Problematika balenia jedla a s tým spojené povinnosti predávajúcich a práva spotrebiteľov sú upravené viacerými zákonmi a predpismi na Slovensku. Tento článok sa zameriava na prehľad týchto právnych noriem a ich praktický dopad.
Povinnosti predávajúcich podľa zákona o ochrane spotrebiteľa
Povinnosti týkajúce sa obalov upravuje ustanovenie § 17 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý hovorí, že predávajúci je povinný predávať výrobok v hygienicky nezávadných obaloch alebo ho do takých obalov pri predaji baliť, ak to vyžaduje povaha výrobku. Pri samoobslužnom predaji je povinný poskytnúť spotrebiteľovi obalový materiál.
Formulácia ustanovujúca danú povinnosť predávajúcemu je však veľmi nešťastná. Odhliadnúc od toho, že druhá veta daného ustanovenia používa iný výraz na označenie obalového prvku (obal vs. obalový materiál) je možné badať aj pomerne rozpačité ustanovenie týchto povinností predávajúcemu.
Konkrétne výraz „obalový materiál“ sa v zmysle druhej vety tohto ustanovenia viaže na výkon „samoobslužného predaja“ (supermarkety a pod.). Takto formulované ustanovenie následne vytvára u povinných subjektov (predávajúcich) dojem, že povinnosť znášať náklady sa viaže výhradne k tým predávajúcim, ktorí vykonávajú samoobslužný predaj.
Ustanovenie síce obsahuje aj formuláciu, že predmetom účtovania nesmie byť ani „zabalenie“ výrobku, avšak z povahy takto zvolenej formulácie vyplýva, že predmetom nie je poskytnutie „materiálu“ ako takého, ale činnosti súvisiacej so zabalením.
Ak totiž zákon ustanovuje povinnosti cieľovej skupine predávajúcich, je potrebné tieto povinnosti vždy formulovať jasne a jednoznačne. Predávajúci nemôže byť viazaný plnením povinností, ktoré sú predmetom alternatívneho výkladu zákona. V opačnom prípade to zakladá právnu neistotu a to nielen na strane predávajúceho, ale aj dozorného orgánu.
Účtovanie obalov v reštauráciách a pri donáške jedla
Účtovanie obalov v reštauráciách či prostredníctvom donášky sa stalo prirodzenou skutočnosťou, ktorú zákazníci dlhodobo rešpektovali. V zásade by sme to mohli chápať ako „poplatok za hygienickú prepravu pokrmov“.
SOI pri výklade zákona zjavne rozlišuje medzi poskytnutím obalu ako samostatne predávaného tovaru napríklad pri „odnesení neskonzumovaných pokrmov“ z reštaurácie a individuálne rozlišuje donáškovú službu.
Reštaurácie
Reštauráciám stačí, aby zákazníkovi naservírovali jedlo na tanier. Nezáleží pritom, či je plastový alebo porcelánový. „Ak spotrebiteľ požaduje akýkoľvek iný obal, v ktorom by si jedlo mohol odniesť, môže predávajúci takýto obal účtovať,“ vysvetľuje SOI. Je pritom potrebné, aby bol o jeho cene vopred informovaný, napríklad prostredníctvom cenníka reštaurácie.
Tým, že reštaurácia ponúka apriori stravu priamo vo svojej prevádzke, je oprávnená účtovať si obal, nakoľko ide o splnenie osobitnej požiadavky spotrebiteľa.
Donáškové služby
Iná situácia nastáva pri rozvoze a donáškových službách, ktoré nepodávajú zákazníkovi jedlo priamo vo svojej prevádzke, ale zabezpečujú jeho dovoz na dohodnuté miesto. Z toho logicky vyplýva, že povinnosť servírovať jedlo v hygienicky vyhovujúcom obale si nemôžu splniť jeho naporcovaním na tanier.
Aby bolo objednané jedlo doručené spotrebiteľovi v požadovanej kvalite, nevyhnutnou podmienkou je jeho zabalenie do obalu, ktorý ho ochráni pred kontamináciou. „Z uvedeného dôvodu je predávajúci pri rozvoze a donáške jedla povinný poskytnúť spotrebiteľovi hygienicky nezávadný obal.
Tým, že predmetom prepravy je preprava pokrmov, právo na osobitné účtovanie obalu neexistuje, nakoľko obal je nevyhnutný za zabezpečenie samotnej prepravy. Teda obal je súčasťou prepravy a nakladania s tovarom, ktorý má byť prepravený.
Alternatívy a nové trendy v balení jedla
Služba občerstvenia „so sebou“ patrí k sektorom, kde množstvo odpadu z obalov v posledných rokoch rýchlo rastie. Aj preto sa nová európska legislatíva pokúša presadiť výraznejšie zavádzanie opakovane použiteľných obalov u predajcov fast-food jedla a nápojov.
Koneční distribútori (predajcovia) rýchloobčerstvenia a nápojov budú povinní dať zákazníkom na výber medzi opakovane použiteľným a jednorazovým obalom.
Systémy opakovane použiteľných obalov sú cestou, ktorou by sa malo uberať nakladanie s obalmi, vrátane rýchloobčerstvenia a nápojov so sebou, myslí si združenie Zero Waste Europe.
Legislatíva týkajúca sa potravín
Každý prevádzkovateľ vrátane prevádzkovateľa predaja na diaľku, okrem prevádzkovateľov uvedených v osobitnom predpise, oznámi podľa osobitného predpisu príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie. Orgány úradnej kontroly potravín vedú aktuálne zoznamy registrovaných prevádzkarní podľa odseku 1 a schválených prevádzkarní produkujúcich klíčky podľa § 23 ods. 15.
Zariadenie spoločného stravovania je pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa povinné zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. Údaj o krajine pôvodu mäsa podľa prvej vety je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť podľa tohto odseku sa vzťahuje na bravčové mäso, hovädzie mäso, mäso z oviec, kôz a hydiny. Povinnosť podľa tohto odseku nevzniká pri polotovaroch.
Prevádzkovateľ s predajnou plochou väčšou ako 400 m2 je povinný najneskôr 48 hodín pred predajom potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti podľa odseku 12, ponúknuť tieto potraviny najmenej jednej charitatívnej organizácii podľa odseku 7; ponuka sa považuje za vykonanú, ak prevádzkovateľ charitatívnej organizácii bezodplatne prevádza potraviny na základe zmluvy, ktorá upravuje spôsob a čas ponuky.
Je zriadený register potravín pre potravinový semafor. Potravinový semafor je jednoduchý, všeobecne zrozumiteľný a transparentný systém registrácie potravín, ktorý zohľadňuje požiadavky spotrebiteľov. Register potravín pre potravinový semafor je informačný systém, ktorý obsahuje informácie o potravine a prevádzkovateľovi, registrácia je dobrovoľná. Registrujúcim orgánom, správcom a prevádzkovateľom registra potravín je ministerstvo, ktoré zverejní tento register na svojom webovom sídle. Prevádzkovateľ môže potravinu registrovať v registri potravín pre potravinový semafor za účelom poskytnutia informácií pre konečného spotrebiteľa o nadštandardných vlastnostiach potraviny, podpory jej predaja a zvýšenia potravinovej sebestačnosti.
Kontrolné mechanizmy a sankcie
Orgány úradnej kontroly potravín vykonávajú úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia. Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania.
Orgán úradnej kontroly potravín je po vykonaní kontrolného nákupu povinný do desiatich dní od vykonania kontrolného nákupu oznámiť prevádzkovateľovi, že u neho vykonal kontrolný nákup na získanie úradnej vzorky. Prevádzkovateľ, u ktorého bol vykonaný kontrolný nákup, je povinný na požiadanie orgánu úradnej kontroly potravín mu poskytnúť doklad podľa § 12 ods. 1 písm. Prevádzkovateľ, u ktorého je vykonaný kontrolný nákup, je povinný orgánu úradnej kontroly potravín uhradiť náklady za kontrolný nákup v spotrebiteľskej cene, za ktorú bola pri kontrolnom nákupe kúpená vzorka v lehote desať dní odo dňa oznámenia, že ide o úradnú vzorku. Ak prevádzkovateľ neposkytne orgánu úradnej kontroly potravín doklad podľa § 12 ods. 1 písm.
Ak robíte donášku jedla či predávate jedlo „so sebou” a účtujete si poplatky za obal, koledujete si o problém. Porušujete totiž zákon a hrozí vám pokuta v stovkách eur. Ak sa vám niekedy stane, že vám prevádzkovateľ naúčtuje poplatok za obal na jedlo, ohraďte sa.
tags:
