Hlad: Príznaky, hladomor a definícia

Hlad je komplexný jav, ktorý môže mať rôzne podoby a príčiny. V tomto článku sa pozrieme na rôzne definície hladu, jeho príznaky a vplyv na ľudský organizmus.

Definície hladu

Existuje mnoho spôsobov, ako definovať hlad. Politici a medzinárodné humanitárne skupiny zvyčajne hovoria o chronickom hlade, čo je dlhodobý nedostatok uspokojivého množstva potravy. Chronický hlad je obvykle spôsobený zlou dostupnosťou jedla, nedostatkom potravín alebo chudobou a vyskytuje sa najmä v rozvojových oblastiach a vojnových zónach.

Na rozdiel od chronického hladu, fyzický hlad je dočasné nepohodlie spojené s nutkaním dať si niečo na jedenie. Človek, ktorý ho zažíva, ho dokáže ľahko uspokojiť. Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.

Cyklus hladu

Cyklus hladu a sýtosti je riadený z veľkej časti mozgom, presnejšie časťou medzimozgu zvanou hypotalamus. Nervová sústava analyzuje potravu a rozdeľuje ju na energeticky bohatú a chudobnú. Mozog vyhľadáva predovšetkým kaloricky bohaté jedlá, aby bol pripravený na prípadný nedostatok živín v budúcnosti.

Pocity hladu a sýtosti sú ovplyvňované dvoma základnými hormónmi: ghrelinom a leptínom.

• Ghrelin: Ak ste už nejakú dobu nejedli, začne váš žalúdok produkovať ghrelin, ktorý zvyšuje chuť do jedla, mimovoľné pohyby žalúdka a sekréciu žalúdočnej kyseliny. Úroveň ghrelinu je najvyšší tesne pred jedlom, keď máte nízku hladinu cukru v krvi a prázdny žalúdok.
• Leptín: Ak ste sa však už najedli dostatočne, prichádza na scénu leptín. Ten je vylučovaný tukovými bunkami a interaguje s mozgom. Upozorňuje ho, že máte už dostatok kalórií, a preto je čas signály hladu potlačiť.

Na signáloch hladu a chuti k jedlu sa ale podieľa celý rad ďalších hormónov, vrátane inzulínu a kortizolu. Akonáhle je trávenie na konci, hladina inzulínu aj krvného cukru opäť klesá a celý cyklus sa opakuje.

Čo sa deje s telom, keď máme hlad?

• Žalúdok: Ak sme sa dlho nenajedli, dá signál mozgu, že je prázdny.
• Krv: Po spotrebovaní zvyšku energie z posledného jedla nám klesá hladina glukózy v krvi.
• Mozog: Informácie z celého tela idú do mozgu, ktorý rozdá ďalšie pokyny.
• Tráviaca sústava: Na čele so žalúdkom začne produkovať hormón ghrelín.
• Podžalúdková žľaza (pankreas): Zareaguje na pokles hladiny glukózy v krvi a prestáva produkovať inzulín.

Čo sa deje s telom, keď sa najeme?

• Tukové bunky: Začnú po čase produkovať leptín. Ten interaguje s mozgom a upozorňuje ho, že sme zjedli už dostatok potravy, a preto je čas signály hladu potlačiť
• Mozog: Zase začne rozdávať úlohy.
• Žalúdok: Začne tráviť nové jedlo a posúvať ho ďalej do tráviacej sústavy.
• Krv: Sa zvýši hladina glukózy a svaly majú opäť dostatok energie.
• Podžalúdková žľaza: Začne produkovať inzulín, ktorý roznáša živiny po celom tele.

Ako hlad dopadá na naše telo?

• Blúdivý nerv: Vysiela signály do mozgu o tom, ako plný alebo prázdny váš žalúdok je. Funguje ako diaľnica medzi mozgom a črevami.
• Bunky tráviacej sústavy: Bunky v žalúdku a čreve začnú produkovať hormón ghrelin, ktorý vyvolá pocit hladu. Vyššie hladiny ghrelinu sú spojené s nárastom obezity.
• Žalúdok: Keď je váš žalúdok prázdny po dobu najmenej dvoch hodín, začne sa sťahovať, čím posúva zostávajúce jedlo do čriev. Toto sťahovanie môže byť tak intenzívne, že môže aj bolieť a spôsobovať kŕče.
• Mozog: Pocit hladu zvyšuje vašu impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia.
• Krv: Ak máte hlad, hladiny kľúčových živín v krvi, vrátane glukózy, aminokyselín a mastných kyselín, dosahujú najnižších koncentrácií.
• Podžalúdková žľaza: Hlad zamedzuje pankreasu produkovať hormón inzulín. Ten sa teda nemôže správne uvoľňovať do krvného riečišťa a roznášať živiny po celom tele.

Hlad vs. chuť

Hlad je fyziologický a môžete ho pociťovať vďaka biologickým zmenám v tele, ktoré signalizujú, že je čas jesť, aby ste si udržali energiu na potrebné činnosti. Chuť do jedla je však len prostá túžba jesť. Pocit veľkého stresu, rozrušenie, nudy alebo vystavenie konkrétnemu jedlu, ktoré vyzerá či vonia lahodne, môže zvýšiť chuť do jedla aj napriek tomu, že nie ste skutočne hladný.

Aké faktory majú vplyv na naše chute

Najväčší vplyv na apetít má samozrejme váš jedálniček. Potraviny, ktoré obsahujú dostatok bielkovín, tukov, vlákniny a komplexných sacharidov, majú tendenciu zasýtiť vás na omnoho dlhšiu dobu ako takzvané potraviny prázdne. Hlad a chuť k jedlu môžu ovplyvniť tiež napríklad cvičenie a aktivita počas dňa. Ak cvičíte často, pravdepodobne budete mať hlad častejšie, pretože vaše telo potrebuje pre svoje fungovanie viac kalórií a s nimi spojených živín.

Nálada môže mať na chuť k jedlu obrovský vplyv. Napríklad už spomínaný stres, nuda, depresia alebo silné emócie môžu chuť k jedlu zmeniť na nepoznanie. Chuť do jedla môžu ovplyvniť aj lieky. Potlačenie alebo zvýšenie chuti do jedla býva často vedľajším účinkom, existujú ale aj lieky, u ktorých je zvýšenie alebo zmiernenie apetítu primárnym a chceným efektom.

Ako zabrániť hladu

Ak máte rýchly metabolizmus, alebo vás často sužuje hlad, uistite sa, že jete dostatok potravín s vysokým obsahom vlákniny. Vlákninu a komplexné sacharidy totiž trávi vaše telo výrazne pomalšie ako rýchle cukry a rafinované potraviny. Účinky vlákniny podporte konzumáciou potravín s vysokým obsahom bielkovín a zdravých tukov.

Hladomor

Hladomor je hromadné umieranie od hladu. Pri veľkých problémoch, ktorým dnes ľudstvo čelí, môžeme svetový hlad jednoducho prijať ako fakt. Napriek tomu, že je hrozivý, zdá sa nám, že s ním nedokážeme nič urobiť. Hlad teda nie je len dôsledok chudoby, ale zároveň aj jej príčinou pre ďalšie generácie.

Aj v minulosti boli obdobia veľkých hladomorov, vojen a iných kríz, ale dnešná doba je zásadne odlišná. Doba, v ktorej žijeme, nás pripravuje na masové uvedomenie si zla našich egoistických vzťahov, ktoré v nás prebudí túžbu zmeniť sa.

Ľudia, ktorí boli v čase akútneho nedostatku jedla počas druhej svetovej vojny ešte v materniciach svojich matiek, si o takmer 60 rokov počínali pri testoch horšie ako iní podobného veku, tvrdia vedci. Holandský hladomor z roku 1944 mohol urýchliť starnutie ich mozgu.

Tabuľka: Rozdiely medzi hladom a chuťou

tags: