Žlté ovocie rastúce na strome: Druhy a ich pestovanie

V záhradách sa čoraz častejšie pestuje drobné ovocie. Medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny sa radia egreše. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí.

Egreše

Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi. Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu. Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´. Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou. Stále väčšej popularite sa ďalej teší variant 'Niesluchowski' s veľkými červenými plodmi veľmi dobrej chuti. Medzi veľkoplodé druhy egrešov sa radí napríklad egreš 'Invicta' so žltozelenou šupkou so stredným žilkovaním. Ak sa chcete pustiť do pestovania egrešov bez tŕňov, môžete staviť na odrodu 'Spinefree'. Ide o stredne neskorú odrodu bez tŕnia, ktorá zároveň ponúkne pomerne veľkú výnosnosť.

Výsadba a starostlivosť o egreše

Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev. V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar.

Rez egrešov

Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere. Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek. Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťe o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.

Myrobalán a Mirabelka

Budeme sa baviť o rodine kôstkovín, konkrétne slivkovín. Malým slivkovinám ľudia naozaj najčastejšie hovoria jednoducho mirabelky. Je možné, že sa s pojmom myrobalán stretávate teraz prvýkrát. To je to najfascinujúcejšie na tomto ovocí. Variabilita, akú inde nenájdete! Môžu byť guľaté, oválne, podlhovasté, špicaté (!), maličké aj väčšie, od žltých cez oranžové, červené, bordové, fialové, modré až takmer čierne. Zrejú od konca júna až po koniec augusta.

Ako ich rozpoznať?

Sú podobné, ale je možné nájsť pár záchytných bodov ako ich rozpoznať. Základný rozlišovací znak je teda to, že ak rastú „divoko“, pôjde s najväčšiu pravdepodobnosťou o myrobalán. Plody mirabelky sú oproti plodom myrobalánu akéhokoľvek druhu aspoň o kúsok väčšie. Listy mirabelky sú oválne, väčšie, kožovité, zdola môžu byť plstnaté. Myrobalán ich má menšie až malé a užšie a skôr lesklé. Mirabelka je spravidla žltá alebo žltá s červenajúcimi sa líčkami zo strany, kde najviac svieti slnko. Mirabelka je strom pripomínajúci svojim rastom slivku. Množstvo plodov či doba zrenia sa neporovnáva ľahko. Dočítala som sa, že mirabelky dozrievajú o 2 týždne neskôr ako myrobalány. Toto platí. Lenže len vtedy, keď porovnávame konkrétnu odrodu myrobalánu, a konkrétny kultivar mirabelky. Nedá sa podľa toho orientovať. Pri mirabelkách ide dužina dobre od kôstky a tá je spravidla viditeľne väčšia ako kôstka myrobalánov. U tých ide kôstka od dužiny naopak ťažšie až veľmi ťažko a je spravidla menšia. Ale opäť to platí len spravidla. Doplním ešte špendlíky. Znie to možno tak, že by mali byť najmenšie, ale omyl. Tvarom pripomínajú slivku. Plody sú vyslovene oválne. Najčastejšie bývajú žlté. Veľkosť ako menšia slivka, ale relatívne veľké, určite väčšie ako priemerný myrobalán. Môžu mať ale tiež viacero farebných a veľkostných variácií. Nevyskytujú sa voľne v prírode často, skôr výnimočne, čiže sa s nimi nestretnete hocikde.

Využitie

Rozdiely vo využití týchto plodov všeobecne nie sú. Hodia sa na kompóty, džemy, ovocné kože a všeobecne najmä na veľmi lahodné pálenky. Ako uvádza aj literatúra, myrobalán sa využíva ako veľmi dobrý podpník na viaceré druhy ovocia, čiže sa s týmto názvom častejšie stretnete v tejto oblasti. Bez ohľadu na to, aký druh a akú odrodu z týchto slivkovín pozbierate, plody budú jedlé. Pokiaľ vám subjektívne zachutia, neváhajte veru a tieto plody spracujte. Na odkôstkovanie sa hodí odkôstkovač na čerešne. Zvyknem dať nepatrne viac cukru, keďže sú o čosi kyslejšie ako iné druhy ovocia, ale neplatí to všeobecne, ríbezle sú napríklad kyslejšie. Robila som z nich hádam všetko, čo vám napadne. Ešte aj sušila. Kebyže mám spraviť rebríček top produktov, na prvom mieste bude určite pálenka. Rozhodne najlahodnejšia akú sme kedy dali páliť. Porovnávam napr. s marhuľou, slivkou, mixom ovocia či jablkami. Porovnateľne dobrá oproti myrobalánovej bola jedine mirabelková, pochopiteľne. Tretie naj sú moje obľúbené ovocné kože. Džem je dobrý, ale áno kyslejší. Pri spracúvaní ich spravidla pasírujem. Vykôstkované som ich dokonca aj sušila. A nezabudnime na kôstky! Použiť sa dajú podobne ako čerešňové do výhrevného resp.

Hurmikaki (Kaki)

Pre nás ešte stále pomerne exotická rastlina, ktorá si však postupne hľadá svoje miesto v záhradách. Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Výborná drevina aj pre záhradnú architektúru najmä na jeseň, keď sa listy vyfarbujú do žiarivo červena až oranžova. Odvďačuje sa bohatou úrodou. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki. Plody sú žlté až oranžové podobné rajčine. Naozaj vynikajúcej chuti. Stanovište vyberáme čo najslnečnejšie s možným potenciálom akumulácie tepla (stena domu, záhradný múrik). Čím chránenejšie stanovište proti vetrom, najmä zimným, tým lepšie.

Pestovanie a starostlivosť

Treba brať ohľad aj na kvalitu pôdy, ktorú môžeme vylepšiť pridaním štandardného záhradníckeho substrátu. Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Najlepšie s drenážou, aby nebol pestovaný v podmáčaných pôdach, ktoré mu nevyhovujú. Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých dvoch rokoch je však vhodnejšie pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Väčšina odrôd je samoopelivá, takže pre tvorbu plodov postačí jedna rastlina, navyše bez prítomnosti opeľovača sú plody bezsemenné. Prítomnosťou dobrého opeľovača zabezpečíme kvalitnú úrodu aj dostatok plodov. Medzi najlepšie opeľovače patria odrody ’Gailey‘ (má len malé plody), ’Zengi-Maru‘, ’Dai Dai Maru‘, ’Seedless‘. Mrazuvzdornosť je udávaná až do -25°C (až -30°C dospelý zdravý strom). Kvitnutie nastáva v druhej polovičke mája a trvá 2 - 3 týždne. Citlivosť narašených častí stromu k mrazom je vysoká, závisí od dĺžky mrazovej expozície. Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň rok v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia. Ideálne je rastlinu jeden alebo dva roky zimovať niekde, kde dlhodobo nemrzne, krátkodobé mrazy toleruje (do - 5°C). Ideálne sú pivnice alebo studené predsiene (svetlo nie je nevyhnutné). Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu. Po výsadbe na stanovište je vhodné minimálne prvý rok počas zimy rastlinu mierne chrániť - napr. čečinou, alebo zakopcovaním kmeňa zeminou do výšky 50 cm. Nevyhnutná sa javí ochrana proti devastujúcemu vplyvu zimného slnka na slnečných stanovištiach. Postačí jednoduchý chránič (opretá doska do južného smeru, biela netkaná textília v dvoch vrstvách na bambusových tyčkách). Ako nedostatočné sa javí známe bielenie kmeňa. Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6. Škodce rastlinu v našich podmienkach nenapádajú, jeho domáci škodcovia v SR a ČR nežijú.

Rez a zber

Rez hurmikaki nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Navyše je hurmikaki dosť tvrdý oriešok a rastie si po svojom. Dozrievajú koncom septembra až októbra. Nezrelé plody sú nepožívateľné, trpké. Zrelosť sa pozná podľa zmiznutia trpkosti. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je nechať plody prejsť mrazom. V takomto stave sa môžu nechať na strome až do Vianoc. Plody môžeme ponechať v izbovej teplote s pridanými jablkami a banánmi, ktoré urýchľujú zrenie uvoľňovaním plynu. Konzumujú sa buď po rozkrojení alebo celé so šupkou. Semiačka, ak sú prítomné, sa vyberajú. Niektoré odrody sa môžu zozbierať skôr a nechať uložené krátkodobo v mrazničke a následne niekoľko dní v teple. Plody sú rôsolovité podobné marhuliam a je z nich vynikajúci džem, rôsol.

Tabuľka: Prehľad žltého ovocia a jeho vlastností

tags: