Stravovanie sa počas historického vývinu prispôsobovalo ročným obdobiam, podriaďovalo sa striedaniu pracovných a sviatočných dní i náboženským regulám, ktoré mali vo veľkej miere hlbší filozofický zmysel a význam. Tradičná ľudová kuchyňa bola jednoduchá a rýchla. Najvýdatnejšie sa naši predkovia najedli na rodinných oslavách, či počas obdobia kresťanských sviatkov - Vianoc, Veľkej noci...
Veľká noc a s ňou spojené zvyky
Naši predkovia boli naozaj kreatívni. Ich kreativita sa prejavovala vo všetkých sférach života a dodnes ju nachádzame zosobnenú v ľudovom staviteľtve, v odeve či v mnohorakých výtvarných prejavoch. Obrovskú studnicu pestrosti však netvoria len hmotné artefakty. Sú to aj rozmanité obyčaje, predstavy či povery, ktorými ľudia v minulosti žili. Jarné obdobie a Veľká noc k takým medzníkom rozhodne patrili.
Práve k tomuto obdobiu sa v minulosti viazalo množstvo magických praktík, ktorých cieľ bol jednoznačný. Zabezpečiť zdravie, plodnosť, hojnosť a prosperitu v nadchádzajúcom roku. Veľká noc, to nebola len šibačka a oblievačka. Tvorilo ju mnoho, dnes už často zabudnutých praktík, ktoré sa viazali k Zelenému štvrtku, Veľkému piatku, Bielej sobote, Veľkonočnej nedeli a Veľkonočnému pondelku.
Aj keď sa nám tieto sviatky dnes spájajú najmä s kresťanstvom, tradičné ľudové obyčaje mali s kresťanskou liturgiou len málo spoločné. Samozrejme, ľudia navštevovali bohoslužby, modlili sa a dodržiavali pôst. Magická sila sa napríklad pripisovala vode a v tomto období voda plnila naozaj dôležitú funkciu. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty sa ľudia chodili ešte pred východom slnka kúpať do potokov, aby boli zdraví.
Človek, ktorý bol postihnutý svrabom, mal do vody skočiť na Veľký piatok presne o polnoci. Svrab sa mal tak zľaknúť, až zmizol. Aj mladé dievčatá verili, že po umytí v brode rieky budú krásne a svieže. Takýto kúpeľ im mal dopomôcť od pieh na tvári a umyté vlasy im mali rýchlejšie rásť.
Magické praktiky
Mnohé praktiky sa viazali práve k hospodárskym zvieratám. Keďže v tomto období prebiehal prvý výhon dobytka na pastvu, praktizovali sa úkony, ktoré ich mali ochrániť pred pôsobením zlých síl a zabezpečiť z nich väčší úžitok. Pri odchode zo stajne prekračovali horúce uhlíky, aby netrpeli chorobami. Koňom sa zvykla uväzovať do chvosta červená niť, aby boli chránené pred urieknutím a kravy sa potierali mužskými gaťami na umocnenie ich plodnosti.
Noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok sa pripisovala zvláštna moc. Ľudia verili, že sa v tento čas stretávajú strigy na krížnych cestách alebo pod mostami a mútia tam maslo. Podľa iných predstáv mali olamovať vetvičky mladých stromov v sadoch alebo brať zo stajní hnoj, aby odobrali kravám mlieko. Ako opatrenie proti tomuto škodeniu sa stajne natierali kolomažou či cesnakom. Gazdiné taktiež zvykli v túto noc priväzovať maselnicu o nohu stola, alebo ju položili pod stôl a nohy stola obtočili reťazou.
Keďže boli ľudia existenčne závislí od svojej pôdy a toho, čo na nej dopestovali, mnoho odporúčaní či zákazov sa viazalo práve k poľnohospodárstvu. Na Veľký piatok platil prísny zákaz sadenia a siatia, pretože sa v tento deň nemalo hýbať zemou. V tento deň sa robili aj praktiky, ktoré mali zabrániť tvorbe krtincov na poliach. Na okolí Bratislavy zapichli pre tento účel medzi lúky drevený hák, z ktorého zvesili šunku určenú na Veľkú noc. Na Myjave chodil gazda po poli obutý v čižmách, ktoré si predtým poriadne namastil slaninou. V Liptove chlapci behali po lúkach so zvoncami, aby krty vyplašili.
Veľmi zaujímavé odporúčania slúžili aj na ochranu pred hlodavcami. Gazda mal ísť pred východom slnka nahý nabrať kalnú vodu z potoka a poliať ňou stodolu. Iný zaručený recept zase radil obsypať stodolu mraveniskom. Úroda v nej tak mala byť pred hlodavcami dostatočne chránená. Mravcami sa však obsypával aj celý dom, aby sa ľudia do neho radi vracali.
Vo veľkonočných obradoch plnil dôležitú úlohu aj oheň. Na Bielu sobotu sa v domácnostiach musel roznietiť nový, čistý oheň pomocou kremeňa. Uhlíkom z nového ohňa sa pripisovala magická sila, práve preto s ním ľudia tri krát obchádzali dom, aby bol chránený pred povodňou. Na strednom Slovensku dávali vyhasnuté uhlíky pod povalu, aby chránili obydlie pred hrozbou požiaru.
Aj príprava veľkonočných jedál sa nezaobišla bez presných pravidiel. Na Bielu sobotu sa piekli obradové koláče z kysnutého cesta. Keď gazdiná cesto vymiesila, neočistila si ruky, ale išla nimi pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý krát zarodiť. Podľa predstáv tak dopomohla k bohatšej úrode ovocia. Masť zo šunky sa zase odkladala ako prostriedok proti hadiemu uštipnutiu. Natierala sa ňou aj šija volom, aby sa tak predišlo odreninám spôsobeným ťažkým jarmom.
Odkladali sa aj omrvinky zo slávnostného obeda počas Veľkonočnej nedele. Neskôr sa mohli zísť na liečenie ľudí či dobytka, alebo primiešať do siatin na zvýšenie úrody. Aj škrupiny z vajíčok a kosti z mäsa ľudia nosili na polia medzi oziminy, aby boli chránené pred krupobitím.
Pokrmy konzumované na Veľký piatok
Pokrmy konzumované pri významných príležitostiach mali aj symbolickú rovinu. K najstarším veľkonočným jedlám jednoznačne patria vajíčka, ktorých príprava mala symbolizovať najmä znovuzrodenie. Na Zelený štvrtok sa jedávali polievky alebo prívarky zo šťaveľa, špenátu či mladej žihľavy. Zelená farba aj v tomto prípade znamenala obnovu života, úrodnosť a zdar. Na Veľkú noc sa pripravovali aj tradičné cestoviny - opekance, rezance alebo šúľance.
Kvetná nedeľa bola vstupnou bránou do veľkonočného týždňa. Pokrmy v tento deň konzumované mali magicko-ochrannú moc. Na obed sa stolovali rôzne upravované cestoviny posypané makom, strukoviny, zeleniny. Zelený štvrtok bol dňom poslednej večere Ježiša Krista s apoštolmi. Tradične sa konzumovali zeleninové jedlá (šťaveľ, špenát alebo prívarky), niečo zelené, aby bol človek zdravý a prečistil si krv. Bežne sa varili cestoviny, opekance, rezance a šúľance.
Vo Veľký piatok platil (a i dnes platí v cirkvi prísny pôst) - trikrát denne jesť, z toho iba raz do sýta a vyhýbať sa mäsitým pokrmom. V niektorých regiónoch bol jedálny lístokzostavený podobne ako v Zelený štvrtok. Vo Veľký piatok sa nič nesadilo ani nesialo, nakoľko v tento deň sa nesmela „zem hýbať“.
V Bielu sobotu gazdinky vypekali koláče pre očakávaných hostí a oblievačov. V sobotu sa na obed jedávala kyslá polievka pripravená z vývaru údeného mäsa, zahustená vajcom alebo cestovinou. Na večeru, ktorou mohla byť táto polievka, druhým jedlom bývali makové alebo bryndzové opekance.V priebehu dňa sa venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Z mäsitých sa pripravovala hlavne bravčovina, varila sa šunka, údené mäso, klobásy a huspenina. Na Veľkú noc podľa novších tradícií pripravovali aj jahňa, baránka, či zajaca.
Súčasťou veľkonočných jedál bol obradový koláč. Na východe Slovenska to bol okrúhly koláč - paska, na strednom a západnom Slovensku koláče rôznych tvarov, hlavne však podlhovasté záviny. Pripravené jedlá sa väčšinou konzumovali v nedeľu. Na dedinách sa jedla šunka (šoudra) a klobásy zo zabíjačky. Niekedy sa mäso na Veľkonočnú nedeľu nahrádzalo mliečnymi výrobkami (tvaroh, syr, oštiepky).
K pravým veľkonočným pokrmom patril baranček, ktorý sa často nahrádzal upečeným z kysnutého alebo treného cesta. Hotový sa zdobil cukrom, jarnou zelenou vetvičkou a mašličkou či spiežovcami. Zdobil okno alebo stôl s farebnými kraslicami, v poslednom období sa pridáva aj trávička z rýchleného obilia. Tradičným jedlom bol aj mazanec, plnený tvarohom. Veľkú noc bez vajíčok a jedál z nich pripravených (praženice, jaječnice, pankúcha, baby, plniny, kurka, stratené kura...) si ani nevieme predstaviť. Symbolizovali nový život a plodnosť.
Veľkonočná nedeľa bola prvým veľkonočným dňom, v ktorom sa konzumovali požehnané jedlá v kruhu rodiny. Tajomstvo Veľkej noci prežívali Slováci v duchu kresťanských tradícií, sviatkom však dávali aj svoju domácu tvár a prenikali do ich hlbín svojskými prístupovými cestami. Veľkonočný pondelok bol druhým dňom, začínajúcim sa oblievačkou. Okrem toho sa traduje aj šibanie korbáčom z vŕbových prútov. Oblievači či šibači dostávali koláče, maľované vajíčka, niekedy ich gazdiná ponúkla niečím „ostrým“.
Voda a vajíčko zohrávali vo veľkonočných zvykoch dôležitú úlohu.
tags:
