Katolícke spoločenstvá už od nepamäti odlišujú piatok od ostatných dní. V tento deň si pripomínajú Kristovo utrpenie a v radosti sa snažia trpieť spolu s ním, aby ho raz mohli osláviť. Veríme, že Kristus trpel a zomrel na kríži v piatok, a preto sa už prví kresťania snažili v tento výnimočný deň zjednotiť s Kristovým utrpením. Cirkev v tom čase dokonca považovala každý piatok za veľký piatok. Kresťania si tak kajúcnosťou pripomínali Kristovo utrpenie.
Aj väčšina dávnych kultúr považovala mäso za delikátny pokrm a vykŕmené teliatko zabíjali len na výnimočné udalosti. Keďže piatok bol ustanovený za deň kajúcnosti a umŕtvovania sa, jesť mäso na „oslavu“ smrti Ježiša Krista nebolo vhodné. Nemajú sa jesť len „pozemské zvieratá“. Ryby zaraďujeme do inej kategórie. V latinčine sa mäso, ktoré sa nemá jesť v piatok, nazýva carnis. Toto slovo sa jasne vzťahuje na mäso zvierat a nikdy nezahŕňalo ryby.
Dnes je to však inak, mäso je často lacnejšie ako ryby a už sa nespája len so slávnosťami. Aby sme to zhrnuli, zámerom Cirkvi je nabádať veriacich, aby Bohu prinášali obety zo srdca a zjednocovali svoje utrpenie s utrpením Krista na kríži. Odrieknuť si mäso je najčastejším prejavom kajúcnosti, no stále treba mať na zreteli jeho podstatu. Celkom určite to neznamená, že všetky pôstne piatky treba mať na stole homára, a že to je nevyhnutne potrebné na spásu.
Pôst a Zdržiavanie sa Mäsitéch Pokrmov
Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Úplne prirodzene a pochopiteľne, nevenujeme zábave, ani oslavám, ak máme srdce, cit a uvedomujeme si, že za mňa niekto umiera na kríži. Nejesť mäso zaväzuje každého od 14. roku života. Povinnosť postiť sa každého od 18. do 60. roku života. Pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok.
Znamená to zdržať sa mäsitéch pokrmov a živočíšneho tuku. Pritom možno obed zameniť za večeru. Pri prísnom pôste, pri ktorom môže sa človek najesť dosýta, možno začať už o 11. hodine, a to podľa ktoréhokoľvek času. V prípade zámeny raňajky, večera za obed podľa kánonu za večeru.
Množstvo pokrmu na obed nie je ustálené. Každý potrebuje viac alebo menej, aby sa nasýtil. Treba zachovať prirodzenú miernosť. Kto sa riadne nasýti, nemôže už v ten deň zachovať prísny pôst. Kto sa nenasýti a na obed len niečo zjedol, má právo večer sa najesť dosýta. Raňajky povoľujú autori asi 60 gramov, t. j. inokedy, keďže nie každý vie odhadnúť množstvo podľa gramov. Je to tretina obedu, keď je dovolené najesť sa dosýta. Obed by mal byť veľmi výživný (vajcia) a asi 300 gramov v severných krajoch. Osoby, ktoré musia konať svoje povinnosti, môžu sa množstvá zvýšiť.
Príkaz v ťažkej látke zaväzuje pod ťažkým hriechom. Ak je práca aspoň užitočná, ak trvá väčšiu čiastku dňa, služobníctvo, napr. keď kope, sváža zbožie atď. alebo cestuje na bicykli, aj viac, aby boli oslobodení. Cestovanie nevyčerpá. Ak má s tým vážne ťažkosti, bol by oslobodený. Ak vyučujú hodín denne alebo žiaci stále študujú a pôst trvá väčšiu čiastku dňa, keďže neistý zákon nezaväzuje, treba žiadať dišpenz.
Dišpenz od Pôstu
Farár má právo dišpenzovať svojich veriacich na svojom území. Od pôstu oslobodzujú tieto prekážky: pohreb atď. alebo choroba. Osoby trpiace náruživosti. Kdysi veriaci prežívali tieto dni o suchom chlebe a vode.
Bravčové Mäso a Zákazy v Náboženstvách
V knihe Levitikus čítame: „Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: ‚Povedzte Izraelitom: Toto sú zvieratá, ktoré môžete zo všetkých štvornohých zvierat, čo sú na zemi, jesť: Všetko, čo má medzi štvornohými zvieratami rozdvojené kopytá, čo má celkom rozdvojené kopytá a prežúva, môžete jesť. Ale z prežúvavcov a z dvojkopytníkov nesmiete jesť ťavu, je síce prežúvavcom, ale nemá rozdvojené kopytá, bude pre vás nečistá; jazveca, ktorý je síce prežúvavec, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý; zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý; sviňu, ktorá má rozdvojené paprčky a celkom rozdvojené paprčky, ale neprežúva.
Aj Korán zakazuje konzumáciu a dokonca aj kontakt s bravčovým mäsom: „Alláh učinil pre vás nezákonným len to, čo umiera samo od seba, a krv, a mäso ošípaných, a to, nad čím bolo vzývané meno iného ako Alláha“ (súra 2, 174). V skutočnosti sa svine pravidelne obetovali „iným menám“ v Mojžišovom čase. V Egypte Mojžišovej doby sa svine obetovali bohom, najmä Setovi, vládcovi Horného Egypta, a bravčové mäso sa konzumovalo na rituálnej hostine. Modloslužba a s ňou spojené praktiky boli pre vtedajších Židov, ktorí dodržiavali zákony, určite najväčšou nečistotou. Všetko, čo súviselo s modloslužbou, bolo rovnako odsudzované.
Odpustky
Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Odpustky sa dotýkajú časného následku hriechu. Nie je to o "predávaní odpustenia hriechov". Hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás zbavuje spoločenstva s Bohom, ktorého strata sa nazýva "večným trestom" za hriech. Každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré treba očistiť buď tu na zemi, alebo po smrti, a to sa nazývame očistec.
Čiastočné odpustky sa získavajú vykonaním skutku, ku ktorému je odpustok pripojený. Plnomocné odpustky sa vyžadujú okrem vykonania skutku, ku ktorému je odpustok pripojený, tri nasledovné podmienky: sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vyžaduje, aby sa človek zriekne každého hriechu.
Podmienky pre získanie odpustkov pre duše v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra sú:
- Návšteva cintorína a modlitba za zosnulých
- Sviatostná spoveď
- Sväté prijímanie
- Modlitba na úmysel Svätého Otca
Záver
Pôst je abstinencia od jedla alebo pitia a je to termín spoločný pre rôzne germánske jazyky. Táto abstinencia sa líši podľa obmedzenia užívania jedla a nápojov, ktoré predpisuje. Preto môže označovať časovo obmedzenú abstinenciu od všetkých druhov potravín, alebo môže znamenať abstinenciu od jedla a nápojov, ktorú určujú telesné alebo duševné dispozície typické pre každého jednotlivca a potom označuje aj morálny, alebo filozofický pôst. A tento pojem zahŕňa aj kajúcnu prax, ktorá je spoločná pre rôzne rehoľné spoločenstvá katolíckej cirkvi.
tags: #Maso
