Pľúca sú párový orgán dýchacej sústavy uložený v hrudnom koši. Ich hlavnou funkciou je výmena dýchacích plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Predstavujú jeden z nenahraditeľných orgánov ľudského tela, bez ktorého by sme nedokázali prežiť ani jeden deň. Napriek tomu, ochorenia dýchacej sústavy patria k tým najčastejším, zápal pľúc nevynímajúc - ide o 3. najčastejšiu príčinu úmrtnosti na svete (podľa WHO - Svetová zdravotnícka organizácia).
Zápal pľúc (Pneumónia)
Ako je zrejmé z názvu, zápal pľúc (odborne pneumónia) je akútne zápalové ochorenie pľúcneho tkaniva, ktoré môže postihovať priedušničky, pľúcne mechúriky aj priestor medzi nimi (interstícium), ktorý je vyplnený tekutinou. Zápal pľúc sa častejšie vyskytuje u detí ako u dospelých, po 50. roku života jeho výskyt opätovne narastá.
Príčiny zápalu pľúc
Infekčný zápal pľúc spôsobujú baktérie, vírusy, plesne alebo parazity. Najčastejšie sú to práve baktérie ako Streptococcus pneumoniae, Streptococcus pyogenes, Streptococcus aureus, Haemophilus influenzae, Klebsiella pneumoniae, Chlamydia pneumoniae, Legionella pneumophilla a Pseudomonas aeruginosa. Pôvod neinfekčného zápalu pľúc môže byť vdychovanie škodlivých a dráždivých plynov (napr. oxid uhoľnatý) alebo agresívnych chemikálií (napr. čistiace prostriedky), pobyt v prašnom prostredí alebo inak znečistenom prostredí.
Príznaky zápalu pľúc
Rozdiel v príznakoch je aj medzi typickou a atypickou formou zápalu pľúc. Typický zápal pľúc sa prejavuje najmä horúčkou (teplota tela nad 38 °C), vlhkým hnisavým kašľom, bolesťou na hrudníku a sipotom (prípadne pískaním). Zvyčajne je prítomné iba mierne pokašliavanie pri atypickom zápale pľúc.
Diagnostika zápalu pľúc
Zápal pľúc sa diagnostikuje posluchovým vyšetrením pomocou fonendoskopu a RTG, respektíve CT zobrazením hrudníka. RTG alebo CT vyšetrenie dokáže odhaliť rozsah poškodenia pľúcneho tkaniva, ako aj miesto vzniku zápalu.
Liečba zápalu pľúc
Špecifická liečba spočíva napr. v podávaní antibiotík, pokiaľ je pôvodcom zápalu pľúc baktéria (Streptococcus pneumoniae je najčastejšou z nich, môže to byť aj Mycoplasma pneumoniae alebo Chlamydia pneumoniae). Pred nastavením antibiotickej liečby je vždy potrebné vykonať CRP test, ktorý nám dokáže vyhodnotiť, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. Okrem toho by súčasťou rutinného vyšetrenia mala byť aj kultivácia mikroorganizmov z výteru a následné stanovenie citlivosti na antibiotiká. Vďaka takémuto vyšetreniu dokážeme antibiotickú liečbu zacieliť na konkrétny mikroorganizmus, čím znižujeme riziko návratu infekcie, zvyšujeme úspešnosť liečby a znižujeme pravdepodobnosť výskytu nežiaducich účinkov vyplývajúcich z mechanizmu účinku širokospektrálnych antibiotík.
V prípade stredne ťažkých a ťažkých zápaloch pľúc je potrebná hospitalizácia, počas ktorej sú antibiotiká podávané vnútrožilovo, pričom zvyčajne ide o kombináciu viacerých antibiotík. Kombinácia antibiotík, resp. použitie rezervných antibiotík (antibiotiká používané len v konkrétnych diagnózach) je časté aj pri nemocničných nákazách.
Vírusové zápaly pľúc sú spôsobené napr. vírusom chrípky, cytomegalovírusmi alebo adenovírusmi a na ich liečbu sa používajú antivirotiká - liečivá nasmerované proti vírusom. Rovnako to platí aj pre plesne, kde používame antimykotiká - liečivá pôsobiace proti plesniam, hubám a kvasinkám.
Liečba zápalu pľúc zahŕňa aj podávanie antipyretík (liečivá na zníženie horúčky) a mukolytík a antitusík. Mukolytiká sú liečivá, ktoré sa používajú na terapiu vlhkého kašľa - ich úlohou je rozpúšťať hlien a podporovať činnosť riasinkového epitelu dýchacej sústavy, čím dochádza k odstraňovaniu hlienu a vykašliavaniu.
Pri zápale pľúc možno okrem vyššie uvedenej liečby podávať aj podpornú liečbu. Dôležité je dodržiavať pitný režim, odľahčiť stravu, nefajčiť, nepiť alkohol a oddychovať na lôžku. Pacientom v domácej liečbe sa tiež odporúča pravidelne si kontrolovať saturáciu hemoglobínu kyslíkom (SpO2) prostredníctvom pulzného oxymetra. Pulzný oxymeter sa prikladá na jeden z prstov hornej končatiny, ktorý nie je studený a nemá nalakovaný alebo príliš dlhý necht. Zvyčajne sa saturácia kontroluje 3x denne.
Odporúčané hodnoty saturácie:
- 93% - 99%: tieto hodnoty sa považujú za normálne u ľudí, ktorí netrpia iným chronickým ochorením spôsobujúcim zníženú saturáciu.
Aj napriek tomu, že liečba sa môže javiť ako kratšia (2 - 3 týždne), pokojový režim je potrebné dodržiavať aspoň mesiac. Pod pokojovým režimom si môžeme predstaviť vyhýbanie sa nadmernej fyzickej aktivite, dopriať si oddych, dostatočný spánok, vyváženú stravu a dostatočný pitný režim.
Pre uvoľnenie bolesti a tlaku na hrudníku môžete vyskúšať Priessnitzove zábaly hrudníka. Priamo na hrudník umiestnite mokrú a chladnú vrstvu, ktorú prikryjete suchou (prípadne medzi ne umiestnite igelit). Vrstvy musia priliehať tesne, bez vzduchových bublín. V prvej, hypotermickej fáze dochádza k schladeniu miesta a zúženiu ciev (niekoľko minút). V ďalšej, izotermickej fáze, sa teplota stabilizuje, cievy sa postupne rozširujú (približne 40 minút). V poslednej hypertermickej fáze sa teplota zvyšuje, pokožka sa prehrieva a dochádza k sillnejšej lokálnej dilatácii (približne 60 minút).
Prevencia zápalu pľúc
Proti zápalu pľúc je možné sa aj efektívne chrániť - okrem dodržiavania životosprávy a užívania výživových doplnkov na podporu imunitného systému, je potrebné aj striktné dodržiavanie hygienických návykov, vyhýbanie sa priestorom s veľkou fluktuáciou ľudí, vyhýbanie sa chorým ľuďom, nosenie rúška/respirátora v sezóne najväčšieho výskytu respiračných ochorení (jeseň a zima). Kontrolovať stav ovzdušia si môžete pomocou webovej stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu alebo pomocou rôznych aplikácií na vašich smartfónoch (napr.
Pneumokoky spôsobujú okrem zápalu pľúc aj zápal stredného ucha, sepsu (otrava krvi), meningitídu a ďalšie vážne ochorenia. Očkovanie je odporúčané starším ľuďom (nad 65 rokov), ľuďom umiestnených v domovoch dôchodcov alebo domovoch sociálnych služieb, osobám s chronickými ochoreniami, po transplantácii alebo so zníženou imunitou, prípadne zdravotníckym pracovníkom. Očkovacia schéma je jednodávková, pričom sa očkuje do svalu do ramena. Preočkovanie je postačujúce raz za 5 rokov.
Proti chrípke sa odporúča očkovať každému, kto prichádza do kontaktu s veľkým množstvom ľudí a, samozrejme, ľuďom s chronickými ochoreniami, zníženou imunitou či starším ľuďom a deťom. Proti chrípke je potrebné preočkovať sa každý rok, pričom ide o jednodávkovú vakcínu, ktorá sa tiež aplikuje do svalu do ramena, prípadne do nosa (tá je dostupná pre deti a mládež od 2 do 18 rokov).
Bronchitída (Zápal priedušiek)
Zápal priedušiek (bronchitída) nie je nič iné ako zápal sliznice priedušiek, ktorý môže byť akútny alebo chronický, môže byť spôsobený vírusmi alebo baktériami, niekedy ho spôsobuje nejaký alergén vdýchnutie dráždivej látky. Predovšetkým v zime sme vystavení infekcií postihujúcej dýchacie cesty, pretože takmer všade sa stretávame so zatvorenými dverami a oknami - obchody, hromadná doprava, atď.. - a teplý vzduch prispieva k premnoženiu patogénov.
Akútna bronchitída
Akútna bronchitída vzniká zvyčajne ako dôsledok banálneho prechladnutia, nádchy alebo chrípky. Všeobecne začína silnou bodavou, pálivou bolesťou v hrudi, vo výške hrudnej kosti. Po niekoľkých dňoch sa objaví suchý kašeľ, a krátko nato kvôli zapálenej sliznici sa objaví sekrécia hlienu. Toto ochorenie je často spojené s horúčkou trvajúcou 3-5 dní, ktorá zvyčajne nie je vyššia ako 38,5 ° C, ale zápal môže viesť k bolestivým dýchacím ťažkosti. Za bronchitídu sú preto zodpovedné vírusy, spôsobujúce prechladnutie a chrípku, ale pri jej vzniku hrajú dôležitú úlohu aj niektoré baktérie.. Ďalšie riziko znamenajú faktory životného prostredia, v prvom rade je to najmä znečistenie ovzdušia (smog), tabakový dym, zlá výživa, a nevyhovujúci životný rytmus.
Chronická bronchitída
O chronickej bronchitíde hovoríme vtedy, ak trvá dlhšie ako tri mesiace a najmenej dva roky po sebe sa vracia. Je pre ňu charakteristické, že často, najmä pri prebudení sa objavuje záchvatový kašeľ s produkciou hlienu.
Pozor! Spôsob liečby určuje, či čelíme akútnej alebo chronickej bronchitíde.
V prípade akútnej bronchitídy sa liečba zvyčajne sústreďuje na úľavu od príznakov, teda na to, aby bolo pre pacienta ľahšie dýchanie. Vo väčšine prípadov stačí pár odpočinku a kašeľ sa utíši, hlien sa uvoľní. V lekárni je dostupné množstvo liekov na liečenie bronchitídy, takisto z prírodných surovín pripravené liečivé elixíry, čaje a esenciálne oleje používané v inhalátoroch na úľavu od príznakov bronchitídy.
Iná je situácia, ak čelíme chronickej bronchitíde. Nakoľko je veľká väčšina pacientov ťažký fajčiar, prvým krokom je vzdať sa tohto zlozvyku. Užitočné môžu byť uvoľňujúce odvary, lieky a čaje, vo vážnejších prípadoch môžeme potrebovať lieky predpísané lekárom.
V priebehu bronchitídy sa vyhýbajme potravinám, ktoré môžu prispieť k produkcii hlienu: sú to mliečne výrobky, cukrovinky a vyprážané, ťažké jedlá. Prijímajme čo najviac tekutín - napr. Akútny zápal priedušiek, pokiaľ je správne liečený, zmizne vo väčšine prípadov bez stopy. Je však možné, že sa rozšíri do ďalších častí dýchacích ciest a spôsobí zápal pľúc: je to hlavne hrozba pre deti a staršie osoby, môže postihnúť ťažkých fajčiarov, aj tých, ktorí sa stretávajú s inými dýchacími ťažkosťami. Od tohto závažnejšie vedľajšie účinky môže spôsobiť chronický zápal priedušiek, pretože opakujúci sa zápal vedie k zahusteniu sliznice: stáva sa tuhá, nepružná, čo môže viesť k zmenšeniu objemu pľúc. Časom sa priedušky zúžia, dýchacie funkcie klesnú, a vznikne chronická obštrukčná pľúcna choroba, čím sa výrazne zhoršuje kvalita života.
Vplyv antibiotickej liečby na akútnu bronchitídu skúmali a analyzovali vedci na Lafayette Family Medicine Residency. Zistili, že antibiotiká mierne prispievajú k liečbe akútnej bronchitídy, ale táto výhoda je vyvážená ich nepriaznivými vedľajšími účinkami.
Vdýchnutie cudzieho telesa
Pre deti je prirodzené, že skúmajú svoje okolie tým, že sa dotýkajú a ochutnávajú predmety okolo seba. Preto sa často stretávame s tým, že deti často vdýchnu cudzí predmet do pľúc.
Udusenie hrozí aj vtedy, ak dieťa prijíma tuhú potravu pri nedostatočne vyvinutom chrupe a pri nedostatočnej koordinácii dýchanie, žutia a prehĺtania.
Náchylnosť detí na vdýchnutie predmetu je vyššia, pretože postavenie hlasiviek a hrtana je u detí iné ako je to u dospelých osôb. Medzi najčastejšie vdýchnuté predmety a potraviny patria korálky, špendlíky, malé plastové hračky,1 orechy, okrúhle potraviny a iné.
Cudzí predmet podráždi hltan, dieťa preto začne plakať alebo kašľať. Pri vdýchnutí predmetu môže dôjsť k čiastočnej alebo úplnej blokáde dýchacích ciest. Pri úplnej blokáde ide o vážny stav, pretože prístup kyslíka je zamedzený a dieťa nie je zásobené kyslíkom.
Prejavy vdýchnutia cudzieho telesa
- kašeľ
- plač
- dýchavičnosť
- problémy nadýchnuť sa
- modrasté sfarbenie dieťaťa
- začervenenie v tvári
- lapanie po dychu
- zmena vedomia
- vykašliavanie krviniek
Kedy nie sú prítomné výraznejšie ťažkosti, najmä ak je vdýchnutý veľmi drobný predmet, s odstupom času sa však môže vytvoriť zápal pľúc.
Diagnostika vdýchnutia cudzieho telesa
Pri vdýchnutí cudzieho predmetu sa robí RTG hrudníka a často je nutné previesť v celkovej narkóze bronchofibroskopiu. Pri vyberaní predmetov sa používa bronchoskop, je to nástroj, ktorý má v sebe optické zariadenie a drobné kliešte pomocou ktorých sa vytiahne drobný vdýchnutý predmet.
Bronchoskop sa vsunie do dýchacích ciest cez hrtan a hlasivky a na monitore sa zobrazia priedušky, ak sa nájde cudzí predmet, tak sa vytiahne kliešťami, ktoré sú súčasťou bronchoskopu. Je to rýchly a účinný spôsob ako vytiahnuť predmet z pľúc.
Bronchoskopia by sa mala zvážiť aj u detí, u ktorých pretrváva dlhodobo zápal pľúc v dolnej časti pľúc, pretože sa tam môže nachádzať drobný predmet, ktorý spôsobí zápal pľúc.
K ďalším vyšetrovacím metódam patrí vyšetrenie krvných plynov a CT vyšetrenie.
Prevencia vdýchnutia cudzieho telesa
- jedlo pre deti nakrájať vždy na menšie kúsky
- naučiť dieťa sústrediť sa pri jedení, nerozosmievať ich a nehovoriť s plnými ústami
- deťom mladším ako tri roky nepodávať orechy, popcorn, celé hrozno
- čo najviac vzdialiť od detí malé predmety
- nenútiť dieťa jesť ak plače pri odmietaní jedlo, vtedy hrozí veľké riziko vdýchnutia potravy
Rizikové faktory vdýchnutia cudzieho telesa
Medzi ochorenia spojené so zvýšeným rizikom vdýchnutia cudzieho predmetu patria:
- zhoršený prehĺtací reflex
- zhoršený kašľací reflex
- mentálna retardácia
- alkohol ale lieky tlmiace vedomie
- celková narkóza
- zlá hygiena
- strata vedomia
- úraz sánky
Prvá pomoc pri dusení
Prvým krokom pri závažnom dusení je zachraňovať dieťa a až potom sa volá zdravotná pomoc.
Dieťaťu treba z úst vybrať kúsky potravy alebo predmet ak je viditeľný. Prsty sa dávajú do úst iba vtedy ak vidno prekážku.
Prikázať dieťaťu, aby sa pokúsilo zakašľať.
Ak dieťa nevykašle predmet, tak sa odporúča:
- U detí do jedného roka úder medzi lopatky, dieťa si pritom držíme v polohe na brušku na predlaktí, hlavička dieťatka je však nižšie ako zvyšok tela. V tejto polohe sa dieťa udrie 5x medzi lopatky. Potom sa dieťa otočí a 5x sa stlačí primeranou silou na hrudnú kosť, pri neobnovení dýchania sa zaháji masáž srdca.
- U väčších detí sa tiež robia údery medzi lopatky, dieťa však stojí. Potom sa robí tzv. Heimlichov manéver. Dieťa sa objíme zozadu a to tak, že jedna ruka sa položí na brucho dieťaťa a druhá sa položí na tú prvú ruku. Následne sa urobí 5 prudkých stlačení dovnútra a nahor. Ak je dieťa v bezvedomí, tak sa to robí ako pri malých detí poležiačky.
Ak dieťa nedýcha treba zahájiť resuscitáciu, čiže masáž srdca a umelé dýchanie.
Ak išlo o vdýchnutie malého predmetu, treba ísť od nemocnice, kde sa urobí spomínaná bronchoskopia a predmet sa vytiahne.
Kašeľ
Kašeľ je obranný mechanizmus organizmu vznikajúci ako reakcia na podráždenie dýchacích ciest. Ak pretrváva dlhšie ako 3 týždne, označuje sa ako chronický kašeľ. Môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Chronický kašeľ môže spôsobovať viacero faktorov, pričom u väčšiny ľudí je vyvolaný viacerými z nich. K jeho vzniku môže viesť aj gastroezofageálny reflux. Je to stav, kedy sa obsah žalúdka, častokrát aj dvanástnika, vracia spolu s tráviacimi šťavami a žalúdočnou kyselinou do pažeráka, prípadne až do úst. Chronický kašeľ sa môže rozvinúť po prekonanom akútnom kašli spôsobenom bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami.
Ďalším dôvodom vzniku chronického kašľa môže byť „syndróm zadnej nádchy“, ktorý je charakterizovaný zatekaním hlienov do nosohltana. Výsledkom je neustále dráždenie na kašeľ, hlavne v ľahu. Hlavnou príčinou dlhotrvajúceho kašľa u batoliat je gastroezofageálny reflux. Kašeľ sa teda zhoršuje po najedení a v ľahu. Môže byť spôsobený taktiež stresom, kedy hovoríme o psychogénnom kašli.
Diagnostika kašľa
Existuje niekoľko možností, ako chronický kašeľ diagnostikovať. Patrí medzi ne napríklad anamnéza, klasické fyzikálne vyšetrenie (hlavne vyšetrenie pomocou fonendoskopu), krvné a biochemické vyšetrenia. Vhodná je aj spirometria, kedy sa za pomoci spirometra zaznamenáva funkčnosť pľúc. Ďalšie metódy využívané na diagnostiku sú RTG sníma hrudníka, imunologické, sérologické, mikrobiologické či endoskopické vyšetrenia.
V prípade, že kašeľ prejde do chronickej formy, je nutné vyhľadať lekára, pretože môže byť spôsobený závažným celkovým ochorením, ktoré je potrebné liečiť. Prvoradé je teda zistiť príčinu chronického kašľa, na základe čoho sa následne stanoví jeho liečba.
Odporúča sa eliminovať rizikové faktory, ako je fajčenie alebo suchý vzduch v dôsledku klimatizácie. K chronickému kašľu prispieva aj pasívne fajčenie, a teda sa treba snažiť vyhýbať kontaktu s osobami, ktoré práve fajčia - fajčiarske prostredie je nebezpečné hlavne pre deti. V prípade užívania liekov, ktorých nežiaducim účinkom je kašeľ, je potrebné konzultovať s lekárom zmenu liečby.
Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.
tags:
