Chudoba znamená stav, keď sú materiálne, sociálne alebo kultúrne zdroje človeka natoľko obmedzené, že ho vylučujú z minimálne akceptovaného životného štandardu. Dlhodobé zotrvanie v stave chudoby vedie k sociálnej exklúzii a marginalizácii.
Hladomor je definovaný ako obdobie dlhotrvajúceho nedostatku potravín, ktorý vedie k hromadnému hladovaniu a úmrtiu obyvateľstva. Zatiaľ k najväčšiemu hladomoru došlo v Číne v rokoch 1959 až 1961, pri ktorom zomrelo asi tridsať miliónov obyvateľov.
Afrika je najchudobnejší kontinent a zároveň najmenej rozvinutý, v ktorom vládne chudoba, hlad a v dôsledku toho aj obrovské utrpenie. Tunajší obyvatelia vidia príčiny aj v klimatických zmenách a nedostatku vodnych zrážok, ako aj suchám bez jedinej kvapky dažďa. Suchá spôsobujú neúrodu plodín a vysychanie pastvín.
Treba si uvedomiť, že hlad nie je dôsledkom nepriazne prírody. Na svete sa vypestuje viac potravín, ako ľudstvo v skutočnosti potrebuje. Hlad je obrovský biznis. Je to spôsob, ako zabezpečiť veľké zárobky pre úzku skupinu ľudí a nutný vedľajší systém, v ktorom je výroba potravín činnosťou riadiacou sa len zákonmi dopytu a ponuky. Vyrába sa len to, na čo je dostatočný odbyt, spotrebúva len ten, kto má kúpnu silu.
Klimatické Zmeny a Chudoba
Výskumníci zhrnuli, že sucho, aké už niekoľko mesiacov sužuje Madagaskar, má šancu nastať raz za zhruba 135 rokov. "Je to zriedkavý jav, ale pohybuje sa v rámci prirodzenej variability," citovala agentúra AP spoluautorku štúdie Friederike Ottovú. Klimatická zmena nie je podľa jej slov hlavným spúšťačom "tohto typu nízkeho množstva zrážok".
V aktuálnej štúdii sa uvádza, že hoci klimatická zmena mohla mierne zvýšiť pravdepodobnosť nízkeho množstva zrážok, aktuálne sucho stále zodpovedá očakávanej prirodzenej premenlivosti počasia.
Medzinárodná Pomoc a Jej Efektivita
Problémom nie je to, že týmto krajinám nepomáhame, ale ako im pomáhame. Pretože faktom je, že napríklad v priebehu rokov 1982 - 1990 získali krajiny Tretieho sveta 927 miliárd dolárov rôznymi formami rozvojovej pomoci. V rovnakej dobe však zaplatili 1345 miliárd dolárov na splácanie dlhov a úrokov.
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia americká vláda vynaložila viac peňazí než zarobila a aby tento rozdiel nejako preklenula, rozhodla sa vytlačiť viac dolárov. Bola to zlá správa pre krajiny, ktoré boli hlavnými producentmi ropy, ktorej cena bola udávaná v dolároch. Za peniaze, ktoré zarobili na exporte si mohli kúpiť menej. Preto v roku 1973 zvýšili svoje ceny.
V polovici sedemdesiatych rokov sa krajiny Tretieho sveta, posmeľované Západom, aby pestovali plodiny, ktoré potom budú môcť predávať za hotové, zrazu zistili, že už nedostávajú ceny, na ktoré boli zvyknuté za plodiny a suroviny - ako je meď, káva, čaj, bavlna, kakao - ktoré vyvážali. Potom prišla zrada. Úrokové miery začali stúpať pobádané nárastom amerických úrokových mier.
Zdravotníctvo a Chudoba
Politika ekonomických úsporných opatrení spätá s pôžičkami Svetovej banky (ďalej ako SB) a Medzinárodného fondu (MMF) viedla k vyostreniu chudoby v mnohých afrických krajinách. Prehlbujúca sa chudoba na celom kontinente vytvorila vhodnú pôdu pre šírenie rôznych chorôb. Zlé životné podmienky a obmedzený prístup k základným službách viedol k zhoršovaniu zdravotného stavu.
Privatizácia zdravotníctva na radu Svetovej banky ešte väčšmi znemožňuje hľadanie primeranej odpovede na zdravotnú krízu. Táto privatizácia prakticky na celom africkom kontinente obmedzila prístup k potrebným službám. Zavedenie trhových princípov do zdravotníctva spôsobilo premenu zdravotnej starostlivosti z verejnej služby na súkromnú komoditu.
Obchod a Ekonomické Reformy
Kvôli tým istým reformám, presadzovaných SB a MMF, krajiny musia zvyšovať export svojich plodín. A pretože mnoho chudobnejších krajín je povzbudzovaných, aby pestovali rovnaké plodiny, dochádza k presýteniu medzinárodného trhu a ceny padajú dole. MMF povzbudzoval a odporúčal Mexiku, aby namiesto svojej základnej plodiny pestovalo trhové plodiny, za ktoré môže inkasovať peniaze, ako napr. exotické ovocie. Tiež sa postaral o to, aby krajiny zrušila akúkoľvek obchodnú ochranu svojich poľnohospodárskych plodín.
MMF a SB sú z väčšej časti pod kontrolou a vo vlastníctve priemyselne rozvinutých štátov ako sú USA, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko atď. Politika MMF a SB bola skutočne kritizovaná mnoho rokov ako zbytočná, niekedy nezodpovedná kvôli tomu, že zvyšovala závislosť rozvojových krajín od bohatších krajín.
Geneticky Modifikované Potraviny a Potravinová Pomoc
Uprostred hľadania riešenia problému sa začala kontroverzná debata o používaní geneticky modifikovaných obilnín. Otázka geneticky modifikovaného obilia rozdelila agentúry a charitatívne skupiny na dva tábory. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (US Aid) tvrdí, že obilia, ktoré by nebolo geneticky modifikované, je zatiaľ nedostatok. Preto trvanie na ňom ohrozuje mnoho životov.
Jean Ziegler, inšpektor politiky výživy OSN v Londýne pre noviny The Independent potvrdil: „Som proti teóriám presadzovaným nadnárodnými spoločnosťami, ktoré tvrdia, že ak stojíme proti hladu, musíme podporiť geneticky modifikované organizmy...“ Charitatívne skupiny, napríklad Oxfam a Action Aid, odporujú zavádzaniu geneticky modifikovaných materiálov. Podľa nich hlad nespôsobuje nedostatok potravín, ale nízka kúpna sila rozvojových krajín.
Alternatívne Riešenia
Projekty podporujúce rozvoj vzdelania a ekonomický rozvoj dokážu s menšími nákladmi niekedy zázraky. Vyškolenie farmárov na nové techniky obrábania pre zvýšenie úrody, zakúpenie šijacích strojov, pomoc pri vybudovaní sklenníkov, modernizácia výrobne dreva atď. Páčia sa mi inovatívne projekty, ktoré dokážu s malými vstupnými nákladmi kompletne zmeniť život aj celej rozvetvenej rodiny.
tags:
