Možno hlúpa otázka - veď kto by nepoznal drobné biele zrnká, ktoré tvoria základ jedálnička najmä ázijských národov, ale chutí ľuďom aj na celom svete? Ryža patrí medzi druhy obilnín a je významnou potravinou nielen v ázijských krajinách, ktoré sú jej domovinou, ale dnes je rozšírená a hojne konzumovaná naprieč celým svetom.U nás tomu nie je inak, pričom ryža patrí medzi základné suroviny, z ktorých sa varí aj v našich kuchyniach.
V súčasnosti poznáme niekoľko typov ryže, avšak základné rozdelenie je na dlhozrnnú a guľatozrnnú (alebo veľkozrnná a drobnozrnná). Vedeli ste o tom, že dnes poznáme cez 10 000 kultivarov ryže siatej a rozhodne nie je možnosťou len dlhozrnná alebo guľatozrnná biela ryža? Môžu sa odlišovať veľkou, tvarom i farbou zŕn, taktiež chuťou, obsahom živín a podobne. V obchodoch nájdeme značný výber najrozličnejších druhov ryže.
Ryža je jednou z najrozšírenejších plodín sveta a je základnou potravinou pre vyše polovicu ľudstva. Radí sa preto k obilninám a je významnou komoditou obchodovanou celosvetovo. Zrná sú plodmi jednoročnej byliny „ryža siata“ (Oriza sativa L.), ktorá dorastá do výšky 1-1,8m, s dlhými štíhlymi listami a metlovitým klasom.
Ako sa pestuje ryža?
Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu. Pestuje sa najmä v Ázii na zamokrených poliach, alebo na svahoch - na terasovitých políčkach Číny, Indie, Indonézie, Bangladéša, Vietnamu, Thajska, ale aj v Európe (ryža červená Francúzsko, ryža arborio, guľatozrnná natural Taliansko), Brazílii, USA, či v Egypte. Spôsob pestovania si vyžaduje veľa ručnej práce, často v nepriaznivých podmienkach tropických a subtropických krajín.
Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi:
- v zaplavených ryžových poliach,
- na suchých poliach,
- v terasovitých poliach na svahoch hôr.
Vedeli ste, že BIO ryža sa pestuje bez chemických pesticídov a umelých hnojív?
Biela lúpaná ryža verzus natural ryža
Vo všeobecnosti môžeme ryžu deliť hlavne na bielu a hnedú. Biela ryža je u nás na trhu známa pod obchodným názvom lúpaná, čo je v angličtine nazývané „polished“ - leštená. Tento názov najlepšie vystihuje jej proces spracovania - polishing. Pri spracovaní sa musí najprv ryža vylúpať z plevy a ďalej sa môže brúsiť a leštiť. Týmto spôsobom sa získa biela ryža, v ktorej však zostane prevažne len škrob. Keďže sa takto zbaví najhodnotnejších častí v obale zrna, neodporúča sa dlhodobo ju konzumovať. Nachádza sa vo vašom jedálničku hlavne biela ryža?
Z hľadiska racionálnej výživy je preto lepšie konzumovať neobrúsenú a nehladenú ryžu, ktorá sa predáva pod názvom „natural“. Hnedá ryža je naopak nelúpaná. Je to celozrnná ryža, označovaná aj ako natural (prírodná ryža), ktorá je považovaná za výživnejšiu. Natural ryža je menej spracovaná, zachováva si otruby a klíček, čo znamená, že obsahuje viac vlákniny, minerálov a vitamínov. Naturálna ryža si uchováva veľké množstvo minerálov a vitamínov, jej nutričné hodnoty sú významnejšie. Práve preto jej mnohí dávajú vo svojom zdravom jedálničku prednosť.
Nelúpané zrnká ryže obsahujú 12% vody, 10% bielkovín, 2% tuku, 62% škrobu, 10% vlákniny a vitamíny B1, B2, B3 a E. Okrem toho je ryža bohatá na minerálne látky a stopové prvky, najmä fosfor, draslík a železo.
Pre rôzne vlastnosti bielej a naturálnej ryže sa odporúča najlepšie konzumovať ich striedavo. Vo výžive detí a tehotných a dojčiacich žien je obzvlášť dôležité, dávať pozor pri nadmernej konzumácii bielej ryže konvenčnej (nepochádzajúcej z ekologického pestovania), pre zvýšený obsah ťažkého kovu arzénu, ktorý sa do takejto ryže počas pestovania ľahko zabudováva. Natural ryže v bio kvalite vykazujú nižšie množstvá tohto toxického polutantu. Pre zníženie príjmu obsahu arzénu odporúčame ryžu vopred premyť pod tečúcou vodou a variť vo väčšom množstve vody ako je odporúčané.
Ryža je prirodzene bezlepková a tiež diétna (pokiaľ je varená len na vode). Je ideálna pre deti, alebo pre ľudí s problémami žlčníka, obličiek, alebo trávenia. Ryžový odvar pomáha znižovať horúčku a zápaly, zmierňuje hnačku. Najhodnotnejšou zložkou ryže sú komplexné sacharidy, z ktorých pochádza až 85% energie. Pritom ryža má nízky glykemický index (GI), to znamená, že nerozkolíše hladinu cukru v krvi. Naturálna je na stupnici od 0 do 100 presne v polovici, biela má GI 64.
Aké sú najznámejšie druhy ryže?
Ako sme však už spomenuli vyššie, je množstvo druhov ryže, pričom mnohé sú dostupné aj v bielej aj v celozrnnej verzii.
Basmati ryža
Basmati ryžu na prvý pohľad možno nerozoznáte od ostatných, avšak jej špecifická vôňa ju prezradí. Slovo basmati v hindčine znamená "plná aróma" a v niektorých miestach má basmati prezývku "kráľovná parfumovanej ryže". Basmati ryža má dlhé štíhle zrnká a špecifickú vôňu. Jej názov pochádza práve z tejto arómy, pretože v čínštine znamená „voňavá“.
Pestujú ju iba miestni obyvatelia, predovšetkým v Indii či Pakistane, zavlažovaná je výlučne vodou z himalájskych ľadovcov. Táto ryža pochádza z Indie a Pakistanu, aj keď jej skutočný pôvod nie je celkom známy. Archeológovia objavili typ dlhozrnnej ryže z rokov 2000 a 1600 pred naším letopočtom, o ktorej sa domnievajú, že je predchodcom basmati ryža, akú poznáme dnes. Pestuje sa v najúrodnejších údoliach a pláňach Himalájí. Táto je ryža tradičným pokrmom práve v Indii, ale konzumuje sa po celom svete.
Vo svete je veľmi obľúbená a považovaná za kvalitnejší typ - "kráľovná" medzi ryžami. Pretože je aj po uvarení ľahká a sypká, najčastejšie sa používa ako príloha, či do šalátov a rôznych korenistých indických jedál. Jej príprava je jednoduchá a rýchla. Pojem basmati pritom v hindčine prekladajú ako kráľovná vôní.
Basmati ryža ukrýva vlákninu, bielkoviny, niektoré mastné kyseliny, fosfor, zinok či meď. Má skutočne priaznivý vplyv na trávenie. Do jedálnička sa ju oplatí zaradiť pri problémoch s vysoký tlakom či cholesterolom. Aj varená ryža basmati je mäkšia, mierne lepivá, podobne ako jazmínová ryža.
Existuje v dvoch odrodách, bielej a hnedej. Oba druhy majú príjemnú orechovú chuť a aromatickú vôňu. Biela basmati ryža je viac spracovaná, pretože sú z nej odstránené otruby aj klíčky. Basmati ryža nie je iba jednou zo základných potravín, ale tiež je nutrične veľmi bohatá. Okrem sacharidov obsahuje tiež horčík, ktorý pomáha funkciám nervového systému.
Jazmínová ryža
Spomedzi zdravých druhov ryže môžeme spomenúť aj jazmínovú ryžu. Jazmínová ryža je typická hlavne svojou nezameniteľnou vôňou a veľmi lahodnou chuťou. Jej aróma je prirovnávaná k vôni pandanových lístkov a výrazne sa uvoľňuje pri varení. V obchodoch ju nájdete v bielej aj natural verzii. Táto ryža doplní telu vlákninu aj bielkoviny, mnohé minerály či vitamíny skupiny B. Obsahuje množstvo antioxidantov. Perfektne zasýti a nespôsobuje kolísanie hladiny cukru v krvi. Je vhodná aj pre osoby na bezlepkovej strave.
Jazmínová ryža je druh dlhozrnnej ryže, ktorá je známa pre svoju arómu. To pripomína kvety jazmínu. Ryža má lepkavú štruktúru a hoci sa pestuje primárne v Thajsku, Kambodži, Vietname a Laose, stala sa vďaka svojej sladkej a jemnej chuti obľúbená po celom svete. Oproti Basmati ryži je kratšia a má silnejší štruktúru. Vďaka svojej lepkavej konzistencii sa hodí ku konzumácii paličkami. Má jedinečnú charakteristickú vôňu, ktorá je spôsobená rastlinnými zlúčeninami ako je 2-acetyl-pyrrolin. Rovnako ako ostatné druhy ryže je k dispozícii biela a hnedá jazmínová ryža. Kým biela ryža prešla spracovaním, pri ktorom boli odstránené otruby aj kľučky, hnedá ryža je celé zrno, ktoré obsahuje všetky tri časti zrna.
Jazmínová ryža je podobná basmati, ale má jemnú jazmínovú arómu a zlatohnedú farbu. Viac sa lepí a pripravuje sa najmä v čínskej kuchyni.
Červená ryža
Skúšali ste už červenú ryžu? Červená ryža má skvelé nutričné hodnoty. Pre človeka je zdrojom potrebných sacharidov, bielkovín a dokonca aj nenasýtených mastných kyselín. Ukrývajú sa v nej aj dôležité antioxidanty, minerály, riboflavín či tiamín. Táto celozrnná ryža má opäť priaznivý vplyv na trávenia a nízky glykemický index. V kuchyni ju môžete používať akokoľvek budete chcieť.
Červená ryža - nazývaná aj bhutánska - staroveká, má krátke tenké zrnká tmavej červenohnedej farby a jej chuť pripomína oriešky. Je nelúpaná (celozrnná).
Čierna ryža (divoká/indiánska)
Nakoniec sme si nechali skutočnú exotiku, a to divokú čiernu ryžu, ktorá vás dostane svojou tmavohnedou až čiernou farbou s fialkovým nádychom. Zrná sú podlhovasté a po uvarení skôr pevnejšie. Majú orieškovú až jemne sladkastú chuť. Divoká ryža je bohatá na viaceré vitamíny skupiny B, horčík či železo. Divoká čierna ryža pomáha normalizovať hladinu cholesterolu a prispieva k prečisteniu tráviaceho traktu. Výborne vás zasýti a ochráni pred návalmi vlčieho hladu. Skvelo sa hodí k mäsu aj zelenine.
Divoká ryža alebo tiež Indiánska ryža je skutočne poklad medzi ostatnými druhmi ryží. Z botanického hľadiska sa jedná o semená trávy. Ide o nešľachtená odrodu ryže, ktorú pre svoj vzhľad spoznáte na prvý pohľad. Má dlhé tenké a tmavo hnedé semená. Bola pôvodná základnou potravinou Indiánov na pomedzí Severnej Ameriky a Kanady. Darí sa ju v močaristých podmienkach podmienkach a ich cena sa odráža na kvalite a nutričnom obsahu zdraviu prospešných látok. Preto je po divokej ryžou veľký dopyt. Má veľmi vysoké množstvo antioxidantov a to až 30x väčšie ako biela ryža! Nezanedbateľný je aj jej obsah vitamínov skupiny B.
Indiánska, alebo divá ryža - nie je v pravom slova zmysle ryžou. Dlhé čiernohnedé semená patria americkej vodnej tráve zizanii.
Táto ryža sa niekedy nazýva "zakázaná ryža". A je to preto, že v starovekej Číne bola považovaná za tak jedinečnú a výživnú, že bola zakázaná všetkým okrem kráľovskej rodiny. Svoju farbu získava z pigmentu nazývané antokyány, ktoré majú silné antioxidačné vlastnosti. V porovnaní s inými druhmi ryže, je čierna ryža výnimočná v obsahu bielkovín. Na 100g totiž obsahuje 9g bielkovín. Je tiež dobrým zdrojom železa. Minerálu, ktorý je nevyhnutný pre transport kyslíka do celého tela.
Arborio ryža
Ryža Arborio, pochádzajúca z Talianska, je najznámejšia svojím použitím v tradičnom rizote. Jej krémová textúra a schopnosť absorbovať chute ju robia ideálnou voľbou do tohto pokrmu. Arborio ryža dobre drží tvar a má pevné "al dente" jadro, čo znamená, že aj keď je vonkajšia časť zrna mäkká a krémová, vnútro zostáva pevné a pružné. Arborio je dobrým zdrojom komplexných sacharidov, ktoré sú hlavným zdrojom energie pre telo.
Arborio ryža má masívnejšie oblé zrnká porcelánovej bielej farby. Používa sa najmä v Taliansku, či Španielsku, kde z nej pripravujú vynikajúce rizotá so zeleninou a plodmi mora. Jej príprava je iná - pred použitím sa ryža neprepiera, ako sme zvyknutí. Najprv ju necháme asi 5 minút osmažiť s cibuľkou na masle alebo na olivovom oleji vo väčšom hrnci alebo panvici (na paelu). Počas smaženia dôkladne premiešame. Ryžu zalejeme trochou vopred pripraveného vývaru alebo bielym vínom a necháme tekutinu vsiaknuť. Vývar, poprípade víno opakovane dolievame po častiach tak, aby sa takmer celá tekutina absorbovala, či odparila, a dobre premiešame. Keď ryža tekutinu vsiakne, prilejeme ďalšiu časť, až kým je uvarená - správne by mala byť „al dente“, rizoto je spojené a krémové.
Ryža parboiled
Ryža parboiled je veľmi netradičným typom ryže, pretože sa vyrába špeciálnou technológiou z nelúpaných zŕn. Hoci je ryža lúpana, proces jej výroby zabezpečuje pretlačenie vitamínov aj minerálnych látok z povrchových vrstiev do vnútra zrna. Táto ryža je charakteristická nelepivou a sypkou konzistenciou po uvarení. Je bohatá na vápnik aj železo, mnohé vitamíny skupiny B, má nízky glykemický index a je ľahko stráviteľná. Môžete ju použiť ako klasickú ryžu, čiže ako prílohu k mäsu, zeleninovým fašírkam a podobne.
Ryža parboiled je upravená takým spôsobom, pri ktorom sa živiny z vonkajších vrstiev ryže uvoľnia a pod tlakom sa dostanú do stredu zrna, povrch zrna stvrdne, dôjde k premene škrobov, takže sa ryža pri varení nelepí a vitamíny a minerálne látky sa pri kuchynskom varení nevylúhujú. Predvarená ryža sa vyrába z bielej lúpanej ryže pôsobením zvýšenej teploty bez pridania vody.
Ako variť ryžu bez lepenia?
Správne uvarená ryža by mala byť sypká, nadýchaná a nelepivá.
Predovšetkým treba povedať, že ryžu je dobré skladovať v chlade a suchu, najlepšie v uzatvárateľnej nádobe. Príprava ryže môže byť rôzna, každý má nejaký svoj domáci recept, hoci i s paplónmi...:) Ale podstatná je vždy tekutina - voda a tepelné spracovanie.
Pred každou úpravou je treba ryžu riadne prepláchnuť pod tečúcou vlažnou vodou, najlepšie v sitku. Potom ju vysypať do hrnca, v ktorom sme predtým rozohriali trochu tuku / oleja. Zrná ryže na tuku opražíme, dobre premiešame a zalejeme vriacou vodou. Môžeme pridať trochu soli, či korenia (napr. kurkumu, majorán, bylinky), prikryjeme a na miernom plameni podusíme. Biela ryža sa varí rýchlejšie, napr. basmati biela ryža je uvarená za 5 minút + 5 minút dôjde pod pokrievkou bez ďalšieho zohrievania. Biela ryža sa varí vo vode v pomere 1:2 (1 diel ryže na 2 diely vody). Ryža naturálna sa varí dlhšie, asi 45 minút, (červená ryža aj hodinu) a v pomere 2:3 (2 diely ryže a 3 diely vody).Taktiež príprava v mlieku na sladko môže trvať i hodinu, pričom treba ryžu (hodí sa guľatozrnná) častejšie miešať, aby neprihorela. Takto pripravená ryža je vhodná buď na priamu konzumáciu, s pridaním ovocia, kakaa, škorice či masla, alebo po zmiešaní s vajíčkami na zapečenie ako nákyp.
Pri príprave ryže naozaj záleží na mnohých faktoroch, hlavne od druhu ryže, ale i od toho, v akom hrnci ju varíme a aký druh variča máme. Pri celozrnnej ryži je to od 40 minút až skoro do hodiny. Ryžu počas varenia nemiešame.
Skúšala som si aj ryžu dopredu namočiť (1-2 hodiny), a to urýchlilo jej varenie. Ryžu namočíme, potom vodu zlejeme a varíme s čistou vodou. Dočítala som sa, že namočenie zlepšuje stráviteľnosť, ale osobne neviem posúdiť. Mala som pocit, že to bolo rovnaké.
Keď chceš mať ryžu sypkejšiu, je dobré ju po prepláchnutí opražiť na oleji alebo na sucho. Keď zmení farbu, prilej vriacu vodu a var od 40 - 60 minút.
tags:
