Iluminácie stredovekých rukopisov dokážu vyvolať rôzne emócie - od údivu z detailov a farebnosti, až po smiech vyvolaný ich bizarnou podobou.
Beatove Komentáre a Zjavenie sv. Jána
Zjavenie sv. Jána je posledná kniha Biblie, v ktorej sv. Ján píše o svojich víziách. Je bohatá na alegórie a symboly, preto sa stala cieľom bádania mnohých učencov a neskôr vedcov. Ján v nej predpovedá druhý príchod Krista a varuje hriešnikov pred hnevom Boha. Medzi najznámejšie časti Zjavenia patrí opis štyroch jazdcov Apokalypsy, Antikrista či Babylonskej neviestky.
Beatus najprv začína úryvkami zo Zjavenia, ktoré nazval “storia”. Za úryvkom nasleduje iluminácia danej časti a potom jej interpretácia, zvaná “explanatio”. Je nutné poznamenať, že Beatus nenapísal všetky interpretácie, ale “pozliepal” rôzne spisy cirkevných otcov - napríklad sv. Augustína, sv. Ambróza, Izidora zo Sevilly či sv. Hieronyma.
Z počtu dochovaných kópií môžeme usúdiť, že na stredoveké pomery boli Beatove Komentáre populárne. Svedčí o tom aj fakt, že v roku 1047 bola dokončená kópia pre Ferdinanda I a Sanchu, kráľovský pár Leónu a Kastílie. Kráľovskú podporu dokazuje výzdoba plná zlatých, strieborných a fialových farieb. Samotné iluminácie spadajú do mozarabského štýlu.
Na začiatku rukopisu nájdeme scény, kde Ján dostáva od Boha písmo a následne ho odovzdáva siedmim ázijským cirkvám. Nasleduje mapa sveta (mappa mundi). Beatus do svojich Komentárov zaradil aj Hieronymove Komentáre knihy proroka Daniela. Preto aj na začiatku rukopisu nájdeme zobrazenia štyroch monštier, ktoré mali znázorňovať štyri kráľovstvá - babylonské, médsko-perzské, grécke a rímske. Babylonské kráľovstvo má podobu leva s orlími krídlami, médsko-perzské znázorňuje medveď, grécke leopard s krídlami a rímske monštrum s desiatimi rohami, pričom jeden z nich má ľudské oči a ústa.
Pre Zjavenie (a celé Sväté písmo) je dôležitá číselná symbolika. Konkrétne v Zjaveniu sa môžeme stretnúť s opakujúcim sa číslom štyri - štyri živé bytosti či štyria jazdci apokalypsy.
Štyria jazdci apokalypsy a symbolika hladu
Štyri živé bytosti sa objavujú aj v Knihe proroka Ezechiela ako cherubíni - sú to okrídlené bytosti, ktoré majú podobu leva, býka, orla a muža. Bytosti sa časom stali symbolmi štyroch evanjelistov. V rukopise túto scénu nájdeme ako víziu baránka obklopeného anjelmi a samotnými bytosťami. Tie sú vyobrazené spoločne s Ezechielovými kolesami, nakoľko majú byť nositeľmi Božieho trónu.
Po predstavení živých bytostí začne baránok otvárať sedem pečatí. Z prvých štyroch vyjdú kone s jazdcami - poznáme ich pod názvom štyria jazdci apokalypsy. Ako prvý vyjde biely kôň, ktorého jazdec má luk a korunu. Druhý jazdec má meč a červeného koňa, tretí má váhy s čiernym konom. Posledný jazdec je Smrť na bledom koni, ktorého nasleduje Peklo.
Pod úryvkom nachádzame explanatio - prví dvaja jazdci sú identifikovaní ako “slovo kázania” (biely kôň) a “budúce vojny” (červený). Pokračuje vysvetlenie: “Pretože tí, ktorí vieru len predstierajú, bojujú proti Cirkvi. Títo sedia na červenom koni. Idú a bojujú proti víťaznej Cirkvi na bielom koni...” [5]. Preto aj na samotnej iluminácii spolu bojujú. Tretí kôň reprezentuje duchovný hladomor v Cirkvi a štvrtý pokrytectvo a pretvárku. Scéna s jazdcami je podľa Komentárov alegóriou na boj kazateľov viery s vojnami v rámci cirkvi, “hladom” po Božom slove a falošnými prorokmi.
V šestnástej kapitole vypustia anjeli zo siedmich čaší hnev Boha, čo má podobné následky ako trúbenie na siedmich poľniciach. Moria a rieky sa zmenia na krv, slnko dostane moc páliť hriešnikov alebo celá zem stemnie. Keď šiesty anjel vyprázdni obsah svojej čaše, rieka Eufrat vyschne a Ján vidí “troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka.” [7] Beatus v explanatio vysvetľuje, že drak, šelma a aj falošný prorok sú jednou bytosťou - a to Satanom. Satan je už v dvanástej kapitole opísaný ako drak, šelmou sú všetci hriešni ľudia, ktorí tvoria jeho telo. Falošný prorok je ten, kto hlása slovo Satana. Žaby boli v minulosti pokladané za symboly zla, čo je vysvetlené aj v rukopise: ”Tiež sa váľajú vo svojich vodách so špinou a bahnom.
V sedemnástej kapitole je Ján svedkom súdu nad veľkou neviestkou a v osemnástej je opísaný pád Babylonu. To spôsobí žiaľ kupcov, ktorých tovar už nemá kto kupovať. Kupci sú zobrazení plačúc vedľa mesta, ktoré je celé v plameňoch. Dvadsiata kapitola predpovedá príchod Satana, ktorý po uplynutí tisíc rokov bude prepustený zo svojho väzenia. Potom zhromaždí svojich stúpencov a obkľúči “tábor svätých a milované mesto”. [7] V iluminácii je táto scéna rozdelená do troch panelov. Vo vrchnom je šelma so svojimi prívržencami, v strednom je mesto obliehané Antikristom a útočníkmi. Tvár postavy, ktorá znázorňuje Antikrista, je doškriabaná - pravdepodobne sa niekto obával prítomnosti zla. Na spodnom paneli sú ukrytí veriaci v horách. Na nasledujúcej iluminácii je satan, šelma a falošný prorok v ohnivom jazere. Oheň na nich zoslal Boh a jazere ostanú “na veky vekov”.
Jedna z posledných iluminácii spojená so Zjavením sv. Jána je Nebeský alebo Nový Jeruzalem. Mesto je zo zlata a skla, pričom jeho dvanásť brán je vyrobených z drahých kovov. “To mesto nepotrebuje slnko a ani mesiac, aby na neho žiarili. Lebo Božia sláva ho osvetľuje...” [7] píše Beatus. Posledné iluminácie sa už netýkajú Zjavenia, ale Knihy proroka Daniela. Tým Beatove Komentáre končia.
Zaujímavá je iluminácia “Otvorenie šiestej pečate - Zemetrasenie”, najmä ilustrátorova snaha zobraziť samotné zemetrasenie. Najlepšie sa dá všimnúť pri kopci napravo, kde ľudia doslova stratili pevnú zem pod nohami. Facundus znázornil aj sčernené slnko, krvavý mesiac a hviezdy, ktoré spadli na zem. Podľa explanatio sú všetky nebeské telesá časti Cirkvi, pričom pod slnko patria “múdri, ktorí správne veria” a pod mesiac “ignoranti - heretici, pokrytci a odpadlíci”.
Po otvorení poslednej pečate dostanú anjeli sedem poľníc. Postupne zatrúbia na všetky, čo prinesie rôzne katastrofy. Keď napríklad zatrúbi piaty anjel, na zem spadne hviezda a vypustí dym, z ktorého vyjdú kobylky "s mocou ako škorpióny". V prvom obraze sa kobylky naozaj podobajú na škorpióny, nakoľko ich podrobnejší opis sa nachádza až o pár riadkov nižšie. Podľa neho vyzerajú ako kone, majú zlaté koruny, ľudské tváre a vlasy, levie zuby, náprsný pancier, krídla a chvost ako škorpión. Nakoľko muselo byť pomerne náročné predstaviť si tieto “kobylky”, v rôznych kópiách Komentárov nájdeme ich rozdielne verzie. Pre porovnanie s Facundovou verziou - vo francúzskej kópii Komentárov z 11.
Najdlhšia storia v Beatových Komentároch je dvanásta kapitola Zjavenia - píše sa v nej o žene, ktorá porodí syna a o drakovi, ktorý chce jej dieťa zjesť. Následne sa strhne boj medzi ním a archanjelom Michalom, spolu s ďalšími anjelmi. Drak je porazený a zvrhnutý na zem, kde najprv hľadá ženu, ale potom odíde bojovať proti “ostatným z jej potomstva”. Explanatio je rovnako rozsiahle ako storia. V skratke hovorí, že žena symbolizuje Cirkev, ktorá prostredníctvom krstu a kázní každodenne rodí Krista medzi veriacimi. Drak je démon, ktorý je neskôr identifikovaný ako Herodes Veľký. [6] Samotná iluminácia je na dvojliste (bifolium) a ide o pomerne “akčnú” scénu. Zahŕňa ženu, jej útek pred drakom, boj archanjela Michala s drakom a uväznenie draka-satana na zemi.
tags:
