Hlad a podvýživa patria medzi najvážnejšie škandály, ktoré ešte stále postihujú život ľudskej rodiny.
Globálny hlad mierne klesá, no pokrok je pomalý a nerovnomerný
Podľa nového reportu State of Food Security and Nutrition in the World (SOFI) 2025, počet ľudí trpiacich hladom na svete mierne klesá. Napriek tomu pokrok nie je konzistentný a v mnohých subregiónoch Afriky a západnej Ázie sa hladomor stále zvyšuje.
Kľúčové poznatky z reportu SOFI 2025
- Klesajúci hlad, ale pomaly: V roku 2024 trpelo hladom 673 miliónov ľudí, čo predstavuje 8,2 % globálnej populácie. Je to pokles oproti predchádzajúcim rokom, no tempo pokroku je príliš pomalé na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja (SDGs).
- Vysoký počet ľudí s nedostatočným prístupom k potravinám: Takmer 2,3 miliardy ľudí po celom svete nemajú pravidelný a dostatočný prístup k adekvátnej výžive. To predstavuje približne 28 % globálnej populácie.
- Zdravá strava mimo dosahu pre milióny: 2,6 miliardy ľudí si nemôžu dovoliť zdravú stravu, čo je zlepšenie oproti roku 2020 (2,9 miliárd), no problém stále zostáva rozsiahly.
- Zavalené nutričné ciele: Žiadny z globálnych cieľov v oblasti výživy na rok 2030 nie je na dobrej ceste k splneniu.
- Nerovnosti pretrvávajú: Potravinová neistota zasahuje najviac vidieckych obyvateľov a ženy, pričom situácia je horšia v oblastiach s nízkym príjmom.
- Rastúca potravinová inflácia: Globálna potravinová inflácia predstavuje vážny problém od roku 2021, čo vedie k zvýšeným nákladom na potraviny a zhoršeniu situácie pre najzraniteľnejšie skupiny.
Regionálne rozdiely
- Latinská Amerika a Karibik: V tejto oblasti zaznamenávame pokles hladu, čo je pozitívny trend.
- Južná Ázia: Zaznamenáva sa výrazné zlepšenie vďaka novým údajom z Indie.
- Ázia (vrátane juhovýchodnej Ázie): Pokračuje mierne zlepšovanie situácie.
- Afrika: Naopak, v Afrike dochádza k zhoršovaniu potravinovej neistoty.
Dopad potravinovej inflácie
Report zdôrazňuje, že potravinová inflácia má zásadný dopad na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. 10 % zvýšenie cien potravín môže viesť k nárastu počtu ľudí v potravinovej neistote o 3,5 %. V rozvojových krajinách je situácia ešte horšia, kde ceny potravín stúpli výrazne viac ako v bohatých krajinách.
Dôležitosť koordinovaných opatrení
Report SOFI 2025 odporúča komplexný prístup k riešeniu problému potravinovej neistoty a inflácie. Medzi kľúčové kroky patrí:
- Koordinačná politika: Vlády by mali prijímať koordinované, informované a obmedzené politické opatrenia.
- Funkčné trhy: Je potrebné zabezpečiť funkčnosť globálnych potravinových trhov s minimálnymi zásahmi do obchodovania.
- Transparentné informácie: Dôležitá je transparentnosť trhov a včasné poskytovanie relevantných informácií.
- Silné inštitúcie: Potrebná je silná koordinácia medzi fiškálnymi a menovými inštitúciami na podporu makroekonomickej stability.
- Investície do štruktúrnych reforiem: Je potrebné kombinovať okamžité pomoc s dlhodobými štrukturálnymi reformami, ktoré riešia príčiny potravinových cien.
Odporúčania a zamyslenia pre budúcnosť
Report SOFI 2025 jasne ukazuje, že boj proti hladu a zlepšenie výživy vyžaduje komplexný a koordinovaný prístup na globálnej úrovni. Je potrebné investovať do udržateľného poľnohospodárstva, podporovať rozvoj vidieckych komunít a zabezpečiť dostupnosť zdravých potravín pre všetkých.
Zároveň je dôležité riešiť príčiny potravinovej inflácie a posilňovať odolnosť potravinového systému voči vonkajším šokom, ako sú klimatické zmeny a geopolitické konflikty.
Pápež Benedikt XVI. sa vyslovil, že hlad je jedným z najväčších škandálov našej doby a ako riešenie navrhol integrálny rozvoj, ktorý by oslovil primárny dôvod - egoizmus.
V pápežovom liste sa okrem iného zdôrazňuje, že Svätá stolica oceňuje činnosť tejto organizácie, ktorá slávi 60. výročie svojho založenia a Svätý Otec ďalej píše:
„Táto príležitosť nám pripomína, že hlad a podvýživa patria, žiaľ, medzi najvážnejšie škandály, ktoré ešte stále postihujú život ľudskej rodiny.
V skutočnosti pliaga hladu nezávisí iba od zemepisných a klimatických podmienok, alebo od nepriaznivých okolností, ako je neúroda.
Hlad zapríčiňuje aj samotný človek a jeho egoizmus, čo sa prejavuje v nedostatkoch sociálnej organizácie, v dravosti ekonomických štruktúr často zameraných iba na zisk a tiež v praktikách nasmerovaných proti ľudskému životu a ideologických systémov, ktoré znižujú význam ľudskej osoby, zbavujú ju základnej dôstojnosti a degradujú ju iba na nástroj.
Pravý globálny rozvoj organizovaný a integrovaný, ktorý si všetci ľudia želajú, volá naopak po poznaní objektívnej situácie človeka, po definovaní pravých príčin chudoby a po konkrétnych reakciách s vhodnou formáciou človeka a spoločenstva ako prioritou.
Tohoročná téma Svetového dňa výživy znie: Poľnohospodárstvo a dialóg kultúr. Benedikt XVI. v liste pripomína, že „dialóg je účinným nástrojom na vytvorenie podmienok pre zabezpečenie výživy“, a píše:
„Dialóg si vyžaduje kombináciu úsilia ľudí a národov v službe spoločnému dobru.
Zbližovanie všetkých sektorov v spojení s účinnou spoluprácou môže prispieť k budovaniu pravého pokoja a umožní prekonať občasné pokušenia konfliktov z dôvodu rôznych kultúrnych pohľadov, etnických skupín alebo úrovne rozvoja.
Technický pokrok nebude skutočne účinný, ak si nenájde miesto v širšej perspektíve, kde človek tvorí stred a berú sa do úvahy jeho celkové potreby a túžby, pretože ako hovorí Sväté písmo, ´človek nežije iba z chleba´.“
Na záver Svätý Otec pripomína, že ciele FAO ukončiť hlad vo svete sa dosiahnu iba ak „ochrana ľudskej dôstojnosti a základných ľudských práv sa stane kritériom´, ktoré by inšpirovalo a orientovalo všetko naše úsilie.“
V pondelok 17. októbra 2005 kardinál Angelo Sodano, vatikánsky štátny sekretár, mal príhovor v sídle FAO v Ríme. Predstaviteľov 88 krajín v ňom vyzval, aby dali na prvé miesto svojho úsilia alokáciu fondov a boj proti hladu a nie vojny.
Skutočnosť, že viac ako miliarda obyvateľov našej planéty hladuje, je nepochybne najväčším škandálom súčasnosti.
Napriek tomu, že ľudstvo disponuje takým bohatstvom ako nikdy v minulosti, zomiera každých 5 sekúnd od hladu jedno dieťa do desať rokov.
Obrovské množstvo ľudských jedincov hladovalo alebo bolo vážne podvyživených i pred rokom 2007, hoci na druhej strane kríza výrazne rozmnožila ich počet.
K hladovaniu spôsobenému nedostatočným každodenným prísunom kalórií (denné minimum je podľa WHO stanovené na 2700 kalórií) sa pridáva tzv. zlá výživa, ktorá síce rešpektuje kritérium potrebného obsahu kalórií, ale neobsahuje viaceré prvky nevyhnutné na „udržateľné“ prežívanie, pričom ide najmä o vitamíny a viaceré stopové prvky.
Zlá výživa spôsobuje mnohé vážne chronické patológie (napríklad oslepnutie z dôvodu nedostatku vitamínu A) a v konečnom dôsledku vedie k predčasnému úmrtiu.
Podľa OSN, patrí právo na potraviny už od roku 1948 medzi základné ľudské práva a od roku 2000 existuje i funkcia osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny.
Prvých osem rokov ju vykonával Švajčiar Jean Ziegler, ktorého neskôr vystriedal belgický právnik Olivier de Shutter. Obidvaja sú špičkoví odborníci, ktorí dobre poznajú svoj „terén“ a výrazne prispeli k poznaniu podstaty hladu vo svete (a obidvaja sú veľmi skeptickí pokiaľ ide o riešenie hladu prostredníctvom GMO). Na podniknutie niečoho účinného im ale chýbali (a chýbajú) potrebné právomoci.
Problém je v tom, že skutoční páni tohto sveta, to znamená ctihodná spoločnosť, ktorá sa vždy v januári schádza v Davose na Svetom ekonomickom fóre, neuznávajú ani právo na potraviny a ani iné práva ekonomického charakteru.
Finančné a ekonomické elity a ich „výkonní práporčíci“ (Svetová obchodná organizácia /WTO/, Medzinárodný menový fond /MMF/, Svetová banka a vlády ekonomicky vyspelých krajín) sa formálne hlásia iba k politickým „ľudským právam“.
Uznanie ekonomických práv by podľa nich znamenalo narušenie voľného pohybu tovaru a kapitálu a nedeformovaného konkurenčného prostredia, ktoré sú údajne najlepšou garanciou riešenia všetkých ekonomických a sociálnych problémov vrátane hladu.
Záchrana ľudstva od hladu patrí už tradične medzi hlavné argumenty obhajcov poľnohospodárskych GMO.
Predstavitelia biotechnologických firiem, ich lobistických nátlakových združení typu ILSI, ako i pracovníci nimi platených PR agentúr už dvadsať rokov upozorňujú na nárast počtu obyvateľov Zeme, ktorý by mal okolo roku 2050 presiahnuť 9 miliárd, a na simultánne znižovanie poľnohospodárskeho potenciálu v dôsledku narastajúcej urbanizácie, degradácie pôdy a klimatických zmien.
Toto podľa nich predstavuje výzvu na ktorú môžu priniesť primeranú odpoveď iba geneticky modifikované plodiny (GMP).
Riešenie hladu vo svete pomocou pestovania geneticky GMP je založené na dvoch predpokladoch.
Prvým sú údajne výrazne vyššie hektárové výnosy GMP ako dnešných konvenčných plodín a podľa druhého dnes veľké množstvo ľudí hladuje kvôli nedostatočnej výrobe potravín.
Hneď na začiatku treba povedať, že primárnym zámerom transgenézy zameranej na získanie dnes pestovaných GMP nebolo dosiahnutie vyšších hektárových výnosov.
Viac ako 99% z nich bolo modifikovaných s cieľom zracionalizovať používanie pesticídov a to prostredníctvom sprostredkovania tolerancie na niektorý z nich (najmä na herbicíd Roundup) alebo zabezpečenia ich generovania samotnou rastlinou (insekticíd Bt), alebo sprostredkovania kombinovaných vlastností.
Ostáva otázka, či môže mať zjednodušená aplikácia pesticídov pozitívny dopad na hektárové výnosy.
Doterajšie agrárne skúsenosti ale zďaleka nedávajú jednoznačnú odpoveď, pretože popri udávaných prípadoch mierneho zvýšenia hektárových výnosov existuje i veľa vedecky dokumentovaných príkladov, keď sa výnosy naopak znížili.
Ak by dnešné GMP mali mať priaznivý dopad na vyprodukované množstvo potravín (a ak by hlavným problémom hladu bola nedostatočná produktivita klasického poľnohospodárstva) potom by sa to muselo už dnes prejaviť na výraznejšom znížení počtu hladujúcich, pretože GMP sa dnes pestujú na približne 20% svetovej ornej pôdy.
Po niekoľkých desaťročiach poklesu počtu hladujúcich sa okolo rokov 1995 - 1997 tento trend zvrátil. Je to pravdepodobne náhoda, ale toto obdobie presne zodpovedá začiatku ekonomického pestovania GMP vo svete…
Samozrejme som ďaleko od tvrdenia, že GMP zvyšujú hlad vo svete, pretože, ako uvidíme nižšie, príčiny sú veľmi komplexné, ale vývoj jednoznačne vylučuje i obhajobu opaku.
Isteže je možné tvrdiť, že vo fáze vývoja sú GMP druhej (alebo tretej?) generácie, ktorých primárnou úlohou je zabezpečiť vysoké hektárové výnosy, tak ako i toleranciu na sucho alebo na slané prostredie.
Pokiaľ ide o tzv. „zlú výživu“, už pred viacerými rokmi sa ju Monsanto pokúsilo riešiť prostredníctvom vyvinutia tzv. zlatej ryže.
Tento produkt, ktorý má vysoký obsah vitamínu A, bol určený najmä pre tie chudobné regióny sveta, kde je ryža hlavnou potravou.
Odpoveď na prvú otázku, či GMP môžu zabezpečiť výrazne vyššiu produktivitu (a kvalitnejšiu výživu), nie je jednoznačná.
Štatistiky sú neúprosné. Podľa FAO sa dnes vyrobí dostatok potravín pre 8 miliárd ľudí, čo je o jednu celú miliardu viac ako svetová populácia.
Opäť podľa FAO má svetové poľnohospodárstvo potenciál uživiť i bez GMO 12 miliárd obyvateľov.
Pre výrobu potravín stále existuje obrovské nevyužité rezervy, napríklad iba v krajinách strednej a východnej Európy leží ladom asi 10 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a obrovské plochy ornej pôdy sú dnes využívané na nepotravinárske účely (výroby biopalív).
Príčinou hladovania miliónov detí, žien a mužov teda určite nie je nedostatočná výroba alebo malý potenciál konvenčného poľnohospodárstva, ale celý rad faktorov, na prvom mieste nedostatok prostriedkov u hladujúcich na obstaranie (reálne existujúcich) potravín.
Je to extrémna chudoba vo veľkých častiach sveta, ktorá do veľkej miery vyplýva z ekonomickej polarizácie, ku ktorej došlo za posledných 30 rokov.
- strata potravinovej bezpečnosti niektorých regiónov z dôvodu uplatňovania princípov voľného obchodu. Miestna výroba potravín upadá z dôvodu lacnejších dovozov, čím ale narastá miera vystavenia cenovým fluktuáciám na svetových trhoch a znižuje sa zamestnanosť.
- zadlženosť krajín tretieho sveta. Splácanie dlhu, ktorého genéza je často veľmi pochybná, stojí chudobné krajiny veľkú časť ich rozpočtu. Dlh už bol síce mnohonásobne splatený, ale z rôznych dôvodov narastá. Základnou podmienkou MMF pri zabezpečovaní ďalších pôžičiek (potrebných na hradenie úrokov z predchádzajúceho dlhu) je zastavenie alebo obmedzenie sociálnych programov štátu.
- úniky kapitálu. Na každý dolár rozvojovej pomoci chudobným krajinám pripadá desať dolárov vo forme úniku kapitálu smerom „na sever“ (najmä Švajčiarsko a iné „daňové raje“).
- špekulácie na komoditných trhoch. Špekulácie výrazne prehlbujú cenové fluktuácie na svetových trhoch spôsobené napr. neúrodou. Viac ako 95% operácií s agrokomoditami nemá za následok fyzické dodanie tovaru.
- prepad cien niektorých exportovaných poľnohospodárskych surovín. Typický príklad je história kávy v Etiópii, ktorá je tam hlavnou exportnou surovinou. Medzi 2000 a 2003 sa cena za 1 kg suroviny znížila z 3 $ na 86 centov. Skutočné nožnice sa ale otvárajú medzi exportnými cenami suroviny a spotrebiteľskou cenou kávy: v roku 1990 výrobcovia zinkasovali za exportovanú surovinu asi 11 miliárd $ a spotrebitelia na celom svete zaplatili za kávu asi 30 miliárd $. V roku 2004 bol príjem pestovateľov nižší o 5,5 miliardy $, ale spotrebitelia zaplatili za konečný výrobok 70 miliárd $…
- orientácia na nepotravinárske a exportné poľnohospodárstvo. Veľkí operátori v chudobných krajinách sa orientujú stále viac na biopalivá (cukrová trstina, palmový olej, kukurica) a na pestovanie krmovín na export (najmä sója GMO), ale i exotických plodín ako káva alebo kakao, pričom výroba potravín pre miestne obyvateľstvo upadá.
- skupovanie najúrodnejšej pôdy. Fenomén, ktorý začína byť veľmi nebezpečný najmä v Afrike, pretože zahraničné spoločnosti sa iba zriedka venujú produkcii potravín pre miestne obyvateľstvo.
- nevyriešené otázky spojené s vlastníctvom pôdy. Neriešené problémy s vlastníckymi právami (Južná Amerika) spôsobujú vyháňanie malých roľníkov latifundistami do slumov veľkých miest.
- deformované princípy „voľného obchodu“. Poľnohospodárstvo v Mexiku bolo do značnej miery zlikvidované po nadobudnutí účinnosti severoamerickej dohody o voľnom obchode začiatkom deväťdesiatych rokov z dôvodu masívnych dovozov výrazne dotovaných amerických potravín.
- korupcia a kleptománia miestnych oligarchov a diktátorov. Zairský diktátor Mobutu zanechal asi 8 miliárd dolárov na svojich kontách vo švajčiarskych bankách v čase keď celkový zahraničný dlh jeho krajiny bol asi 13 miliárd. Podobným príkladom je Suarto v Indonézii, Mubarak v Egypte, Ben Ali v Tunise a celý rad ďalších. Časť peňazí zo zahraničných pôžičiek ide priamo na súkromné účty oligarchov.
- bezohľadné vykorisťovanie hraničiace s otrokárstvom. Nie je to prípad iba latifundistov v Brazílii, ale i spoločností ako Nike a Reebok v Indonézii alebo textilných nadnárodné koncernov v Bangladéši. O podmienkach práce v čínskych továrňach netreba ani hovoriť.
- mrhanie potravinami.
Uvedený zoznam je rámcový, všetky spomenuté fenomény sú bohato zdokumentované, existujú k nim množstvo dát i rozsiahla odborná literatúra.
Ich spoločným menovateľom je bieda a ďalšie zbedačovanie stoviek miliónov ľudských jedincov, pričom z dôvodu dnešných globálnych politicko-ekonomických pravidiel hry sa priepasť medzi chudobnými a bohatými stále prehlbuje.
Napríklad medzi rokmi 2001 a 2010 sa počet miliardárov v dolároch vo svete zvýšil zo 497 na 1210 a ich kumulovaný majetok z 1 500 miliárd $ na 4 500 miliárd $.
Za rovnaké obdobie sa výrazne zvýšil počet osôb žijúcich pod oficiálnou hranicou biedy (príjem menej ako 1 $ za deň).
Ak chceme nájsť zmysluplnú odpoveď na otázku položenú v nadpise tohto príspevku je potrebné ju preformulovať nasledovne: „Môže GMO nejako zlepšiť situáciu v oblasti extrémnej chudoby?“
Je skutočnosťou, že odpoveď neponúkajú ani výrobcovia GMP, ani ich lobistické organizácie a ani žiadni iní obhajcovia GMO.
Tento aspekt jednoducho neriešia a to ani v rovine nereálnych sľubov.
Hlad je často vnímaný ako problém vzdialených, rozvojových krajín, avšak realita je taká, že sa týka každého z nás. Je to globálna kríza, ktorá vyžaduje globálne riešenia.
Príčiny hladu sú mnohoraké: od prirodzených katastrof, cez vojny a konflikty, až po neefektívne poľnohospodárske praxi a chyby v distribučných systémoch.
Práve tieto príčiny často vedú k tomu, že potraviny nie sú správne distribuované tam, kde sú najviac potrebné.
Ekonomická nespravodlivosť je jedným z kľúčových faktorov, ktoré prispievajú k hladomoru. Bohaté krajiny často mrhajú viac potravinami, než je potrebné, zatiaľ čo v chudobnejších častiach sveta ľudia umierajú z nedostatku základnej výživy.
Riešenia hladu sú zložité a vyžadujú koordinovaný prístup. Jedným zo spôsobov, ako adresovať tento problém, je zlepšenie poľnohospodárskych techník v rozvojových krajinách.
Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
Ďalším kľúčovým krokom je zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín. Cesty, sklady a chladiace systémy sú nevyhnutné pre to, aby potraviny dorazili tam, kde sú najviac potrebné, než sa pokazia. Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy.
Edukácia a osveta hrajú významnú úlohu v boji proti hladu. Informovanosť o tom, ako jednotlivci môžu prispieť k riešeniu - či už cez zmeny v spotrebiteľských návykoch, podporu miestnych poľnohospodárov, alebo aktívnu účasť v charitatívnych aktivitách - je kľúčová.
Hlad vo svete nie je len otázkou nedostatku potravín, ale otázkou ľudských práv. Každý človek by mal mať právo na zabezpečenie základnej potreby - výživy. Táto pandémia hladu si žiada okamžitú pozornosť a akciu nielen od vlád a organizácií, ale od každého z nás. Počet ľudí, ktorí postupne strácajú prístup k dostatku jedla každoročne narastá.
Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“.
Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné.
Polovicu celosvetovej produkcie plodín tvorí cukrová trstina, kukurica, pšenica a ryža. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.
Hlad sa zhoršuje ozbrojeným konfliktom. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.
Aby sme riešili potravinovú neistotu, musíme investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu.
Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.
Väčšina ľudí v týchto krajinách trpí hladom. Ide o každodenný boj o prežitie. Kým vo väčšine európskych krajín je jedlo úplnou samozrejmosťou, v mnohých afrických krajinách sú ľudia často odkázaní na pomoc zo zahraničia. Prinášame vám TOP 10 najviac hladujúcich krajín sveta.
Vedci zverejnili zoznam krajín, v ktorých ľudia trpia hladom. Usporiadaný je podľa tzv. Globálneho indexu hladu (GIH). Tohtoročný rebríček sa zaoberal pohľadom na podvýživu detí. Index sa počítal u 122 rozvojových a transformujúcich sa krajín, ktorých údaje boli k dispozícii. Z tohto počtu evidujú v prípade 29 krajín alarmujúce až extrémne alarmujúce výsledky!
Rebríček TOP 10 krajín s najvyšším výskytom hladu (z hľadiska nárastu) podľa Globálneho indexu hladu
- Demokratická republika Kongo
- Komory
- Burundi
- Severná Kórea
- Svazijsko
- Zimbabwe
- Guinea-Bissau
- Libéria
- Gambia
- Kuvajt
Rebríček TOP 10 krajín s najvyšším poklesom hladu od roku 1990 podľa Globálneho indexu hladu
- Peru
- Saudská Arábia
- Irán
- Ghana
- Tunisko
- Mexiko
- Turecko
- Malajzia
- Kuvajt
- Gambia
Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu „hladu“ v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť.
tags:
