Aký Pomer NPK Hnojiva na Zemiaky

Všetky rastliny potrebujú pre svoj rast a fungovanie životných funkcií dostatok živín a svetla. Medzi najdôležitejšie prvky, ktoré rastliny potrebujú, patria makroprvky uhlík (C), kyslík (O), vodík (H), dusík (N), fosfor (P), draslík (K), síra (S), vápnik (Ca), horčík (Mg) a železo (Fe). Zatiaľ čo uhlík, kyslík a vodík rastliny dokážu absorbovať zo vzduchu a z vody, ďalšie makro a mikroprvky vstrebávajú z pôdy. V prípade nedostatku niektorého z makroprvkov v pôde rastliny nedokážu naplno využívať svoj potenciál a prejaví sa to na ich raste a zdraví. Dôležitá je najmä vyváženosť živín v hnojive.

Z makroprvkov rastliny využívajú v najväčšom množstve dusík, fosfor a draslík a preto sú tieto prvky NPK hlavnou súčasťou väčšiny hnojív. Známe sú aj pod označením NPK hnojivá, pričom čísla nasledujúce označenie NPK zodpovedajú percentu týchto živín z celkovej hmotnosti hnojiva. NPK hnojivá môžu obsahovať rôzny pomer týchto prvkov, no pre väčšinu rastlín predstavuje vyvážené hnojivo pomer N-P-K 3-1-2, prípadne násobky tohto pomeru (6-2-4, 9-3-6, atď.). Potrebný pomer N-P-K závisí od druhu a rastovej fázy rastlín, pôdneho zloženia ako aj od ročného obdobia. Napríklad trávnikové hnojivá obsahujú vyšší podiel dusíka na podporu rastu, zatiaľ čo rastliny pestované na produkciu kvetov a plodov potrebujú viac fosforu a draslíka.

Prírodné vs Syntetické Hnojivá

Za prírodné hnojivá môžeme považovať všetky hnojivá získané z prírodných surovín, alebo hnojivá, ktoré sa nevyrábajú synteticky. Príkladom prírodných hnojív sú hnoj, guáno, kompost, elementárna síra, drvený vápenec, krvná a kostná múčka, rohovina a podobné materiály. Výhodou prírodných hnojív je ich prirodzené zloženie, ktoré okrem postupného uvoľňovania živín pre rastliny, vyživujú aj pôdnu mirkoflóru a z dlhodobého hľadiska zvyšujú úrodnosť pôdy. Živiny sa z prírodných hnojív uvoľňujú postupne následkom ich rozkladu za pomoci pôdnych mikroorganizmov, takže pri ich bežnom použití nehrozí ich nadmerná kumulácia v pôde.

Syntetické hnojivá známe aj ako minerálne hnojivá sú naproti tomu vyrábané chemickým priemyslom. Vyznačujú sa vyššou koncentráciou, rýchlou vstrebateľnosťou rastlinami aj pri nízkych teplotách pôdy, nižšou cenou a praktickým použitím. Nevýhodou minerálnych hnojív je, že nevyživujú pôdne mikroorganizmy tak dobre ako prírodné hnojivá a v dlhodobom horizonte majú tendenciu znižovať pH pôdy, čo môže mať negatívny efekt na rozmanitosť pôdnej mikroflóry a na úrodnosť pôdy. S minerálnymi hnojivami je spojené aj vyššie riziko kumulácie nevyužitých látok v pôde a kontaminácia vodných tokov a podzemných vôd pri ich nadmernom použití.

Prírodné hnojivá ≠ Organické hnojivá

Prírodné hnojivá sa často označujú aj pojmom organické hnojivá, no nie je tomu tak vždy. V chémii sa totižto za organické zlúčeniny považujú všetky látky, ktoré obsahujú výlučne prvky uhlík a vodík a za deriváty organických zlúčenín všetky látky, ktoré okrem týchto prvkov obsahujú aj niektoré z prvkov kyslík, dusík, síra, fosfor a halogény. Za takéto organické zlúčeniny sa považujú všetky látky bez ohľadu na to či boli pripravené synteticky alebo majú prírodný pôvod.

Príkladom môže byť močovina (NH2-CO-NH2), ktorá je prirodzeným odpadovým produktom živočíchov, no zároveň sa môže produkovať priemyselnou syntézou. Priemyselne vyrábaná močovina je najpoužívanejším hnojivom na svete a často sa označuje ako organické hnojivo aj napriek tomu, že ide o syntetický produkt. Aký je teda rozdiel medzi prírodnou a syntetickou močovinou ak ide o rovnakú látku? Rozdiel je najmä vo vyššej koncentrácii syntetickej močoviny a v kontaminantoch, ktoré môžu byť súčasťou syntetických hnojív kvôli nedokonalej priemyselnej výrobe.

Druhy Hnojív Podľa Obsahu Živín

Väčšina hnojív, či už prírodných alebo syntetických, obsahuje najmä prvky N-P-K a to v rôznych pomeroch. Okrem vyváženého pomeru NPK 3-1-2 pre väčšinu rastlín sa používajú aj hnojivá s vyšším obsahom dusíka na podporu rastu zelenej hmoty, prípadne s vyšším obsahom fosforu a draslíka na podporu kvitnutia a tvorby plodov a jesenného vyzrievania pletív.

V prípade prírodných hnojív, ktoré svoje živiny uvoľňujú postupne je vhodnejšie využívať hnojivá s už spomenutým vyváženým pomerom N-P-K, zatiaľ čo v prípade syntetických hnojív s rýchlejším uvoľňovaním je možné ich zloženie meniť podľa ročného obdobia - na jar s vyšším obsahom dusíka a neskôr počas sezóny s vyšším obsahom fosforu a draslíka.

Hnojivá často obsahujú okrem N-P-K aj iné makroprvky (síra, vápnik, horčík, železo) podľa špecifických potrieb rôznych druhov rastlín a zloženia pôdy. Napríklad vyšší podiel železa je potrebný pre zdravý rast citrusov a horčík a vápnik je vo väčšej miere potrebný pre plodovú zeleninu a všetky rastliny pestované na piesčitých, kyslých pôdach.

Špeciálne Druhy Hnojív

Typickým znakom hnojív na zemiaky je vyšší podiel draslíka, ktorý pomáha pri formovaní hľúz. Vhodným pomerom NPK na zemiaky je 10-5-15, prípadne iná koncentrácia NPK v rovnakom pomere. Hnojivá na zemiaky často obsahujú aj horčík.

Hnojivá na cesnak a cibuľu sú pomerom NPK podobné hnojivám na zemiaky, čiže 10-5-15, z dôvodu vyššej potreby draslíka. Ideálnym pomerom NPK pre jahody je 2-1-2 a jeho násobky. Pre zdravý rast a produkciu plodov často obsahujú hnojivá na jahody aj horčík a vápnik.

Špecifikom hnojív na tuje a ihličnany je nižší podiel dusíka a vyšší podiel draslíka NPK 2-1-3 a násobky tohto pomeru, ako aj prídavok horčíka v hnojive.

Prečo je Dôležité Vedieť, Kedy Hnojiť s NPK?

Hnojenie je zásadný zásah do životného cyklu rastlín. Ak aplikujeme hnojivo v nesprávnom čase alebo nevhodným spôsobom, môžeme:

• spomaliť rast alebo dokonca rastliny poškodiť,
• zničiť mikroflóru pôdy alebo narušiť jej prirodzenú rovnováhu,
• znečistiť spodné vody prebytkom dusíka alebo fosforu,
• znížiť efektivitu hnojiva, čo vedie k zbytočnému plytvaniu.

Preto je nevyhnutné vedieť, kedy hnojiť s NPK hnojivom, aby sa živiny dostali ku koreňom v momente, keď ich rastlina najviac potrebuje.

Kedy Hnojiť s NPK Podľa Ročných Období

Jar: Začiatok rastového cyklu

Jar je ideálnym obdobím na prvé hnojenie. Pôda sa začína ohrievať, vegetácia sa prebúdza a rastliny potrebujú dostatok dusíka na podporu listového aparátu.

• Trávniky: Hnojenie NPK hnojivom s vyšším podielom dusíka (napr. 20-10-10) stimuluje rýchly rast a sýtozelenú farbu.
• Ovocné stromy a kry: Naštartovanie vegetácie a podpora zakorenenia.
• Zelenina: Príprava pôdy pred výsadbou, najmä pre rastliny ako paradajky, papriky či kapusta.

Leto: Kvitnutie a tvorba plodov

V lete rastliny vstupujú do fázy kvitnutia a plodenia. Potrebujú viac fosforu a draslíka. V tomto období sa odporúča používať NPK hnojivá s vyváženým alebo mierne zvýšeným obsahom fosforu a draslíka (napr. 10-20-20).

• Zelenina a ovocie: Podpora vývinu plodov, sladkosti a veľkosti úrody.
• Okrasné rastliny: Lepšie kvitnutie a vitalita kvetov.
• Trávniky: Udržiavacie hnojenie každých 4-6 týždňov.

Jeseň: Príprava na zimu

Jeseň je čas, kedy sa vegetácia spomaľuje. Rastliny sa pripravujú na zimný odpočinok a potrebujú posilniť koreňový systém.

Používajte NPK hnojivá s nízkym obsahom dusíka a vysokým obsahom draslíka (napr. 5-5-20). Draslík zvyšuje mrazuvzdornosť a imunitu rastlín. Ideálne na ovocné stromy, vinič a trvalky.

Zima: Nehnojiť

Zima je obdobím vegetačného pokoja. Pôda je často zamrznutá a rastliny neabsorbujú živiny. Nehnojiť!

Hnojivo na Zemiaky AGROKOMPAKT NPK 8-12-25

Viaczložkové kompaktované hnojivo vhodné na zemiaky. NPK 8-12-25 má všeobecné uplatnenie pri hnojení rastlín do pôdy, prednostne pre pestovanie zemiakov. Je určené hlavne na jarnú aplikáciu pred výsadbou rastlín, prípadne na prihnojenie počas vegetácie. Pohotová forma živín, poskytuje rastlinám výživu od skorého začiatku vegetácie.

Intenzívne pestovanie zemiakov na tej istej ploche je spojené s intenzívnym odčerpaním živín z pôdy. Pre udržanie a zvýšenie pôdnej úrodnosti je nutné živiny dodať späť do pôdy. Najvhodnejším spôsobom ich návratu je aplikáciu buď organických alebo priemyselných hnojív.

Množstvo aplikovaného hnojiva sa nedá pre všetky typy pôd zovšeobecniť, každá pôda je iná a obsahuje iné zloženie živín, humusu a organických látok, tiež absorpčná schopnosť pri jednotlivých typoch pôd je odlišná. Preto je dobré pred hnojením aspoň orientačne poznať stav pôdy, v ideálnom prípade si aspoň raz za 5 rokov nechať spraviť odborný rozbor pôdy.

Organické hnojivá sú nenahraditeľným zdrojom humusu, ktorý ovplyvňuje celkovú úrodnosť a ich zdroje sú veľmi rozmanité. Zlatým štandardom pre záhradkára však zostáva maštaľný hnoj poprípade ovčí hnoj. Nie každý má však prístup ku kvalitnému a uležanému hnoju. Ideálnym termínom na aplikáciu maštaľného hnoja je jeseň. Pri aplikácii na jar by sa z maštaľného hnoja vo väčšine typoch pôd začal uvoľňovať dusík z organických do minerálnych foriem (prístupné pre rastliny ) až v druhej časti vegetácie rastlín, kedy by pôsobil skôr negatívne. Dávka hnoja sa pohybuje do 500 kg na 1 ár.

Ďalší údaj, ktorý je možné získať z rozboru je pôdna kyselosť alebo pH. Zemiakom sa darí aj na slabo kyselých až kyselých pôdach od hodnoty pH 5,5 až 6,5. Pri nižších hodnotách pH pod 5,5 je treba pôdnu kyselosť upraviť vápnením.

Dusík je pre zemiaky dôležitý pre vytvorenie kvalitných hľúz (ovplyvňuje obsah škrobu, sušiny a bielkovín, konzistenciu dužiny, veľkosť hľúz a ich schopnosť odolávať mechanickému poškodeniu.) Na produkciu 100 kg zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy približne 0,5 kg dusíku. Najviac dusíku zemiaky potrebujú v období od tvorby pukov a počas fázy kvitnutia. Dusík ma zásadný vplyv na zvýšenie hmotnosti hľúz a na ich počet. Problém predstavuje nielen nedostatok ale aj nadbytok dusíka. Optimálne pohnojenie naštartuje rýchle vzchádzanie, počiatočný rast a nasadzovanie hľúz. Zároveň napomáha zdravému vývoju porastu, odolnosti voči poveternostným podmienkam ale aj niektorým chorobám (vločkovitosti a plesni zemiakovej).

Dusík v minerálnej forme ako NPK má len obmedzenú schopnosť viazania v pôde. V prípade použitia NPK na jeseň, by sa takmer celá dávka dusíka v priebehu zimy vyplavila. Vyplavený dusík môže kontaminovať spodné vody a negatívne tak ovplyvňuje životné prostredie. Pri dusíku si treba dávať pozor na jeho predávkovanie. V prípade, že je v pôde príliš veľa dusíku, zvyšuje sa hromadenie dusičnanov v hľúzach. Vysoké dávky dusíku negatívne ovplyvňujú stolovú hodnotu hľuz, znižujú škrobovitosť hľúz a zhoršujú ich skladovateľnosť.

Fosfor urýchľuje vývoj a dozrievanie a podporuje koreňový systém a zlepšuje biologickú hodnotu sadby. Na 100 KG produkcie zemiakov potrebujeme zapraviť do pôdy 0,08 kg fosforu. Rastlina prijíma fosfor najintenzívnejšie vo fáze nahadzovania pukov a kvitnutia. Ideálny je fosfor v podobe oxidu fosforečného v priemyselných hnojivách.

Zemiaky patria medzi plodiny , ktoré si vyžadujú vysoké dávky draslíka. Draslík zvyšuje odolnosť rastlín voči nízkym teplotám a suchu, zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe škrobu, pri udržaní konzumnej kvality počas skladovania, zvyšuje mechanickú odolnosť hľúz, znižuje rozváravosť a múčnatosť. Pokiaľ obsahujú zemiaky nižšie množstvo draslíka sú náchylné k farebným zmenám. Naopak pri nadmernom hnojení draslíkom dochádza ku znižovaniu sušiny a škrobu v hľúzach. Na 100 Kg produkcie zemiakov potrebujeme do pôdy zapraviť približne 0,7 kg draslíku v podobe oxidu draselného. Draslík zapracovávame do pôdy v podobe draselnej soli na jeseň. Na jar môžeme použiť nižšiu dávku draslíku vo forme pevných viaczložkových hnojív ako NPK.

Chemické a fyzikálne vlastnosti hnojiva AGROKOMPAKT NPK 8-12-25

tags: