezdo. V kvetináči zniesla tri vajíčka, teraz už niekoľko dní verne sedí na svojom hniezde a stará sa o svoje budúce potomstvo.
„S veľkým očakávaním sledujeme, čo sa bude diať ďalej. Podľa našich informácií by sa mláďatá mali vyliahnuť približne za 30 dní. Veríme, že všetko pôjde hladko a budeme svedkami narodenia nových životov priamo na balkóne,“ priblížili z mesta Trenčianske Teplice na sociálnej sieti.
Obyvatelia sa z toho tešia, niektorí si všimli dravého vtáka krúžiť pri dome dlhšiu dobu.
Sokol myšiar v mestách
Sokol myšiar, ľudovo nazývaný tiež pustovka, či poštolka, často hniezdi v blízkosti ľudí a v mestách. Vlastné hniezdo si nestavia, preto mu stačí črepník, otvor v stene či výklenok, píše Ochrana dravcov na Slovensku na svojom webe. Ak sa vám sokol myšiar podobne zahniezdi, netreba ho vyrušovať a radšej sa vyhýbajte balkónu. Ochranári prosia o zhovievavosť, kým mláďatá lokalitu opustia.
Jarné obdobie je pre hniezdenie týchto dravcov typické. Lokalitu si vyberajú najmä podľa toho, ak majú v okolí dostatok potravy. Ochranári však neodporúčajú kŕmiť vtáky, pretože by ste im mohli nevhodným jedálničkom ublížiť.
Člnkozobec kráľovský - záhadný vták z močiarov
Predtým, ako sami prenikli do vnútrozemia čiernej Afriky počuli Európania od Arabov o záhadnom vtákovi Abu Markub, ktorý žije v neprístupných močiaroch pri prameňoch Nílu. Názov Abu Markub v arabštine značí Otec Črievička, pomenovaný je podľa toho, že má zobák v podobe ženskej črievičky. Je to veľký vták, ale len zriedkavo sa pošťastí ho uvidieť, lebo žije skryto v neprístupných mokradiach a je veľmi plachý.
Európania týmto chýrom celkom neverili, poznali záľubu Arabov v rozprávkach. Abu Markuba považovali za výplod bujnej fantázie, asi ako ozrutného vtáka Noha či nesmrteľného Fenixa. Ukázalo sa však, že v tomto prípade sa skutočne jedná o žijúceho tvora. Belosi ho prvý krát uvideli v roku 1849 v papyrusových močariskách Dalu al Ghaza, čiže Gazelej rieky na juhu Sudanu. Potvrdilo sa, že Abu Markub je statný dlhonohý vták na prvý pohľad nápadný veľkým žltým zobákom podobným črievičke alebo člnku. Podľa tohto nezvyčajného zobáka ho vo väčšine jazykov pomenovali. Slovenský názov je člnkozobec kráľovský, vedecké meno má Balaeniceps rex (rex znamená kráľ).
Charakteristika a správanie
Člnkozubec pripomína bociana, je však mohutnejší, vysoký 150 cm. Na rozdiel od bocianovitých vtákov má krátky hrubý krk a nepomerne veľkú hlavu s nízkym chocholom v záhlaví a sivým operením. Lieta dosť ťažkopádne, ak je vyplašený, tak iba nízko nad trstinami, takže je obtiažne viditeľný. Keď sa cíti bezpečne, dokáže aj plachtiť vo veľkej výške. Za letu zaťahuje hlavu dozadu, podobne ako volavky.
V močiaroch sa pohybuje pomaly a priamo kráľovskou dôstojnosťou, hlavu má sklonenú k hladine, aby videl korisť. Vydrží viac nehybne celé hodiny stáť a striehnuť na úlovok. Živí sa rybami, žabami, malými korytnačkami a inými drobnými živočíchmi. Obľubuje ryby dvojdyšníky, ktoré vyberá z bahna, do ktorého sa zahrabávajú.
Hniezdenie a ochrana
Hniezdi cez obdobie dažďov v júli a auguste, keď je vysoká hladina vody v močiaroch a suchozemské predátory nemajú prístup k hniezdam. Hniezda stavia z konárikov a stebiel vodných rastlín do výšky až 1 metra. Znáša dve svetlé modrasto-zelené vajíčka. Vyliahnuté mláďatá pokrýva nenápadný hrdzavohnedý páperček, vďaka ktorému sú v hniezde takmer nevideteľní.
Pre utajený spôsob života člnkozobca dlho považovali za zriedkavého vtáka. Každá vzácnosť vyvoláva záujem zberateľov. Za člnkozobcom boli vypravované expedície lovcov i výskumníkov. Tiež v tomto prípade sa uplatnilo pravidlo, že ak niečo dôsledne hľadáme, potom sa to zvyčajne nájde. Okrem Sudanu objavili ešte stanovištia člnkozobca v Tanzánii, Rwande, Kongu a dokonca v južnejšej Zambii. Podaril sa aj odchyt živých zvierat a ich chov v zajatí. Dnes člnkozobce úspešne chovajú vo viacerých zahraničných zoologických záhradách.
Nakoľko mokrade, ktoré sú životným prostredím člnkozobca, nie sú doteraz významnejšou mierou narušované, nie je tento druh ohrozený. Vzhľadom k jeho pomernej nedostupnosti v barinatom teréne mu nehrozí ani väčšie nebezpečenstvo od lovcov a dravcov.
tags:
