Priniesť Pavlovovej tortu na grilovačku je rovnako austrálske, ako prežiť Vianoce na pláži. V Austrálii má tento koláč aj čestné miesto na štedrovečernom stole. Pre Austrálčanov je to teda ich typický dezert. No neďalekí Novozélanďania to cítia rovnako.
Pomenovanie a Legenda
Ak sa vám zdá meno torty neaustrálske, máte pravdu. Meno dostala po ruskej primabaleríne Anne Pavlovovej, ktorá v 30. rokoch 20. storočia vystupovala v Austrálii a na Novom Zélande. Dokážete si predstaviť byť taký slávny, že po vás niekto pomenuje dezert? Naviac taký, z ktorého sa stane svetovo obľúbená pochúťka?
Táto ruská primabalerína túžila po tanečnej kariére odmala. Keď mala 8 rokov, mama ju vzala na rozprávkový balet na motívy Šípkovej Ruženky a malá Anna odvtedy nehovorila o ničom inom. Nastúpila do baletnej školy a postupne sa vypracovala na primabalerínu Ruského baletu. Bohužiaľ, tesne pred 50. narodeninami v roku 1931 zomrela na zápal pľúc.
Traduje sa, že Anna Pavlovova vystupovala v oboch štátoch v 20. rokoch 20. storočia. Bola tak veľmi populárna, že keď sa cukrárom podarilo vymyslieť tento unikátny recept, nazvali ho podľa nej. Bol totiž “ľahký ako obláčik” - podobne ako oblečenie a pohyby ruskej baletky.
Jej celé meno znelo Anna Pavlovna Pavlovova, preto z priezviska vzniklo prídavné meno pre pomenovanie koláča. Z anglického jazyka ho môžete poznať ako Pavlova cake. Spisovný slovenský názov koláčika je Pavlovovej torta, nie Pavlovej torta.
Spor o Pôvod: Austrália verzus Nový Zéland
O prvenstvo, kto "objavil" Pavlovovej tortu, sa roky sporili Austrálčania a Novozélanďania. Recepty však môžu vznikať na viacerých miestach, čo bol zrejme aj prípad dezertu Pavlovovej torta. Za vznikom receptu môže byť jednoducho náhoda.
Austrálčania veria, že koláčik vytvoril šéfkuchár Herbert Sachse v Hoteli Esplanade v meste Perthe v roku 1935. Práve tu malo vzniknúť aj pomenovanie na počesť baleríny - nadýchané vrstvy z bielkov mnohým pripomínali jej baletné sukne.
Novozélanďania však majú na vznik tohto dezertu iný názor. Novozélanďania však veria, že recept vynašli ešte o 9 rokov skôr. Malo ísť o koláčik pripravený priamo pre balerínu počas jej turné v hoteli Wellington. Tu sa dátumy líšia - niektoré zdroje uvádzajú rok 1929, iné práve rok 1926. Počas oboch rokov bola Pavlova na turné po týchto krajinách.
Novozélandská antropologička Helen Leachová po rozsiahlom výskume našla niekoľko dôkazov o tom, že koláč bol na Novom Zélande známy už pred rokom 1935. Názov Pavlovovej sa na Novom Zélande preukázateľne používal už v roku 1927, ale pôvodne pre iný dezert.
Európske Korene a Staršie Inšpirácie
Nakoniec je však všetko inak. Podľa najnovších zistení si však na dezerte s rovnakým zložením, ale pod iným názvom pochutnávali na európskych kráľovských dvoroch už niekoľko storočí predtým, ako sa tento snehový dezert stal v 20. rokoch minulého storočia známy aj u protinožcov.
Ukončiť spory a zistiť, kde je pôvod svetoznámej torty - či v Austrálii, alebo na Novom Zélande - sa pred niekoľkými rokmi rozhodli Novozélanďan Andrew Paul Wood a Austrálčanka Annabelle Utrechtová. Ako v rozhovore pre BBC povedala Annabelle Utrechtová, to, čo dnes nazývame Pavlovovej torta, je dezert starý viac ako dve storočia.
Už v 18. storočí sa v aristokratických kuchyniach v nemecky hovoriacich krajinách podávali veľké tzv. Windtorte. A. Wooda bola archetypom Pavlovovej torty torta s názvom Windtorte, rakúsky dezert pozostávajúci minimálne z jednej vrstvy snehových pusiniek, zo šľahačky a z ovocia.
Bol to prvý recept svojho druhu, ktorý koncom 18. storočia našiel A. Wood. Od 18. storočia sa v kuchárskych knihách objavujú veľké a sofistikované snehové torty a koncom 18. storočia sa podľa zistení u Habsburgovcov podávali veľmi veľké a zložité bezé koláče. Mali tri vrstvy a boli plnené ovocím.
Koláč sa postupne rozšíril aj do „nižších“ vrstiev a okrem čerstvého ovocia ho zdobili aj nakladanými orechmi. V čase napoleonských vojen, keď veľa ľudí z nemecky hovoriacich krajín emigrovalo, si presídlenci priniesli recepty so sebou do nových vlastí. Do roku 1860 sa tak recept na Pavlovovej tortu objavil aj vo Veľkej Británii, v Rusku a Severnej Amerike.
Ak by sme pátrali po histórii receptu na korpus, ktorý tvorí základ Pavlovovej torty, teda vyšľahaného snehu s cukrom, dostali by sme sa ešte oveľa hlbšie ako do 18. storočia. V stredovekých arabských knihách vrátane sýrskej kuchárskej knihy „Kitab al-Wusla ilà al-Habib“ z 13. storočia našli Andrew Paul Wood a Annabelle Utrechtová dezert, pri ktorom sa na vaječné bielky naleje cukrový sirup.
Do Európy sa tak podľa všetkého dostal vyšľahaný sneh s cukrom prekvapivo z Afriky, buď cez portugalské územie, alebo prostredníctvom maurskej okupácie Španielska. v Európe vtedy veľmi drahý, takéto dezerty si mohli dovoliť len tí najbohatší. Snehové pusinky možno nájsť koncom 16. a začiatkom 17. storočia napríklad v cisárskej madridskej kuchyni španielskych Habsburgovcov.
Záver
Pavlovovej torta, nech už je jej presný pôvod akýkoľvek, zostáva obľúbeným dezertom po celom svete. Jej ľahká a osviežujúca chuť si získala srdcia mnohých a stala sa symbolom osláv a radosti.
tags: #Torta
