Ružovité (Rosaceae) je druhovo rozsiahla čeľaď, ktorú tvorí veľmi dôležitá skupina opadavých a vždyzelených stromov, krov a bylín. Mnohí zástupcovia sa pestujú ako okrasné rastliny alebo ako úžitkové rastliny, ktoré v našich zemepisných šírkach poskytujú hlavné druhy ovocia.
Charakteristika čeľade ružovité
Listy ružovitých sú obyčajne striedavé a premenlivé od celistvookrajových až po perovito zložené. Kvety sú zvyčajne 5-lupienkovité. Charakterizujú ju 5 početné kvety s mnohopočetným súborom tyčiniek. Plody sú mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice.
Zástupcovia čeľade ružovité
Medzi známych zástupcov čeľade ružovitých patria:
- Ruža šípová (Rosa canina)
- Nátržník husí (Potentilla anserina)
- Jahoda obyčajná (Fragaria vesca)
- Ostružina malinová (Rubus idaeus)
- Ostružina černicová (Rubus fruticosus)
- Jabloň domáca (Malus domestica)
- Hruška obyčajná (Pyrus communis)
- Slivka domáca (Prunus domestica)
- Slivka trnková (Prunus spinosa)
- Čerešňa vtáčia (Prunus avium)
- Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca)
- Broskyňa obyčajná (Prunus persica)
- Mandľa obyčajná (Prunus dulcis)
- Dula podlhovastá (Cydonia oblonga)
Detailnejšie o vybraných zástupcoch
Ruža šípová (Rosa canina)
Ako okrasný druh a pre plody bohaté na vitamín C sa pestuje ruža šípová (Rosa canina). Je to ker dosahujúci výšku až 3 m, s hojnými, každoročne vyrastajúcimi prútnatými konármi, na ktorých sú ostré nadol zahnuté tŕne, vajcovité, ostro pílovité listy a bledoružové, niekedy aj biele kvety. Plody sú vajcovité, spočiatku oranžovožlté, v čase zrelosti leskločervené šípky s tvrdými nažkami. Ruža šípová kvitne od júna do júla. Rastie hojne v hájoch i na stráňach, medzi krovím, pri cestách a plotoch.
Nátržník husí (Potentilla anserina)
Nátržník husí (Potentilla anserina) je trváca bylina s krátkym rozkonáreným podzemkom. V uzloch plazivých zakoreňujúcich sa stoniek vyrastajú ružice nepárno perovito zložených, naspodku hodvábne bielo plstnatých listov a dlhostopkaté žlté kvety. Kvitne od mája do augusta.
Jahoda obyčajná (Fragaria vesca)
Chutné ovocie nám dáva jahoda obyčajná (Fragaria vesca). Je to trváca bylina s rozkonáreným podzemkom. Z prízemnej ružice listov vyrastajú zakoreňujúce výhonky a priame, v hornej polovici chudobne rozkonárené, chlpaté kvetonosné byle. Listy sú dlhostopkaté, trojpočetné, so zúbkovaným okrajom. Súkvetím je okolíkovitý vrcholík, kvety sú biele. Doba kvitnutia od apríla až júna, niekedy zakvitne aj na jeseň. Plodom sú nažky vnorené do červeného dužinatého plodu. Jahoda je jednou z najobľúbenejších lesných plodín. Plody, resp. plodstvá divých jahôd zriedka dosahujú väčší priemer ako 2 cm. V množstve kultivarov je u nás jahoda známa a pestovaná už od 18. storočia.
Ostružina malinová (Rubus idaeus)
Ostružina malinová (Rubus idaeus) je takisto ker, s rovnovážne sa plaziacimi koreňmi, z ktorých vyrastajú priame, prútovité, oinovatené jalové výhonky, ktoré sú lysé alebo jemne chlpaté, na spodku jemne ostnité. Tieto výhonky v nasledujúcom roku zdrevnatejú. Listy sú nepárno perovito zložené, 3-7-početné. Lístky majú vajcovitý tvar, sú nepravidelne ostro pílkovité, na rube bielo plstnaté. Kvety sú obojpohlavné, biele. Kvitne v máji až v júli.
Ostružina černicová (Rubus fruticosus)
Ostružina černicová (Rubus fruticosus) je ker až vysoký 150 cm vysoký, pichľavý, s oblúkovitými, na konci plazivými, niekedy aj zakoreňujúcimi sa výhonkami, ktoré postupne drevnatejú. Má pestro žilkované listy, strapce bielych, niekedy aj ružovkastých kvetov a kôstkovicovité plodstvá, čierne černice. Kvitne od júna do júla.
Jabloň domáca (Malus domestica)
Jabloň domáca (Malus domestica) dorastá do výšky 10 m. Listy sú vajcovité až široko elipsovité, dlhé do 12 cm, široké 7,5 cm, zúbkaté, žltkastozelené, neskôr na hornej strane tmavozelené, obyčajne chĺpkaté, najmä na spodnej strane. Kvety majú priemer do 5 cm, sú biele s ružovým nádychom, vyrastajú v chocholíkoch.
Hruška obyčajná (Pyrus communis)
Hruška obyčajná (Pyrus communis) dosahuje výšku 15 m. Listy sú vajcovité až elipsovité, dlhé do 10 cm, široké 5 cm, pri báze zaoblené až srdcovité, na vrchole zúžené do hrotu, zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety majú priemer do 4 cm, sú biele, vyrastajú v súkvetiach.
Slivka domáca (Prunus domestica)
Slivka domáca (Prunus domestica) dosahuje výšku 10 m. Listy sú elipsovité až obrátene vajcovité, dlhé do 7,5 cm, široké 5 cm, s krátkym hrotom, tupo zúbkaté, na hornej strane matné, tmavozelené, na spodnej plstnaté, obyčajne na bezostnatých výhonkoch. Kvety majú priemer 2,5 cm, sú biele, vyrastajú jednotlivo alebo v súkvetiach.
Slivka trnková (Prunus spinosa)
Slivka trnková (Prunus spinosa) je ker vysoký 1-3 m, hustý, so stŕňovatenými bočnými konármi, drobnými obrátenovajcovitými listami a bielymi voňavými kvetmi, ktoré sa rozkvitajú skôr ako sa rozvinú listy. Plody sú guľaté, modročierne oinovatené kôstkovice, kyslej chuti.
Čerešňa vtáčia (Prunus avium)
Čerešňa vtáčia (Prunus avium) dosahuje výšku 25 m. Listy sú elipsovité až podlhovasté, dlhé do 15 cm, široké 6 cm, zúžené do hrotu, ostro zúbkaté, v mladosti bronzové, neskôr na vrchnej strane matné, tmavozelené. Kvety majú priemer 3 cm, sú biele, vyrastajú v okolíkoch, tesne pred olistením alebo spolu s listami. Plod je okrúhla, trpká alebo sladká jedlá červená kôstkovica s priemerom asi 1 cm. Tento druh je známy pod menom divá čerešňa.
Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca)
Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca, syn. Armeniaca vulgaris) dorastá do výšky 10 m. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, dlhé do 10 cm, široké 6 cm, obyčajne so zaoblenou bázou, strmo sa zužujú do hrotu, jemne zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety majú priemer 2,5 cm, sú svetloružové alebo biele, vyrastajú zvyčajne jednotlivo, skôr než sa vyvinú listy.
Broskyňa obyčajná (Prunus persica)
Broskyňa obyčajná (Prunus persica, syn. Persica vulgaris) dosahuje výšku 8 m. Listy sú úzko elipsovité až kopijovité, dlhé do 15 cm, široké 4 cm, štíhlym hrotom na vrchole, jemne zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety sú široké do 4 cm, svetloružové až tmavoružové alebo červené, niekedy biele, vyrastajú jednotlivo alebo v pároch. Plod je okrúhly, dužnatý, sladký, jedlý, obyčajne oranžovožltý s červenou kresbou, priemer do 7,5 cm, obsahuje zbrázdenú kôstku s hlbokými jamkami a bielym semenom.
Mandľa obyčajná (Prunus dulcis)
Mandľa obyčajná (Prunus dulcis, syn. Amygdalus communis) pochádza z krajín Stredného Východu a severnej Afriky, obľubuje teda teplejšie podnebie. Je to ker alebo menší strom so striedavými krátko stopkatými podlhovastými až kopijovitými listami. Kvety sú ružovkasté alebo červené, stoja po dvoch alebo troch na krátkych stopkách. Rozvíjajú sa pred listami. Plody sa svojim tvarom podobajú na slivky, rozdiel je v tom, že endokarp je šedozelený, chĺpatý a zvraštený. Existujú odrody s horkými (P. dulcis var. amara) a sladkými semenami (P. dulcis var. dulcis). Horkosť spôsobuje alkaloid amygdalín, ktorý je jedovatý, pretože sa v tele rozkladá na kyanidy.
Dula podlhovastá (Cydonia oblonga)
Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. Je to strom alebo ker s plstnatými konármi. Listy sú striedavé, vajcovité. Kvety sú pomerne veľké, ružové, voňavé, vyrastajú jednotlivo na krátkych stopkách. U nás sa pestuje pre plody (malvice), ktoré sú žlté, plstnaté, s výraznou vôňou. V surovom stave sú však nejedlé, pretože obsahujú veľa pektínov. Najčastejšie sa zavárajú alebo spracúvajú na marmelády a želé.
Jahoda mesačná (Fragaria vesca var. semperflorens)
Charakteristika rastliny
Botanický názov: Fragaria vesca var. semperflorens. Jahoda mesačná, alpská jahôdka je trváca bylina, ktorá dorastá do výšky 15-30 cm. Má tmavozelené listy s výraznými žilkami a malé biele kvety, ktoré kvitnú od jari až do prvých mrazov. Rastlina plodí drobné, červené a aromatické jahôdky, ktoré sú veľmi chutné a bohaté na vitamíny. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu, ale aj na prípravu rôznych dezertov a džemov. Listy sú trojpočetné, tmavozelené a jemne zúbkaté. Kvety sú malé, biele a usporiadané v krátkych vrcholíkoch. Plody sú drobné, červené jahôdky s výraznou chuťou a vôňou.
Kvitnutie
Jahoda mesačná kvitne od jari až do prvých mrazov. Kvety sú biele, päťpočetné a veľmi atraktívne pre včely. Každý kvet má jemnú vôňu, ktorá priťahuje nielen včely, ale aj iné opeľovače, čo zabezpečuje dobrú úrodu plodov.
Pôvod a výskyt
Pochádza z horských oblastí Európy a Ázie, kde rastie divoko na lúkach a v lesoch. Naši predkovia ju využívali nielen ako chutné ovocie, ale aj pre jej liečivé účinky. Starovekí Gréci a Rimania poznali liečivé vlastnosti tejto rastliny a používali ju v tradičnej medicíne na liečbu rôznych ochorení. Nájdeme ju najmä v lesoch, na lúkach a v blízkosti vodných tokov.
Pestovanie
Jahoda mesačná je nenáročná na pestovanie. Obľubuje slnečné až polotienisté stanovište a dobre priepustnú, humóznu pôdu. Zalievať ju potrebujeme pravidelne, ale primerane. Rastlina je mrazuvzdorná a dobre znáša aj zimné podmienky. Je možné ju pestovať aj na Slovensku, kde ju môžeme zazimovať v záhrade alebo v kvetináči na chránenom mieste. Pre lepšiu úrodu je vhodné pravidelne odstraňovať staré listy a udržiavať pôdu okolo rastliny čistú a kyprú.
Liečivé vlastnosti
Jahoda mesačná je zaujímavá nielen svojimi chutnými plodmi, ale aj svojimi liečivými vlastnosťami. Listy a plody obsahujú vitamíny C, A a B, ako aj minerály ako železo a vápnik. Vďaka tomu je rastlina užitočná pre posilnenie imunitného systému a zlepšenie trávenia.
Zdravotné benefity
Jahoda mesačná má mnoho zdravotných benefitov. Pomáha pri tráviacich problémoch, posilňuje imunitný systém a pôsobí protizápalovo. Plody a listy môžeme využiť na prípravu čajov a odvarov, ktoré podporujú zdravie a vitalitu. Jahody sú tiež bohaté na vlákninu, čo prispieva k zdravému tráveniu a pravidelnému pohybu čriev.
Použitie
Jahody mesačné sú vynikajúce čerstvé, ale môžeme ich využiť aj na prípravu džemov, kompótov, koláčov alebo ako ozdobu dezertov. Ich jemná chuť a aróma dodá našim pokrmom nezameniteľný charakter. Plody môžeme konzumovať čerstvé alebo ich pridávať do smoothie, jogurtov či ovocných šalátov. Listy sa používajú na prípravu liečivých čajov a odvarov. Jahody sú vynikajúcim prídavkom do rôznych pečených dezertov, ako sú koláče, muffiny a torty.
Príprava džemu z jahôd mesačných
Jahody očistíme, nakrájame na malé kúsky a vložíme do hrnca. Pridáme cukor a šťavu z citróna. Všetko spolu varíme na miernom ohni, až kým džem nedosiahne želanú konzistenciu. Potom ho naplníme do čistých pohárov a necháme vychladnúť. Tento džem je vynikajúci na pečivo, palacinky alebo ako prísada do jogurtu.
Pestovanie v záhrade
Jahoda mesačná je obľúbená medzi záhradkármi pre svoje bohaté plodenie a nenáročnosť na pestovanie. Je to ideálna rastlina pre malé záhrady, balkóny alebo terasy.
Ľudové názvy
Jahoda lesná, jahôdka, zemnica
Zber a úprava
- Zberá sa od júna-júla
- Zbierame mladé listy z divorastúcich rastlín v čase kvitnutia alebo koreň a zrelé plody.
- Sušenie listy sušíme pri teplote do 50°C
- Uskladňovanie dobre uzavreté, chránené pred svetlom a vlhkom
Použitie a liečivé účinky
- Čaj z listov napomáha látkovej premene, osoží najmä nervóznym a málokrvných osobám.
- V domácnosti sa používa ako osviežujúci nápoj.
- Plody sú výživnou a zdravou pochúťkou, pripravujeme z nich aj čerstvú šťavu, lekváre prospešné pri lámke (reume), dne a pod.
- Vhodný je aj pri kataroch žalúdka a čriev, pri chorobách močových ústrojov a hemoroidoch.
- Podzemok a listy majú močopudné účinky, protizápalové účinky.
- Taktiež je vhodá pri zapálených ranách a ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny.
- Mnohé liečivé vlastnosti sa uchovávajú aj vo forme zaváranín.
Upozornenie
Čerstvé plody nekombinujeme so smotanou ani s inými tukovitými a vôbec ťažko stráviteľnými jedlami, lebo u precitlivených osôb, najmä u detí, môže vyvolať žihľavku. Upozornenie: Listy pestovaných druhov nezbierame.
Plody jahody sú nažky na zdužnatenom lôžku - lesné ovocie červenej farby dozrieva v lete. Semená drobné, hnedé, lesklé, kvapôčkovitého tvaru.
tags:
