Nenáročná odroda paradajok pre zlé podmienky pestovania

Predstavujete si, že zbierate vlastné doma vypestované ovocie a zeleninu, ale neviete, kde začať? Hľadáte rady pre začiatočníkov ako pestovať v skleníku? Potom Vám naša poradňa prináša práve to čo hľadáte.

Výber skleníka alebo fóliovníka už máte za sebou? PESTOVANIE VO FÓLIOVNÍKU ALEBO V SKLENÍKU? Postavili ste si svoj skleník fóliovník a teraz premýšľate ako pestovať vo fóliovníku? Sadenie do fóliovníka nemusí byť vôbec zložité, stačí kúpiť správne priesady a hnojivo na priesady, pár našich rád na pestovanie zeleniny a o pár mesiacov budete plnohodnotný záhradkár.

Skúšanie a chyby sú základnou zložkou procesu učenia a trpezlivosť je skutočne mocným kľúčom. Pomocou manuálu “kompletný sprievodca pestovaním vo fóliovníku” nielen pre začiatočníkov zistíte, ako efektívne fóliovník využiť. Tento sprievodca obsahuje rady kedy a ako pestovať zeleninu vo fóliovníku a poskytne vám základné zásady pre správne sadenie rastlín.

Uvedomujeme si, že vám asi hlavou víri množstvo otázok ako pestovať paradajky, ako pestovať papriku alebo ako pestovať uhorky . Nezúfajte. Pestovanie v skleníku môže byť pre začiatočníkov, ale aj skúsených záhradkárov celkom zábavné, no skôr ako si vyberiete rastliny, ktoré si chcete vypestovať, preskúmajte a zistite, aké podmienky, teploty a vlhkosť budú vaše rastliny potrebovať na to, aby prekvitali. Je to kľúčový krok na dosiahnutie úspechu vašich plánov. Pestovanie hrozna v záhrade môže mať iné podmienky ako pestovanie papriky v skleníku.

Odpoveď je jednoduchá: Doslova všetko. S čím by ste teda mali začať? Čo môžete pestovať vo fóliovníku? Niektoré rastliny však prosperujú lepšie ako iné. Zásady pestovania zeleniny vám pomôžu využiť potenciál fóliovníka v čo najväčšej miere. Využite všetky zariadenia i príslušenstvo k fóliovníku a získate množstvo spôsobov, ako využiť váš záhradný skleník, parenisko či fóliovník. Prevedieme vás v tomto manuáli o skleníkovom pestovaní pre začiatočníkov. Nebudete čeliť ťažkostiam - vrátane tých v súvislosti s teplotou, hmyzom, vodou, výživou, priestorom, svetlom, vzduchom a pôdou.

Ak je pre vás pestovanie novinkou, nepostupujte príliš agresívne. Postupujte krok za krokom. Fóliovník vytvára kontrolované prostredie, najmä ak potrebujete predĺžiť vegetačné obdobie pre sezónne rastliny. Niektoré druhy zeleniny je dokonca možné pestovať po celý rok. Začnite teda so semenami, aj keď fóliovník ešte nemáte postavený.

Sadiť semienka by ste mali začať už v januári, ale nebojte sa ak pri čítaní tohto článku je pokročilejší mesiac. Prvý bod je jasný, ale čo ak chcete pestovať skôr? Pestovatelia a záhradkári profíci uprednostňujú výsev semiačok na tzv. chránené miesto. Chránené miesto je pôda prekrytá ochrannou fóliou. Ak sa aj tak bojíte o tieto semiačka vhodnou voľbou bude práve fóliovník, ktorý poskytne kontrolu nad sadenicami. Tretí bod je predpestovanie priesad, ktoré sa umiestňujú na tzv. pestovateľské tácky.

Ak ste si vybrali viacero typov zeleniny na sadenie nekupujte zeminu podľa druhu rastlín, ale viacúčelovú zeminu s vyšším obsahom kompostu. Zavlažovanie priesad je dôležité. Vyberte si takú nádobu, ktorá má zo spodu diery (otvory). Semená na klíčenie zväčša potrebujú 16 až 20°C. Teplotu cca 20 až 23°C vyžadujú skôr letničky. Ak ste v pestovaní noví, vyrobte si menovky pre vaše sadeničky, aby ste pri rozmiestňovaní do fóliovníka im vedeli dať správne miesto. Vysievať (výsadba) by ste mali do hĺbky podľa veľkosti daného semienka.

Drobné a malé semienka vysievajte rovnomerne a na povrch. Pri zalievaní ich zakryte servítkou, aby ste ich nevyplavili. Napr. okrasné trávy, trvalky. Menej je viac. Určite nechcete, aby vaše rastlinky bojovali medzi sebou. Máte vyššie zhrnuté body zabezpečené a chcete ísť na ďalší krok? Ďalšia časť sa bude venovať už konkrétnemu pestovaniu vo fóliovníku.

Konkrétne pestovanie vo fóliovníku

Priesada, ktorá vyrástla bude mať klíčne lístky (zväčša dva) a prvé pravé listy. Vtedy je čas priesadu prikírovať pomocou rozsádzacieho kolíka alebo aj zahroteného drievka. Veľmi dôležité je spomenúť, že fóliovník sám o sebe poskytuje perfektné podmienky pre život vašej zeleniny, či byliniek. Nie je podmienkou, aby ste vo fóliovníku mali vytvorené chodníčky a hlinu v hriadkách. Niektorí záhradkári využívajú sadbovače alebo regále či stoly, na ktorých sú samotné kvetináče, či nádoby, kde pestujete vašu zeleninu.

Polievajte vodou z konvičky alebo krhličky. Ak chcete investovať do voľných záhonov, nemusíte kupovať záhradný fóliovník. Postačuje vám pár dosiek, z ktorých si urobíte parenisko. Ak však nemáte možnosť stavať parenisko, pozrite si pareniská z našej ponuky. Parenisko je výnimočné tým, že predlžuje vegetačné obdobie približne od konca zimy až do neskorej jesene. Záhradkári v ňom s obľubou predpestuju zeleninové priesady. V lete nájdu pareniská využitie na zeleninu ako sú uhorky, melóny aj niektoré druhy paradajok.

Rastliny reagujú iným spôsobom na intenzitu a rozsah svetla. S rozvojom a rastom počtu listov rastie i dopyt po svetle. Väčšina svetla, ktoré využívajú rastliny, je vo viditeľnej svetelnej škále. Červené a modré svetlo sú vlnové dĺžky svetla, ktoré sa najviac používajú pri fotosyntéze. Sú to zložky bieleho svetla alebo slnečného svetla. V lete a na konci jari by ste mali mať dostatok svetla na klíčivosť a rast rastlín. Doplnenie svetiel na pestovanie je najlepšou alternatívou, ak žijete na severe a máte len niekoľko hodín zimného slnečného svetla. Použitie svetla na pestovanie predlžuje denného obdobie, čo je skutočne veľmi prospešné. Fluorescenčné osvetlenie sa bežne používa v skleníkoch jednoducho vtedy, keď je dostupné iba slabé prirodzené svetlo.

Nie každá rastlina chce rovnaký objem alebo frekvenciu vody. Nadmerné alebo nedostatočné zavlažovanie môže spôsobiť rastlinám problémy. Stáva sa to, keď sa zavlažuje príliš často, a pôda nemá možnosť uschnúť. Ak tomu chcete predísť, môžete nainštalovať systém na odkvapkávanie, ktorý sa môže využiť na reguláciu väčších alebo menších tokov vody priamo do nádob alebo na rovnom podklade. Overte požiadavky na zavlažovanie každej pestovanej rastliny. Nezabúdajte, že práve korene vyžadujú prístup k vode a nie listy. Postrekovanie listov je nesprávnym použitím vody a môže zvýšiť rozsah ochorenia.

Regály sú výborným riešením pre malé skleníky/fóliovníky. Ventilátory môžu slúžiť na rôzne účely vo vnútri uzavretej konštrukcie. Malé ventilátory pomáhajú pri problémoch s chorobami a škodcami tým, že vysušia prebytočnú vlhkosť alebo kondenzáciu. Jednoduchý teplomer môže byť malou položkou, ale je nepochybne jedným z najkritickejších, pokiaľ ide o pestovanie. Požiadavka regulovať denné svetlo, ktoré sa dostáva do skleníka je správne dosiahnutá použitím tieňovania.

Škodcovia a choroby vo fóliovníku

Prostredie skleníka podporuje rýchle šírenie populácií škodcov. Príjemné, vlhké prostredie a bohaté rastlinstvo v skleníku sú atraktívnym a stabilným biotopom pre rast škodcov. Každý pozná vošky. Tento jemne sfarbený hmyz s krehkým telom vypĺňa listy vašich milovaných a vzácnych rastlín. Pozrite sa na dno listov, kde sa vošky najradšej zhromažďujú. Strapky sa odlišujú vo farbe od hnedastých až po čierne. Pri strapkách môže dôjsť k strednému až kritickému poškodeniu. Krvavé červy sú podlhovasté, kruhové červy porovnateľné s larvami húb s chýbajúcimi končatinami a s dobre definovanou hnedou hlavou. Červená farba je spôsobená výskytom hemoglobínu, rovnako ako v ľudskej krvi.

Ak je v skleníku/fóliovníku vlhkosť vysoká, môžu sa vyskytnúť slizniaky a slimáky. Sú to nočné, mäsité a štíhle tvory. Pre kontrolu a reguláciu slizniakov a slimákov je potrebná čistota. Súčasný systém starostlivosti o rastliny v skleníkoch si vyžaduje trochu dôvery a schopnosti. Možno si to bude vopred vyžadovať trochu praxe, aby ste sa nedopustili jednej z týchto bežných chýb pri pestovaní v skleníku/fóliovníku.

Jedna z významných chýb, ktorú robia neskúsení záhradníci, je vynechanie pravidelného pozorovania skleníka. Príliš vysoká vlhkosť môže spôsobiť, že vo vašom skleníku/fóliovníku budú voľne žijúce plesne, sneť a chrobáky. Príliš málo vlhkosti spôsobí, že vaše rastliny zomrú od smädu. Ak máte obmedzené alebo žiadne vetranie skleníka, vaše rastliny môžu zomrieť. Na uvoľnenie teplého vzduchu môžete použiť strešné vetracie otvory. Kontrola substrátu je dôležitá, ale zahŕňa aj niektoré ďalšie problémy. Okrem základov občasného kombinovania kompostu a hnojiva si pri príprave zmesi pomyslite na aplikovanie miešania pôdnych zmesí. Korene zo susedných stromov môžu napadnúť vaše rastliny z podzemia, „ukradnúť“ živiny a vlhkosť, ktorá je určená pre vaše rastliny v skleníku. Po celý rok môže tiež sypať listy alebo konáre. Tienidlá môžu byť aj stálou prekážkou pri získavaní svetla.

Tipy uvedené vyššie vám pomôžu začať cestu k prekvitajúcemu skleníkovému pestovaniu a zabezpečia, že vaše investície do skleníka budú vždy stáť za čas, peniaze a úsilie, ktoré doň vynaložíte. Skleník znamená, že každá sezóna je sezóna výsadby. Vychutnajte si vzrušenie z doma-vypestovaného ovocia a zeleniny na jedálenskom stole. Máte iné otázky? Radi vám zodpovieme všetky otázky.

Ako na silné sadenice?

Pri domácom pestovaní priesad sa oplatí dbať na to, aby mali rastlinky dosť svetla a teplotu aspoň 20 °C, pretože sa tak pekne vyvinú. Nezaškodí ich chrániť pred plesňovými chorobami. Môžete tomu zabrániť použitím sterilných výsadbových pohárov a zeminy na sadenice.

Pri pestovaní paradajkových priesad stavte na cesnak. Vplyv cesnaku na ochranu rajčiakov je založený na jeho antibakteriálnych, proti-plesňových a stimulačných účinkoch. Charakteristický zápach cesnaku tiež odplaší škodcov. Cesnakové prípravky sa používajú po mnoho generácií, najmä v domácich záhradách, kde sa pestujú rajčiny pre vlastnú potrebu, bez chémie a skutočne vo vysokej kvalite. Aby bol tento postrek účinný, musí sa robiť pravidelne. Domáce cesnakové prípravky tiež likvidujú vošky, roztoče, plesne a nevoňajú ani mravcom, ktoré vošky roznášajú. Tiež ničia pleseň pôsobia stimulačne a pomáhajú rastlinke v zdravom raste. Je však dôležité vždy postriekať listy paradajky z oboch strán (zospodu aj zvrchu).

Cesnakovú kúru odporúčam robiť často, ideálne raz za týždeň počas hlavnej sezóny - ako prevenciu aj ako pomoc pri chorobách, plesni, voškách či iných problémoch.

Cesnakový roztok pre silné sadenice bez chorôb

Tento cesnakový roztok chráni sadenice pred chorobami, škodcami a prispieva k ich posilneniu a rozvoju koreňového systému. Aplikujeme maximálne 2x za mesiac.

Potrebujeme:

• 3 strúčiky cesnaku
• 1 horúcej liter vody
• Gázu

Postup:

1. Cesnak očistíme a pretlačíme.
2. Preložíme do pohára.
3. Zalejeme horúcou vodou a necháme 1 deň lúhovať.
4. Potom scedíme cez gázu.
5. Roztok pred aplikáciou zriedime v pomere 1 ku 3 a používame ako sprej, alebo 2 lyžice nalejeme ku koreňom priesad.

Cesnakový postrek za studena

Tento postrek používame po vysadení priesad do záhrady.

Potrebujeme:

• 200 g cesnaku
• 10 l vody

Postup:

1. Cesnak oúpeme, roztlačíme a dáme do vody.
2. Necháme stáť 24 hodín, scedíme a môžeme hneď použiť.
3. Nenechávajte si postrek na neskôr, je účinný pomerne krátko - minúť by sa mal v prvých dňoch.

Cesnakový varený postrek

Potrebujeme:

• 200 g cesnaku
• 10 l vody

Postup:

1. Cesnak olúpeme, roztlačíme a dáme do vody.
2. Necháme stáť 24 hodín a potom 20 minút povaríme.
3. Necháme vychladnúť, scedíme a môžeme použiť hneď, alebo aj neskôr.

Tento prípravok má dlhšiu trvanlivosť. Môžeme skladovať až 2 mesiace na tienistom mieste v uzavretej nádobe. Tento výluh vám však môže vydržať aj rok, stačí, ak ho horúci naplníte do pohárov a hneď zatvoríte a obrátite. V zime je perfektný aj na izbovky (moja manželka ho zriedený dáva orchidey).

Výber odrody paradajok

Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Plodom rastliny je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vody, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Druh je samozrejme iba jeden - paradajka, ale odrôd sú desiatky, ak nie stovky. Medzi nimi si vyberie určite každý. Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry.

• Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy.
• Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory.
• Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.

Niektoré z populárnych odrôd:

• ‘Valdo’
• ‘Tornádo F1’ - Klasická odroda - rastlina je vysoká, plody veľké, červené a okrúhle.
• ‘Tumbling Tom Yellow’ - Malé žlté plody, ktorými je drobný krík doslova posiaty.
• ‘Mirado Red’ - Plody sú drobné, oválne, rastú v trsoch.
• ‘Oxheart’

Pestovanie paradajok zo semienok

Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate. Vrúbľované sadenice paradajok sú odolné voči stresu, sú prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne, bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy. Je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať. Vybrať si môžete z mäsitých odrôd, cherry aj klasických plodov, dokonca aj tmavých čokoládových alebo prúžkovaných. Samotná starostlivosť o sadenice sa od klasického pestovania nelíši.

Nnajskôr si vyberieme vhodné semienka. Na obale je vždy uvedená odroda aj ďalšie dôležité informácie ako je vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov, prípadne obrázok samotnej rastliny a paradajok pre lepšiu predstavu. Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo. Semená získané zo zakúpených či vypestovaných plodov nie sú k ďalšiemu výsevu príliš vhodné. Obvykle sa jedná o hybridy, ktoré už ich semenami nemožno znovu množiť, pretože nedocielime očakávané výsledky.

Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je ale vhodné na ich predpestovanie použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Ako vysádzať paradajky zo semienok? Samotný výsev je pomerne jednoduchý. Ak máme splnené predchádzajúce kroky, teda výber vhodných semien a prípravu substrátu do sadbovača, môžeme do každého okienka sadbovača či téglika umiestniť dve až tri semená. Tie zasypeme asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme prstami. Následne pôdu zvlhčíme rozprašovačom. Zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť. Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikýrovať. Urobíme tak v čase, keď sa objavia prvé pravé lístky.

Výsadba sadeníc

Ak máme predpestované či priamo zakúpené sadenice, môžeme sa vrhnúť paradajky zasadiť. Najprv im vyberieme vhodné miesto. Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých. Kríky potrebujú dostatok svetla a teplo. Následne si v záhone pripravíme jamky. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Po vytýčení sponov teda vyhĺbime jamky. Tie by mali byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal. Do jamky umiestnime rastlinu s celým balom tak, aby bol asi 3-5 centimetrov pod úrovňou zeme. Následne korene prihrnieme zeminou a s citom pritlačíme. Vďaka vysádzaniu do väčšej hĺbky začne púšťať korene aj časť stonky a celý koreňový systém sa tak rozrastie a zosilní. Nezabudnite tyčkovým odrodám poskytnúť oporu. Na to využívame drevené či kovové tyče, ktoré je možné zakúpiť priamo v záhradníckych potrebách.

Starostlivosť o paradajky

Zaujíma vás, ako pestovať paradajky v kvetináči? Paradajky sú pomerne náročné na živiny. Pred výsadbou do kvetináča alebo záhona substrát premiešame s kompostom. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžeme sa vydať chemickou cestou, kedy používame hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujeme so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - pokiaľ si nie ste istí, ktoré to sú, vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. So zásobovaním rastliny živinami môže pomôcť aj prípravok Symbivit. Pri nákupe zvoľte Symbivit na zeleninu, ktorý je v predaji v malom balení (150 g) alebo po 750 g vo väčšom balení.

So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.

Ďalšie tipy pre pestovanie paradajok

• Slnečné stanovištia vašej záhrady zaplnila plodová zelenina, ale čo záhony, ktorým sa toľko slnka nedostáva? Pestovanie zeleniny v tieni nie je nemožné, chce to len správne zvolené druhy.
• Väčšina plodovej zeleniny, ako sú paradajky, papriky, uhorky či baklažány, vyžaduje dostatok slnečného svetla - ideálne aspoň 6 až 8 hodín denne. Dôležité je tiež zabezpečiť kvalitnú, dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny, ktorá umožní koreňom správny vývoj.
• Správna zálievka a výživa sú kľúčové pre zdravý rast a vysokú úrodu plodovej zeleniny. Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie nadmerná, pretože preliatie môže spôsobiť hnilobu koreňov a iné choroby.
• Podpora rastu a vyväzovanie sú dôležité techniky, ktoré pomáhajú zabezpečiť zdravý rast plodovej zeleniny, najmä paradajok a paprík, ktoré môžu mať ťažké plody alebo vyššie rastliny. Pre paradajky je najčastejšie používanou oporou drôtová mriežka alebo tyče, na ktoré sa rastliny postupne priväzujú.
• Ochrana pred škodcami a chorobami je nevyhnutná pre udržanie zdravia rastlín a zabezpečenie kvalitnej úrody. Prevencia začína správnou starostlivosťou o rastliny, vrátane výberu odrôd odolných voči chorobám, správnym stanoviskom, optimálnou zálievkou a pravidelným odstraňovaním buriny, ktorá môže slúžiť ako útočisko pre škodcov.

Tabuľka: Odporúčané podmienky pre pestovanie paradajok

tags: