Na Obchodnej ulici, ktorá je jednou z najrušnejších v Bratislave, bol čulý život aj v minulosti. Niekdajšia Schöndorfská ulica (Schöndorfergasse či Széplak utca) spájala dve brány - Michalskú a Schöndorfskú, ktorá stála na dolnom konci dnešnej Obchodnej ulice.

Najstaršie pomenovania a osídlenie

Najstaršie pomenovanie ulice bolo Uhorská (Ungarngasse). Dostala ho podľa svojich najstarších obyvateľov - Uhrov, ktorí sa tu usadili v 13. storočí. Už v 13. storocí sa tu údajne usídlili maďarskí služobníci Hradu, neskôr na Obchodnej bývali prevažne vinohradníci. Už v roku 1279 sa spomína ako villa Zeplok. Synovia Jakuba, vydrického majiteľa domu, v tom roku predávajú spustnutú vinicu na krásnoveských vŕškoch. Názov Schöndorf (Krásna ves, Széplak) sa často spomína už v roku 1382 a potom v testamentoch z 15. a 16. storočia.

Osadu Schöndorf, kde bývali hostia prešporského Hradu, daroval prešporským mešťanom kráľ Ladislav IV. v roku 1288. O štyri roky kráľ Ondrej III. na žiadosť občanov tento dar potvrdil, ba v roku 1297 dokonca nariadil spojenie Schöndorfu s mestom Prešporkom, aby sa takto nahradil úbytok mestského obyvateľstva. Podľa tohto výnosu Ondreja III. HISTÓRIA: Ako sa bývalo v Bratislave na prelome storočí?

Vývoj ulice v stredoveku

V roku 1442 prebudovali bránu na kamennú, aj preto sa v účtovných knihách z 15. a 16. storočia spomína ako Stain in thar, Stainenin tor. Účty z roku 1596 hovoria o tom, že ju zdobil maľovaný mestský erb. Podľa mestských účtov z roku 1459 uzatvárala ulicu priekopa, kamenná brána a závory. Podľa mestskej pozemkovej knihy z roku 1439 mala Schöndorfská ulica 52 domov, jeden hospodársky majer a jednu prázdnu parcelu. Bol tu aj nevestinec obohnaný ohradou (domus civitatis, in qua habitant mere-trices). Bol to teda mestský dom a mesto z jeho výnosu platilo kata. Mestské účtovné knihy za obdobie 1434 - 1543 spravidla spomínajú tento dom ako „Frauenhaus“, zriedka ako „Frauenhof“ alebo ako „Weissenburg“.

Podľa komorských účtov z roku 1451 stál v blízkosti hliniska, teda na konci predmestia. V rokoch 1440 - 1470 tu pribudlo 9 nových domov, takže v roku 1500 mala ulica už 61 domov a jeden majer.

Významné udalosti a budovy

Na tejto ulici stál aj dom Mateja Ebeczkého, kde sa v roku 1578 zrodila vzbura proti mestskej rade. Na čele vzbury stál Ulrich Hauser. Mestskú radu zachránil iba miestodržiteľ a hradná posádka. Vyšetrovanie trvalo celý rok, vzbúrencov odsúdili na smrť, napokon ich však omilostili s podmienkou, že do roka rozpredajú celý svoj majetok a navždy sa vysťahujú z Prešporka. Je známe, že na Schöndorfskej ulici bývali v minulosti najmä vinohradníci, ktorí mohli v širokých podbrániach predávať vlastné víno. No bola tu tiež prvá záložňa v Prešporku, ktorá vznikla v roku 1772, a za dnešným Zlatým jeleňom tam v roku 1781 stál hostinec Čierny orol (Schwarzadlerwirthshaus). V časoch Korabinského tam v roku 1781 stál hostinec Čierny orol, za dnešným Zlatým jeleňom. Aj budova pošty siahala do tejto ulice. Domáce vinice, takzvané Poinlweingärten, boli na ľavej strane. Na ľavej strane boli domáce vinice. Na tejto ulici a na rohu Hurbanovho námestia sa nachádza Urbauerovej internátna verejná dievčenská základná a meštianska škola, ktorá má vynikajúcu povesť. V 18. storočí mal na tejto ulici protestantskú základnú školu Martin Betrany. Navštevovalo ju do 60 žiakov, chlapci aj dievčatá. Škola sa viackrát sťahovala z domu do domu. Do roku 1769 v nej vyučoval Krištof Buchhofer. Po ňom tam učili starší študenti a dva roky aj krajčír Juraj Wegner. Na začiatku 17. V roku 1683, 27. Na ulici boli dva nadačné domy - základina Ferdinanda Langa a Samuela A.

Obchodná ulica v 30. rokoch 20. storočia

Prvé moderné stavby začali pribúdať na Obchodnej ulici v 30. rokoch. Zvonenie električky sa v Prešporku prvýkrát ozvalo pred 125 rokmi, v auguste 1895. Električkové trate pribúdali postupne, trať cez Obchodnú bola dokončená a daná do prevádzky v roku 1899. Podľa informácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) električka začínala na Račianskom mýte a cez Blumentál a Obchodnú sa dostala až na dnešné Hurbanovo námestie, kde sa dalo prestúpiť na už existujúce električky ďalej do centra mesta či na hlavnú stanicu.

Text a fotografie sme čerpali z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy/Ferdinandovo mesto, vydavateľstvo Marenčin PT.

tags: