Smrť je všadeprítomná, no keď sa nás dotkne osobne, stretávame sa s ňou s ťažkosťami. Nerozumieme výzvam a možnostiam, ktoré zomieranie ako legitímne vývinové štádium v živote človeka prináša. Situáciám zomierania sa nikto z nás nevyhne. Nevedomosť vedie v konečnom štádiu života k neschopnosti zvládať zomieranie zdravo.
Ako sa pripraviť na odchod?
Vždy máme na výber. Môžeme sa hrať so smrťou na skrývačku alebo ostať v blahej nevedomosti a odďaľovať ju. Dovoliť si vnímať dary, úspech i chyby, životné lekcie v jednom balíku a deliť sa o múdrosť z týchto zistení s tými, ktorí sú ochotní počúvať. Je to aj čas plniť si sny, ktoré sú ešte realizovateľné, ale my sme si ich nechávali „na neskôr“. Ten čas je tu.
Znaky a štádiá zomierania
Smrť každého človeka je jedinečná, no niektoré zmeny v správaní a fungovaní tela sú jej prirodzenou súčasťou. Hoci neuľahčia odchod milovaného človeka, pomôžu im pripraviť sa na nevyhnutné a rozlúčiť sa.
Medzi bežné znaky a štádiá zomierania patria:
- Ľudia, ktorí umierajú, sa stiahnu do izolácie a začnú sa postupne strániť činností a ľudí, ktorých milujú.
- Stratia chuť rozprávať sa a správanie sa zmení. Môžu byť nezvyčajne ustarostení.
- Niektorí ľudia nechcú, aby ich rodina a priatelia videli zoslabnutých, iní už na stretnutia nemajú dosť síl.
- Približne dva až tri mesiace pred smrťou začne človek tráviť omnoho menej času pri plnom vedomí.
- Ak sa človek stará o umierajúceho, ktorý je ospalý, mal by mu dopriať pohodlie a nechať spať.
- Vo chvíľach, keď má zomierajúci dostatok síl je dobré pomôcť mu z postele, vďaka pohybu klesne riziko preležanín.
- Umierajúci človek prestáva byť aktívny a preto jeho telo potrebuje na svoju prevádzku menej energie ako dosiaľ.
- Pár dní pred smrťou môže prestať jesť úplne. Ak človek nemá chuť jesť alebo piť, nie je vhodné ho nútiť.
- Blížiaca sa smrť mení fungovanie životne dôležitých orgánov.
- Plytké dýchanie môžu striedať lapanie po dychu, ale aj niekoľkosekundové až minútové pauzy bez dýchania. Značí to zmeny v krvnom obehu.
- Keďže sa telo snaží sústrediť krv do vnútorných orgánov, končatiny a pokožka sú studené na dotyk.
- Keďže umierajúcemu zlyhávajú obličky, moč stmavne a je hrdzavej až hnedej farby.
Podľa portálu End of Life Doula UK, s príchodom smrti klesá potreba prijímania potravy. Telo si rezervuje energiu dostatočnú na zachovanie životne dôležitých funkcií, akými sú srdcový rytmus a dýchanie, a nie na spaľovanie kalorických jedál. Pleť zomierajúceho človeka je bledá, biela, modrastá alebo žltá. Končatiny môžu byť na dotyk studené alebo horúce a nechty dostanú modrastý odtieň. Dôvodom je slabá cirkulácia krvi, pretože činnosť srdca sa spomaľuje.
S prichádzajúcim koncom nastávajú aj zmeny v dýchaní, ktoré môže byť hlučné, prípadne umierajúci lapá po dychu. Nástup konca signalizuje aj zvuk hlienov či výlučkov, ktoré sa pohybujú v dýchacích cestách. Pred smrťou sa niekedy objavuje tzv. Cheyne-Stokesovo dýchanie. Tento jav je sprevádzaný hlasnými dychmi, po ktorých nasleduje obdobie bez dychov.
Zomierajúci môžu začať nepokojne rozhadzovať rukami a vyzerá to tak, ako keby chceli vstať z postele alebo sa k niekomu, či niečomu natiahnuť. Ďalším znakom môžu byť halucinácie. Umierajúci niekedy opisujú skutočnosti, predmety, hovoria o výletoch a podobne. Deň alebo dva pred smrťou môže dokonca dôjsť k výbuchu energie. Pacient menej spí, rozpráva, dokonca sa naje a napije.
Dôležité aspekty starostlivosti o zomierajúceho
Dve veľké kategórie musíme mať vždy na mysli: bolesť a samotu. Bolesť má štyri typy: fyzickú, psychickú, sociálnu a duchovnú. Ak zomierajúci predsa prežíva takúto bolesť, treba pýtať prehodnotenie paliatívnej liečby a nastaviť tíšenie bolesti primeranejšie.
Áno, vieme. Ak by som to mala zosumarizovať veľmi stručne, postupne mizne potreba jedla a pitia, čo príbuzní prežívajú veľmi ťažko. Mizne potreba pitia, násilné podávanie vody však môže byť pre zomierajúceho ohrozujúce. Preto je vhodné konzultovať postup s ošetrujúcim personálom. Dbáme na hygienu, aby sa zomierajúci cítil dobre a aby nepríjemný pach nebol dôvodom, že sa s ním blízki odmietajú stretnúť. Pomôcť si môžeme pravidelným vetraním, vonnými sviecami, voňavými bylinkami.
Predlžujú sa fázy spánku oproti bdeniu. Zomierajúci sa vzďaľuje od vonkajšieho sveta. V snoch alebo počas denného snenia zaznamenávame symbolické odkazy odchádzania: napríklad sa balí na cestu, hľadá kľúče, stretáva sa s ľuďmi, ktorí ho predišli do večnosti, alebo nebeské bytosti.
V posledných hodinách je dobré na umierajúceho rozprávať aj v prípade, že na pohľad nie je pri vedomí a orgány zlyhávajú. Ak je umierajúci napojený na monitor srdcovej frekvencie, blízki vidia, kedy srdce prestalo pracovať. Medzi ďalšie príznaky smrti patrí chýbajúci pulz, zástava dýchania, oči sú uprené na jeden bod. Viečka môžu byť čiastočne privreté.
Smrť a deti
Veľkou témou je dnes smrť a deti. Deti vnímajú smrť primerane veku a vývinu. Výskumy hovoria, že smrť je deťmi prežívaná cez pocit opustenia. Bábätká vnímajú smrť v rodine cez zmenenú atmosféru a prístup opatrujúcich osôb. Predškoláci sa so smrťou stretávajú v prírode a cez prirodzenú zvedavosť ich môžeme vovádzať do kolobehu života.
- Deti od 12 rokov vnímajú smrť podobne ako dospelí, ako nezmeniteľný fakt, ktorý sa týka aj ich osobne.
- Ak sa týka náhla smrť jedného z rodičov, a manželský partner toho v záplave vlastného smútku nie je schopný, nech to urobí najbližšia vzťahová osoba dieťaťa po rodičoch, ktorá si vie v takejto situácii zachovať stabilitu.
- Či sme schopní sprevádzať a akceptovať dieťa v jeho prejavoch smútku, aj keď budú pre nás možno paradoxné (ďalej sa hrá, ide von s priateľmi, vyhýba sa téme).
- Ak ide o zomieranie, kde smrť v čase očakávame, hovoríme o tom, čo sa deje s dieťaťom priebežne.
- Smrť v takomto prípade je spracovávaná inak, pretože smútenie a rozlúčka začali oveľa skôr - s uvedomením si faktu, že zdravotný stav blízkeho sa nezlepší.
Každý človek má právo rozlúčiť sa, aj dieťa. Pri smrti rovnako ako pri sexualite platí: keď príde otvorená otázka, pýta si pravdivú, veku primeranú odpoveď. Inak mi dieťa, ktoré vníma dve roviny komunikácie (aj tú podprahovú), neuverí a vytvorím v ňom zmätok. Aj „neviem“ alebo „nemám na to teraz odpoveď“ môže byť pravdivá odpoveď.
Viera v Krista a smrť
Viera a neviera sa počas zomierania prehlbujú. Do veľkej miery spôsob zomierania veriaceho určuje obraz Boha, v ktorého verí. Na čo by som chcela osobitne upozorniť, je pretláčanie našej predstavy o dobrom zomieraní ľuďom, ktorí aktuálne zomierajú. Každý z nás má patent iba na svoj život a svoje zomieranie. Zomierajúcemu tento pohľad ponúkam, pozývam ho, ale netlačím.
Je ťažké vyrovnať sa s nevyhnutnou skutočnosťou, že sa bolesti môžu zvyšovať. Vidieť tieto zmeny nie je jednoduché ani pre umierajúceho. Mozog umierajúceho človeka je naďalej veľmi aktívny. Napriek tomu však môže dochádzať k epizódam zmätenosti.
Ani keď je smrť blízkeho očakávaná, nie je jednoduché sa s ňou vyrovnať. Ľudia potrebujú čas, aby sa vysporiadali so svojim trápením. Každý žiali inak.
tags:
