Ovocie a zelenina, ktoré sa nedajú pestovať na Slovensku: Výzvy a inovácie v poľnohospodárstve

Slovenské jahody sú istota. Poľnohospodári z obce Bruty na južnom Slovensku ponúkli milovníkom sladkých jahôd novú odrodu už koncom marca. Bežne nás pritom vôňa a chuť jahôd opantáva neskôr. Umožnila im to odvaha a nemalé investície do moderných technológií.

Na pulty slovenských obchodov ste už koncom marca priniesli prvé slovenské jahody sezóny. Doposiaľ sme na ne museli čakať do mája, júna. Naším cieľom je zavádzať do slovenského poľnohospodárstva inovácie. Pred siedmimi rokmi sme sa rozhodli pestovať na farme Beri cherry paradajky dvanásť mesiacov v roku. Tento projekt sa veľmi osvedčil, a preto sme chceli priniesť ďalší obľúbený produkt. Voľba bola jasná - jahody.

Inovatívne pestovanie jahôd v skleníkoch

Tie pestujeme v unikátom skleníku na juhu Slovenska, ktorý je jediný svojho druhu v strednej Európe. Je vykurovaný obnoviteľnými zdrojmi a jahody v ňom rastú ekologickým spôsobom. Klíma sa globálne mení a poľnohospodári v súčasnosti musia čeliť veľkým problémom. Na jednej strane je to nevyspytateľné počasie, ktoré aj teraz prinieslo v apríli mrazy, tie dosahovali aj na západnom Slovensku cez mínus 9 stupňov Celzia. Na strane druhej sú to extrémne suchá či krupobitie, ktoré dokážu závažne poškodiť úrodu. Tomuto sme sa chceli vyhnúť a volili sme inovatívny spôsob pestovania formou skleníkov.

Vďaka spomínanému vykurovaniu obnoviteľnými zdrojmi je teplota v skleníku aj počas chladného obdobia zabezpečená na príjemných 16 stupňov. Spomínali ste, že vaša nová odroda jahôd dostala meno Slahôdky. Máme tu teda sladkú chuť, jedinečné pestovanie v skleníku. Slahôdky sú celý deň na slnku a oberajú sa až vtedy, keď sú úplne dozreté. Preto sa nedajú s tými z dovozu chuťovo porovnať. Rastliny sú zasadené v rašelinovom substráte a zavlažované dažďovou vodou. Tá sa zbiera zo striech skleníkov do zberných jazierok umiestnených v ich blízkosti. Následne ju kombinujeme s vodou zo studne, ktorá má pre jahody ideálne pH.

Biologická ochrana a udržateľnosť

Skleníkové jahody sú navyše v uzavretom priestore, kde sa na ochranu pred škodcami používa biologická ochrana. Ide o prirodzený systém ochrany. O tú sa starajú chrobáky, pavúky a larvy, ktoré ničia škodcov. Slahôdky sú chránené BIO-logickou ochranou. Dobré chrobáčiky chránia rastlinku pred tými zlými. Nemalé finančné prostriedky ste investovali do inovatívnych technológií na ich pestovanie. Tak ako sa mení svet, tak sa mení aj poľnohospodárstvo. Plodiny, ktoré si dokážeme vypestovať na Slovensku, by sme nemali dovážať. Pestovaním plodín na Slovensku znižujeme uhlíkovú stopu a dávame prácu miestnym ľuďom. Moderné technológie nám to dovoľujú.

Pre porovnanie: na poli vieme na metri štvorcovom dopestovať jeden kilogram jahôd. V modernom skleníku je to desaťkrát viac, navyše so zníženou spotrebou vody. Zákazník radšej uprednostní slovenské jahody, pri ktorých vie, kedy a kde boli dopestované. Aký je váš názor na pestovanie jahôd na poliach. Ľudia obľubujú samozber, dokonca má u nás aj akúsi tradíciu. Pestovanie na poli prináša riziká v podobe dažďov, krupobitia a podobne. Na poli nie je možné použiť biologickú ochranu, akú využívame v skleníku. Ďalšou nevýhodou je, že tieto jahody sú vhodné iba na samozber, do reťazca sa nedostanú, pretože nespĺňajú určité parametre ako je kvalita a chuť. Slovenské jahody sa oberajú, až keď sú úplne dozreté.

Zákazník presne vie, kde boli jahody dopestované a v akých podmienkach. To pri tých zahraničných často nevie. Známe nie sú ani informácie o použitých postrekoch. Skleník, akým vaša farma disponuje a zároveň aj hi-tech technológia pestovania jahôd, nemá v našich končinách konkurenciu. Čo všetko je možné vaším systémom na Slovensku celoročne vypestovať? Momentálne dostavujeme ďalšie plochy na pestovanie jahôd. Naším cieľom je stať sa aj v tomto druhu ovocia sebestačnými, tak ako pri paradajkách. Naša farma je členom družstva Ovozela, ktoré združuje pestovateľov ovocia a zeleniny.

Udržateľnosť a budúcnosť farmy

Pri pestovaní šetríme každou kvapkou, keďže voda je v poľnohospodárstve veľmi cenná. Prebytočná voda sa zozbiera drenážnym systémom, znova sa prefiltruje a ide opäť ku sadeniciam. Skleníky sú riadené softvérom, ktorý má na starosti otváranie a zatváranie okien tak, aby bola zabezpečená stála cirkulácia vzduchu, teplota a vlhkosť. Ak je slnko príliš silné, automaticky sa zatiahne tieniaca fólia, aby sa rastliny nespálili. Rovnako systém kontroluje aj závlahu, recykláciu vody či CO2.

Cieľom farmy Beri je zachovávať najvyššie štandardy pri pestovaní ovocia a zeleniny. Farma Beri tiež získala certifikát GLOBAL G.A.P., ktorý garantuje bezpečnosť plodín, tiež istotu pre zákazníka, že ovocie a zelenina je vypestovaná v súlade so zásadou trvalej udržateľnosti s ohľadom na životné prostredie a verejné zdravie. Slahôdky plánujeme pestovať celoročne.

Cícer baraní, hrachor siaty a lupina: Zabudnuté strukoviny so skvelým potenciálom

Strukoviny sú často nedocenené druhy poľnohospodárskych plodín, hoci majú mnoho pozitívnych vlastností z hľadiska agropotravinárstva. Sú významným zdrojom bielkovín potrebných pre výživu ľudí a takisto aj pre výživu hospodárskych zvierat. Pôsobia melioračne na podorničnú vrstvu a sú veľmi vhodnou plodinou na zelené hnojenie.

Okrem tradičných strukovín, ako sú hrach siaty (Pisum sativum L.), fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris L.) a šošovica jedlá (Lens culinaris Med.) sa na Slovensku pomerne veľká časť plodín, v minulosti pestovaná vo väčšom rozsahu, pomaly dostala do úzadia a začali sme ich zaraďovať k tzv. „zabudnutým“ plodinám. Dôkazom toho sú aj malé pestovateľské plochy týchto strukovín. Cícer baraní, ako tretia najvýznamnejšia strukovina na svete, je z hľadiska nutričných a organoleptických vlastností kvalitnou strukovinou vhodnou pre ľudskú výživu pre 15 až 30 % podiel bielkovín, pričom ich aminokyselinové zloženie je podobné bielkovinovej kompozícii.

Na Slovensku sa môže pestovať najmä v oblastiach, kde sa pestuje vinič hroznorodý. Na potravinárske účely sú vhodné najmä bledosemenné odrody. Zelená hmota je bohatá na obsah kyselín (šťaveľová, jablčná), preto nie je vhodná na kŕmenie. Využíva sa ako súčasť šalátov, prívarkov, nátierok a pod. Cícer baraní rastie v ľahších hlinitých, piesočnato-hlinitých i veľmi chudobných piesočnatých pôdach, ak majú dostatok vápnika. Sucho cíceru neškodí, vlhkosť predlžuje vegetačnú dobu a rastlina potom nedozrieva. Najlepšie so všetkých strukovín znáša sucho a vysoké teploty. Na napučiavanie a klíčenie potrebujú semená viac vody ako ostatné strukoviny. Cícer je teplomilná rastlina, ale súčasne sa vyznačuje aj vysokou chladuvzdornosťou. Semená začínajú klíčiť pri teplote 2 - 5 °C, vzídené rastliny znesú aj mrazy -8 °C. Rastliny cícera sú zvlášť náročné na teplo najmä v období kvitnutia a tvorby plodov. Cícer sa tiež vyznačuje vysokou odolnosťou voči škodcom a chorobám.

Celé rastliny sú pokryté chĺpkami vylučujúcimi drobné kvapôčky lepkavej hmoty obsahujúcej kyselinu šťaveľovú a jablčnú. Toto umožňuje dokonalú ochranu voči zrniarkam, obaľovačom a voškám. Vlhké počasie, ťažké a zamokrené pôdy môžu byť príčinou hubovitých chorôb koreňovej sústavy a vyhynutia celých rastlín. Jedným z takýchto hubovitých ochorení je Ascochyta pleseň cíceru, spôsobená patogénom huby Ascochyta rabiei (Pass.) Labr.

Hrachor siaty pestovali už starí Egypťania a Gréci, u nás sa pestuje málo. Pred päťdesiatimi až šesťdesiatimi rokmi sa pestoval intenzívnejšie ako dnes, ale len v najteplejších oblastiach Slovenska. Hrachor má mnoho druhov a veľa z nich sa sadí len kvôli peknej farbe kvetov. Hrachor je samoopelivá jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 1 metra. Mohutný koreňový systém prispieva k suchovzdornosti plodiny. Semená obsahujú 24,5 % bielkovín, 2,1 % tuku a 4,3 % popolovín. Semená bývajú rôzne sfarbené. Plodom hrachoru je struk hnedožltej farby. V plode sú umiestnené 2 - 4 semená. Hrachor má veľké nároky na teplo a vyznačuje sa odolnosťou voči suchu, podobne ako cícer. Preto sa pestuje vo veľmi suchých oblastiach namiesto hrachu. Veľké suchá vydrží v dôsledku rýchleho rozvoja mohutného koreňového systému. Znáša aj jarné mrazíky klíči pri teplote 2 - 3 °C. Poškodzuje ho mráz -6 °C a odumiera pri -8 °C.

Na pôdu nemá veľké nároky, darí sa mu na pôdach vápenatých, stredne ťažkých a nezamokrených. Seje sa do hĺbky 40 - 60 mm a do medziriadkov 200 - 300 mm. Výhodou je jeho rovnomerné dozrievanie a nízka pukavosť strukov, na rozdiel od iných strukovín. Je dôležité vedieť, že hrachor siaty by ste mali konzumovať len uvarený, nie surový, pretože okrem zdravých bielkovín obsahuje aj neurotoxín.

Lupina je dnes na Slovensku málo známa plodina, ktorá však má na pestovanie a využívanie dobré predpoklady. Rod lupina tvorí v Európe 12 druhov, z hľadiska poľnohospodárstva majú význam lupina biela (Lupinus albus L.), lupina žltá (L.luteus L.) a lupina úzkolistá (L. angustifolius L.). Lupina patrí medzi strukoviny pestované hlavne pre vysoký obsah N látok (35 - 40 %) v semenách, čo je častou príčinou jej porovnávania so sójou. Semená klasických lupín obsahujú toxické alkaloidy (0,7 - 3,5 %). Dlhoročným šľachtením sa podarilo postupne vyselektovať odrody, ktoré majú znížený obsah alkaloidov na 0,02 - 0,12 %. Potravinári i konzumenti oceňujú nízky obsah alergénnych látok a je tak vhodnou alternatívou sóje. Neškrobové polysacharidy lupiny sú dobrým zdrojom potravinovej vlákniny, a preto múka z lupiny bielej sa používa ako aditívum pri výrobe chleba. Je vhodná pre celiatikov, neobsahuje lepok, dokonca ani laktózu, ani žiaden cholesterol.

Lupina je nenáročná plodina. V počiatočnej fáze žiada kyslé pôdy, neskôr prechod k neutrálnej, hnojenie dusíkom a draslíkom, neznáša vápnik. Mierne kyslé ľahké piesčité pôdy obohacuje dusíkom. Lupina biela je náročná na teplo, ale zo všetkých druhov má najdlhšiu vegetačnú dobu. Je náchylnejšia na napadnutie fuzariózami. Na mráz je najcitlivejšia lupina žltá, hynie pri -3 °C, seje sa skoro koncom marca. Semeno klíči pri teplote 3 - 5 °C.

V posledných rokoch narastá záujem krmivárov o semená lupiny ako alternatívneho zdroja proteínov v kŕmnych dávkach prežúvavcov i monogastrických zvierat. V mnohých európskych krajinách sa jej pestovanie rýchle rozširuje (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Poľsko). Génová banka SR vo svojej kolekcii uchováva 331 genetických zdrojov cícera, z toho 17 je slovenského pôvodu. Hrachor siaty tvorí kolekciu 82 genetických zdrojov a 62 genetických zdrojov rastlín tvorí kolekcia lupiny bielej. Mnohí takýto pestovatelia kontaktujú aj Génovú banku SR a hľadajú možnosti, ako sa dostať k pôvodným slovenským odrodám týchto plodín.

Úbytok pestovateľov poľnej zeleniny na Slovensku

O podpore špeciálnej rastlinnej výroby ako jedného z kľúčových stavebných kameňov potravinovej sebestačnosti sa hovorí už roky. Realita ostatných rokov je však na Slovensku taká, že pestovateľov poľnej zeleniny postupne ubúda. Do redakcie sa nám dostala informácia o tom, že s pestovaním zeleniny končia v tomto roku ďalšie tri subjekty. Pestovanie a predaj zeleniny boli dlhé roky tradičným koloritom obcí na južnom Slovensku.

Avšak hlavnou príčinou, ktorá vedie pána Takáča k ukončeniu produkcie zeleniny je situácia na trhu. Predaj produkcie za rozumnú cenu bol neprekonateľný problém. Stále veril, že situácia sa zlepší, no nezlepšila sa. Aj v tomto roku je výkupná cena papriky prvej triedy na úrovni 60 až 70 centov za kilo. Na pestovaní sa okrem pána Takáča a jeho manželky podieľali tiež dvaja brigádnici. Je pravdou, že dokáže dopestovať papriku za danú cenu, no nezohľadňuje mu jeho prácu a čas, čo predstavuje každodenné starosti 11 mesiacov v roku. Na druhej strane, pestovatelia dobre vidia, aké marže majú na zelenine obchodníci.

Príbeh ďalšieho pestovateľa je podobný. Zoltán Palágyi je súkromne hospodáriaci roľník z obce Žihárec v okrese Šaľa. Veľkoobchodné ceny zeleniny absolútne nezohľadňovali náklady, ktoré je na produkciu potrebné vynaložiť. „Predávať elitnú papriku za 70 centov, keď na pultoch je cena bežne viac ako 2 eurá, pôsobí na pestovateľa veľmi demotivačne. Samostatnú kapitolu predstavuje tiež problém so sezónnymi pracovníkmi. V Žihárci tak od budúceho roka ostane pre lokálnych spotrebiteľov iba menšia produkcia melónov a uhorky vo fólii nahradí stolové hrozno.

Pán Daniel Figura založil v roku 2017 spolu so svojou manželkou v Piešťanoch malú rodinnú farmu, ktorej cieľom bolo fungovanie v režime komunitne podporovaného poľnohospodárstva. „V určitom okamžiku sme dospeli do štádia, že ak chceme pri zelenine ostať a neupracovať sa, musíme výrobu rozšíriť. Naším cieľom bolo 5 hektárov pôdy, kde by okrem pestovania zeleniny bol aj sad bobuľového ovocia a chovali sa tam nosnice. Bohužiaľ, aj napriek dostatku kapitálu sa nám nepodarilo takýto pozemok zohnať. Po 5 rokoch tak hospodárenie ukončili, a to najmä kvôli situácii s pôdou na Slovensku, ale aj kvôli tomu, že po aprílových mrazoch, jarných záplavách v Európe a letnom tornáde na juhu Moravy sa triezvejšie pozreli na rizikovosť tohto podnikania a zhodnotili, že investovať do poľnohospodárstva v čase klimatickej zmeny je hra vabank, do ktorej nepôjdu.

Sme tu!

Sme mladá firma zaoberajúca sa výkupom, pestovaním a distribúciou ovocia a zeleniny od malých slovenských pestovateľov. Keď sa nám cesty po niekoľkých rokoch opäť stretli, hľadali sme riešenie na problém s prebytkami od starých rodičov - malých pestovateľov. Dostali sme nápad - firma zaoberajúca sa výlučne slovenským pestovaním, výkupom a spracovaním prebytkov! Naším cieľom je zužitkovať prácu, ktorú pestovatelia vynaložili na dopestovanie kvalitného ovocia a zeleniny, zároveň zabrániť zbytočnému plytvaniu domácej produkcie. Fungujeme jednoduchým princípom. Dopestujeme, ponúkneme, dovezieme. Dopestujete? Nespotrebujete? SME TU!

Jedinou podmienkou je pestovanie na Slovensku a čisto domáca produkcia. Možno o tom neviete - konzumácia jednej veľkej paradajky denne je spojená s významným znížením srdcových rizík. A to hlavne u dospelých vo veku 55 rokov a starších.

Tabuľka: Porovnanie pestovania jahôd

tags: