Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny.
Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus).
Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé.
Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.
Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.
Výsev a pestovanie mrkvy
Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme.
Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť. Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar.
Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá. Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 - 35 cm. Mrkvu môžete siať už v marci, najneskôr vysievajte úvodom júna. Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou.
Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast. Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania.
Mrkve sa bude dobre dariť vo vlhkom prostredí a obľubuje hlinito-piesčitú ľahšiu pôdu. K svojmu rastu bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov. Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.
Mrkva Premium Marquette je kvalitná odroda karotky, ktorá je ideálna na priamy konzum a krátkodobé skladovanie. Táto skorá odroda je vhodná na skoré poľné pestovanie aj na všetky spôsoby rýchlenia. Mrkvu Premium Marquette môžeme vysievať od februára do marca do skleníkov a od marca do júla priamo na záhony do hĺbky 1 - 2 cm. Odporúčaný spon je 25 x 5 cm. Rastlina vyžaduje slnečné stanovisko a dobre kyprenú pôdu. Mrkva Premium Marquette je obľúbená pre svoju schopnosť rýchleho rastu a kvalitu koreňov, ktoré sú ideálne na čerstvú konzumáciu aj spracovanie. Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú tzv. „nohaté“ mrkvy.
Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, približne 2 cm hlbokodo riadkov vzdialených 20-30 cm. Príliš husté porasty sa jednotia na vzdialenosť 2-5 cm. Za sucha a vo mokrej pôde osivo horšie vzchádza. Mrkva rastie spočiatku pomaly, preto je najmä v prvých týždňoch dôležité odstraňovať burinu. Zelenaniu hláv koreňovmožno zabrániť miernym prihrnutím pôdy pri okopávaní. Praskanie mrkvy je spôsobené výraznými výkyvmi pôdnej vlhkosti.
Zber a uskladnenie
Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný).
Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia. Spodné listy by sa mali začať zafarbovať do žlta a celá vňať mierne poklesne.
Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou. Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa.
Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.
Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Nebezpečným škodcom sú larvy pochmurnatky mrkvovej. V otvorených polohách sú porasty touto muchou menej ohrozované. Ďalším škodcom je merule mrkvová.
Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.
Pestovanie mrkvy na balkóne
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
TIP: Patríte medzi vášnivých záhradkárov, ktorí sa nedokážu s koncom leta so starostlivosťou o záhradu rozlúčiť? Ak áno, vysaďte si druhy, ktoré budú kvitnúť alebo plodiť až do prvých mrazov. So starostlivosťou o zeleninu na jeseň vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.
Nie je mrkva ako mrkva - okrúhla, dlhá, špicatá, kŕmna, od odrôd oranžovej farby cez odrody červenej, bielej, žltej či fialovej, neskoré alebo skoré. Mrkva je nepostrádateľná v kuchyni, či už surová alebo tepelne upravená a dokonca u nej boli preukázané aj liečivé účinky (zvyšuje celkovú odolnosť organizmu, je odporúčaná pri zápche, pri ochorení pečene, obličiek i ciev, známy je aj jej vplyv na kvalitu zraku).
tags:
