V období Ríma na to stačila aréna Kolosea, kde gladiátora pojedával lev a tak zabávajúci sa občan v kľude mohol pojedávať chlieb, ktorý mal dokonca zadarmo. Takýmto spôsobom riadili v Ríme vyššie kruhy svoje mocenské manévre. Fungovalo to. A páni v rukách s mocou mali o všetko postarané.
Človek veru má túto svoju aj animálnu tvár, keď nemusí rozmýšľať. Jedny riadia druhých, veď bude o vás postarané a my namiesto vás budeme aj rozmýšľať. Aj opica sa zaraduje svojmu chvostu, keď mu ju ukážete alebo sa poteší ak jej podáte banán. Chytré!
A keď si to celé premietneme na súčasnosť platí to aj dnes. Nie tak dávno sme chodili na prvomájové sprievody, kde boli balóniky, zástavky, mávanie a prikyvovanie ujovi prezidentovi, spevy, sedenie v tankoch - všetko bolo v systéme a v uhle a ľudia sa tvárili veselo. Všetci boli šťastní - ľud i vláda.
Silne pochybujem o jednotlivcovi, ktorý má dnes postarané o seba a aj o zábavu, že by myslel na moc, ktorá ho riadi alebo na ostatných, ktorí sú bez chleba. Dnešná spoločnosť sa topí presne v tomto oportunizme, pretože je spokojná so svojou animálnosťou, keď nemusí používať svoj intelekt.
Myslím, že dosť to vystihol P. Nádasi, keď povedal: „Veď sadni si trošku, dôležitý si vtedy, keď nechceš byť dôležitý. Nikoho nechci naprávať, zabávaj sa - zasmej sa alebo plač to je jedno. Porozprávaj radšej nejaký dobrý príbeh. Uskromni sa, ako len vieš, aby si už zabudol, kto si. Prečo by si mal byť v tomto svete normálny?“
Myslím si, že mocenské štruktúry sú „dosť chytré“ a sebecké na to aby to mali všetko pod kontrolou. Je tu však jedna základná civilizačná požiadavka, zásada demokracie, čo keď sa objavia iné myšlienky, názory, možno nesúhlas s riadiacou mocou. Alebo čo by sa stalo, keby existovala pokrytecká, demagogická, klamstvá vyžadujúca a zaliečanie odmeňujúca moc, ktorá nechce chápať inakosť, alebo nevie na ňu odpovedať?
Bude tolerantná? Buďme k sebe úprimní, asi nie. Pretože bude určovať radšej sama podmienky, aby sa mala podľa požiadaviek riadiť, veď sú predsa len pri moci. Tak čo teraz?! Keď ani chleba nám už zadarmo nedávajú, (ale aspoň sľubujú) a cirkusu je tiež iba na politickej scéne (ale tam už poznáme každého šaša).
Lákavé a vzrušujúce predstavenia mali odpútať pozornosť zbedačených más a nespokojných občanov od politiky. Vládnutie pomocou chleba a hier sa osvedčilo. Otázne, samozrejme, je, do akej miery zaberá na verejnosť.
Pri pohľade na vyjadrenia niektorých mienkotvorných osobností zisťujeme, ako účinne na ľudí pôsobila v podmienkach Slovenska. Ako príklad môže poslúžiť rozhovor istého trnavského arcibiskupa o blahobyte Tisovej republiky. Aj komunistom sa podarilo stratégiu chleba a hier realizovať v úplnej dokonalosti. Kto by vo svojom okolí ešte aj dnes nepoznal aspoň jedného človeka, ktorý rád spomína na sociálne výdobytky diktatúry jednej strany.
Lenže napríklad taká masová výstavba panelových domov v sedemdesiatych rokoch minulého storočia nebola výsledkom úprimného záujmu komunistov o lepšie sociálne zabezpečenie obyvateľov Československa, ale len náhrada frustrovaným ľuďom za okupáciu krajiny v auguste 1968 a za stratu nádeje na slobodu. Komunistom tento ťah vyšiel.
Čas odvtedy pokročil a stratégia chleba a hier nadobudla nové podoby. Chlieb dnes reprezentujú na verejné financie nenáročné sociálne balíčky od cestovného (vraj) zadarmo, vianočných dôchodkov alebo zníženej dane na vybrané druhy potravín a liekov. Pod hrami sa nerozumejú len rôzne druhy športov, v ideálnom prípade futbal, ale aj dekadentné formy mediálnej zábavy či jednoduchého televízneho spravodajstva.
Ani Robert Fico sa osvedčenej politickej stratégii nevyhýba, skôr naopak. Pozná tento národ skutočne veľmi dobre. Vie, čo naň platí a čím sa nechá kúpiť.
Štátna podpora výstavby futbalových štadiónov na jednej strane a s veľkou sledovanosťou prezentované sociálne balíčky na strane druhej sú realizované presne v súlade s pravidlami stratégie chleba a hier. Často sú ohlasované práve počas intenzívnych škandálov z politickej korupcie, ale s finálnou realizáciou v predvolebnom období, keď sa slávnostne prestrihávajú kolaudačné stužky na mnohokrát predražených stavbách.
Stratégiou chleba a hier Robert Fico oznámil tému kampane pred parlamentnými voľbami. Nepôjde o Váhostav, politickú korupciu, oligarchizáciu slovenskej politiky, pokles záujmu zahraničných investorov o Slovensko, ako by si možno želala súčasná opozícia. Nepôjde ani o marihuanu, interrupcie, homosexuálne partnerstvá, imigračné kvóty, prípadne nejakú tému importovanú z Bruselu, na ktorých si postavia svoj program amatéri z opozície.
Na jednej strane tak bude stáť mohutný a mimoriadne stabilný kolos s jasnou predstavou o zásluhách slovenského dôchodcu, študenta, matky na rodičovskej dovolenke, na strane druhej impotentná a rozdrobená opozícia bľabotajúca čosi o akýchsi nesystémových opatreniach.
Opäť tu budeme mať osvedčený scenár z volebnej kampane 2012. Fico situovaný do roly ochrancu chudobných (kto sa dnes necíti chudobný?), opozícia ako netvor útočiaci na sociálne istoty. K tomu milé úsmevy v záberoch z otvorenia trnavského futbalového štadióna (pred voľbami pre istotu bez doktorandov z UCM). A čo stratégiou chleba a hier získa tá takzvaná stredná trieda? Opýtal by sa možno jej typický predstaviteľ. Hlúpa otázka. Vyhrnúť rukávy a ide sa makať.
Rímske hry
Jedinečný projekt RÍMSKE HRY má ambíciu populárno-zábavnou formou spropagovať významnú kultúrno-historickú pamiatku Gerulatu v Rusovciach.
Už 20. ročník sa uskutoční druhý septembrový víkend (v sobotu 9. septembra 2017). Dramaturgička celého podujatia a vedúca oddelenia komunikácie Múzea mesta Bratislavy PhDr. Rímske hry posledné roky navštevujú tisíce návštevníkov.
Ide o celodenný zábavno-náučný program plný originálnych, vtipných aj náučných prvkov určených pre rodiny bez rozdielu veku. Návštevníci sa niečo naučia, a zažijú výborný program plný literatúry, tanca, divadla či obľúbených neľútostných zápasov v štýle rímskych gladiátorov.
Pretože kultúrny, politický a právny systém Rimanov ovplyvňuje fungovanie spoločnosti dodnes. Chceme priblížiť rímske pamiatky Gerulatu a Limes Romanus.
Jedinečné archeologické nálezy Gerulaty v Rusovciach pri Bratislave dokazujú umnosť Rimanov a ich vplyvu na ďalšie kultúry. A dejiny sa zobrazujú oveľa zrozumiteľnejšie, ak sa môžu návštevníci prechádzať po autentických miestach. Snažíme sa priblížiť, v čom staroveký Rím položili základy chápanie dobra a zla, prečo zaviedol chlieb a hry pre obyvateľstvo a v čom sa Rimanom podobáme.
Rimania rozširovali hranice svojej ríše, na dobytých územiach zakladali provincie. Jednou z nich bola Panónia. Horná Panónia sa rozprestierala na území dnešného Maďarska, Rakúska, Slovinska a malej časti Slovenska - zadunajskej časti Bratislavy (Rusovce, Petržalka). Na ochranu severnej hranice Rímskej ríše bol vybudovaný tri tisíc kilometrov dlhý obranný systém Limes Romanus, jeho časť ležala na Dunaji. V mestskej časti Bratislavy, v Rusoviach sa nachádzal kastel Gerulata, jeden z opevnených bodov slávnej rímskej hranice. Ide o dve tisíc rokov starú históriu.
Treba si ju pripomínať? Určite. Logické myslenie Rimanov vytvorilo základy v matematike, geometrii. Mnohé doteraz využívané predmety pochádzajú od starých Rimanov. Napríklad tzv. keiserku - žemľu s ľahko oddeliteľnými časťami, si dnes kupujeme vďaka Rimanom. A jednoduché spodné ošatenie - tuniky, boli základom súčasného strihu ženských šiat. Dodnes nosíme dlhé šály - čo je nástupca tógy, vonkajšieho odevu rímskeho občana vytvorené z niekoľkých metrov dlhej látky.
Limes Day má upozorniť na rímske pamiatky na hranici pozdĺž Dunaja, ktoré boli súčasťou Limes Romanus. Reťaz rímskych táborov spojená cestami bola hranicou Rímskej ríše. Zámerom je propagovať tieto pamiatky a dosiahnuť ich zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Netradičné podujatie má ambíciu zapojiť do spoznávania čo najviac ľudí všetkých vekových kategórií.
Projekt vznikol ako malá rodinná aktivita Rimania a Dunaj. Projekte rástol a hľadal stále originálnejší program celých 20 rokov. Dôležitá zmena nastala v rokoch 2006 - 2007, kedy Rímske hry prekročili hranice našej republiky a získali hlbší spoznávací charakter. Prebehla napríklad rozsiahla revitalizácia Múzea Antickej Gerulaty v Rusovciach. Projekt tiež skvalitnil prácu so školskou mládežou a verejnosťou. Poskytol materiálnu základňu, interaktívne pomôcky. A prepojil Slovensko s Rakúskom a Maďarskom. Cezhraničná odborná spolupráca výborne funguje najmä vďaka archeologičke a odborníčke PhDr.
Rímske hry sú rozdelené do niekoľkých častí. Dopoludnie od 10 hodiny bude už tradične patriť súťažiam rodinných tímov. Je to vzdelávacia časť realizovaná zábavnou formou. Máme už návštevníkov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne a vedomosti získali práve tu na Rímskych hrách. Rímska škôlka (vlaňajšia novinka pre deti od 0 do 6 rokov) bude otvorená až do 16 hodiny.
Zápasy gladiátorov priťahujú pozornosť odjakživa, na našom podujatí sú spojené s možnosťou súťažiť a vyhrať. Nejde ani tak o silu ako o získanie nových informácií. Vedecko-populárny prístup zabezpečila práve archeologička J. Schmidtová. Súťažné otázky sú pritom vhodne skĺbené so zábavou. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť obliecť sa do dobového oblečenia.
Tento rok to bude vystupovať obľúbené Divadlo Zkufravon, aj 50 detí so starovekého Ríma (súkromná ZUŠ Rusovce). Jedinečnú výzbroj a výstroj akú má Tovarišstvo starých bojových umení nenájdete nikde inde. Ich program každý rok obsahuje prekvapenia a zaslúžene má najväčšie divácke úspechy.
Loď Danuvina Alacris, postavená len s použitím rímskych technologických postupov z dobových materiálov, sa plaví po Dunaji z nemeckého Ingolstadtu až do Rumunska ako vyvrcholenie medzinárodného projektu Living Danube Limes, ktorý trvá od 15. júla 2022 až do 4. novembra 2022. Od roku 2023 bude vystavená na každom pilotnom mieste jeden rok.
Na slovenskej časti Dunaja začne svoju plavbu už tento piatok 5. Rímska veslica bude na slovenskom toku Dunaja kotviť v Bratislave a Iži. Ľudia budú mať príležitosť obzrieť si ju zblízka, spoznať jej príbeh a nazrieť do života Rimanov na našom území. Stratégii Rimanov chrániť hranice ríše vďačí Slovensko za unikátne miesta, ktoré boli 30. júla 2021 po dlhoročnom úsilí zapísané do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO - rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Rusovciach a rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži.
Významné rímske pamiatky na Dunaji boli vďaka medzinárodnému projektu Living Danube Limes preskúmané najmodernejšími geofyzikálnymi metódami. Experti vyvinuli aplikáciu a namodelovali rekonštrukciu vo virtuálnej realite. Oživenie rímskeho vojenského kastela Kelemantia v Iži si môžete vyskúšať na prehliadke repliky rímskej veslice Danuvina Alacris v Karlovej Vsi a v Iži.
Taktiež sa môžete vybrať na turistiku po stopách Rimanov s aplikáciou Living Danube Limes App, ktorá mapuje miesta spojené s rímskym kultúrnym dedičstvom. Unikátny pohľad na blížiacu sa Danuvinu Alacris si môžete vychutnať už v piatok 5.
O historickú atmosféru sa postará aj Tovarišstvo starých bojových umení a remesiel TOSTABUR. Práve v Karloveskej zátoke pri lodenici Tatran bude v sobotu 6. augusta od 12.00 do 16.00 Danuvina Alacris predstavená verejnosti.
Návštevníci sa dozvedia množstvo zaujímavostí o rímskom kultúrnom dedičstve na Slovensku, o novinkách v jeho výskume a prostredníctvom virtuálnej reality sa prenesú k legionárom z rímskeho tábora Kelemantia v Iži pri Komárne. Nebudú chýbať ani živí rímski legionári z Občianskeho združenia rímskeho vojska a pomocných zborov (OZ S.C.E.A.R.).
Podvečer sa veslica znova vydá na plavbu po Dunaji až k Danubiana Meulensteen Art Museum. Veslica bude 7. a 8. augusta kotviť v Čunove pri Danubiana Meulensteen Art Museum. Jej posádka strávi nedeľné dopoludnie v Rusovciach, kde im o 10.00 hodine otvorí brány Múzeum mesta Bratislavy Antická Gerulata. Z Čunova bude loď 8. augusta prevezená do Gabčíkova, odkiaľ popláva na Rímske slávnosti v Iži. Program v Iži začne 9. augusta o 14.00 hodine lektorskými prehliadkami archeologického náleziska a regionálneho múzea. Rímsky vojenský tábor si návštevníci budú môcť pozrieť aj vo virtuálnej realite. Priamo na lokalite Leányvár - Dievčí hrad -sa bude prostredníctvom moderných technológií cestovať v čase. Záštitu nad podujatiami v Bratislave prevzal primátor Matúš Vallo.
tags:
