Mrkva (Daucus carota subsp. sativus) je koreňová zelenina obľúbená pre svoju sladkosť, chrumkavosť a vysoký obsah betakaroténu. Patrí medzi chladnomilné plodiny a v záhrade ju možno pestovať už skoro na jar. Aby bola úroda zdravá a bez deformácií, je dôležité venovať pozornosť výberu pôdy, pravidelnej zálievke a vhodnému typu hnojenia. Tento článok vám prináša praktický a odborný návod, ako na to.

Výber pôdy a príprava záhonu

Najvhodnejšia pôda pre pestovanie mrkvy je ľahká, priepustná a hlinito-piesčitá. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré môžu spôsobiť deformácie koreňov. Pôda by mala byť dostatočne hlboká, jemne nakyprená a bez hrúd či kameňov. Mrkva vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú, dobre spracovanú pôdu.

Na plytké alebo na jeseň nedostatočne prekyprené pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach.

Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Na jar záhon dôkladne urovnáme a značkovačom naznačíme riadky.

Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny. Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky.

Výsev mrkvy

Mrkva je odolná voči chladu, takže výsev je možný už od marca, v závislosti od odrody. Skoré odrody je vhodné vysievať na jar, neskoršie môžu byť vysievané aj v júni pre zber na skladovanie. Jesenný výsev (napr. v novembri) je tiež možný, ak pôda nie je zamrznutá - semená začnú klíčiť až na jar.

Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Vysievame veľmi skoro, už v marci, hneď ako záhon obschne a môžeme naň vstúpiť, a pokračujeme až do júna. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm.

Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 - 35 cm. Mrkvu môžete siať už v marci, najneskôr vysievajte úvodom júna.

Po vyklíčení je dôležité mladé rastliny preriediť, aby mali dostatok priestoru na rast. Keď rastlina dosiahne výšku okolo 15 cm, mrkvu vyjednotíme ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Prácnemu jednoteniu sa vyhneme pri použití kombinovaných výsevných pásikov a obaľovaných osív.

V pásiku sú v rozpustnej priesvitnej fólii, ktorá sa vplyvom vody v pôde rozloží, zaliate semienka mrkvy v presne určených vzdialenostiach buď samostatne, alebo so značkovacou plodinou, napríklad reďkovkou, šalátom.

Po výseve pôdu utlačíme ľahkým valcom alebo dlhou drevenou doskou, na ktorú sa postavíme, aby sa utužila a priľnula k semienkam. Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou.

Zálievka a vlahové podmienky

Mrkva potrebuje rovnomerný prísun vody najmä v období klíčenia a tvorby koreňa. Odporúča sa zalievať 1-2× týždenne výdatne, aby sa voda dostala hlbšie ku koreňom.

Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.

Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania. Po výseve je potrebné udržiavať optimálnu vlhkosť pôdy 50-60%PVK (pôda je na dotyk vlhká, ale nie mokrá).

Hnojenie mrkvy

Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo), alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu. Fosfor podporuje vývoj koreňovej časti, sladkosť a pevnosť. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa. Pri organických hnojivách sledujte reakciu rastliny, keďže ich účinok býva pomalší.

Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov. Neznáša čerstvé organické hnojenie, pestuje sa prevažne v druhej trati.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.

Nebezpečným škodcom sú larvy pochmurnatky mrkvovej. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová.

Zber mrkvy

Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú.

Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú.

Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá.

Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia. Spodné listy by sa mali začať zafarbovať do žlta a celá vňať mierne poklesne.

Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň.

Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou.

Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme.

Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa. Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť.

Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde.

Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.

Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.

Odrody mrkvy

Medzi záhradníkmi sa odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'.

  • Skoré odrody: Pariser Markt - Parabell, Pariser Markt - Karussell, Kundulus, Konfrix, Rubin, Parmex a Planet.
  • Neskoré odrody: Bauers Kieler Rote, Lange Rote Stumpfe ohne Herz (známe aj pod názvami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami Banta, Zino, Hit, Oranza, s hybridmi Berlanda, Bertop a ďalšími, Juwarot, Rote Riesen (syn. Flakkeer, De Colmar, Autumn King, Flakkese) so selekciami ako sú Cubic, Flacoro, Karaf, Vita Longa a s typmi ako Furon, Tardo a i.

Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.

Tabuľka vybraných odrôd mrkvy:

Odroda Charakteristika Vegetačné obdobie
Táborska Žltá Stredne dlhý, valcovito kužeľovitý, žltý koreň, odolná proti chorobám N/A
Aron F1 Veľmi skorý hybrid, valcovitý koreň, vhodný na baby mrkvy 75 - 80 dní (do plnej zrelosti 105 - 110 dní)
Marion F1 Skorý hybrid, valcovitý koreň s tupým zakončením 90 - 95 dní
Rondo Veľmi skorá odroda s guľovitým koreňom 70 - 80 dní
Berlika F1 Poloskorý hybrid, valcovitý koreň, odolný proti škvrnitosti a praskaniu N/A

Pestovanie mrkvy si vyžaduje citlivý prístup k pôde, zálievke a výžive. Ak zabezpečíte priepustnú pôdu, pravidelnú a hlbokú zálievku a vyhnete sa nadmernému dusíku, vaša mrkva bude chrumkavá, sladká a výživná.

tags: