Pestovanie zemiakov v permakultúrnej záhrade

O permakultúrnych záhradách sa dnes veľa diskutuje medzi odborníkmi, ale aj medzi „domácimi“ záhradkármi. Vytvoriť si fungujúcu permakultúrnu záhradu, ktorá v sebe ukrýva symbiózu všetkých jej prvkov, môže byť procesom na niekoľko rokov. Permaultúra predstavuje také plánovanie a tvorbu v kultúrnej krajine, kde človek rozumne využíva zdroje k naplneniu svojich potrieb.

Súčasne už v dnešnej dobe platí, že sa permakultúra snaží nielen o trvalo udržateľné ale o regenaratívne prístupy k pestovaniu aj chovu. Vnímame, že devastácia prostredia (pôdy, vody) je značná. Už nestačí tento stav len udržiavať, ale chceme realizovať také spôsoby starostlivosti, ktoré tieto dva základné životné zdroje prežitia ľudí obnovujú, chránia a nanovo budujú. Dôležité je, že túto regeneráciu vieme dosahovať nielen v malých rodinných záhradách, ale už máme technológie a nástroje, ako to robiť aj pre veľké farmy. Pretože vtedy začína príroda s nami spolupracovať a nebojuje proti nám.

V týchto záhradách je výrazná časť plánovania venovaná pozorovaniu prirodzených procesov. Ich pochopením vieme nastaviť záhradu na to, aby tieto procesy využívala naša záhrada vo svoj prospech a my sme nemuseli denne zápasiť o jej základné prežitie. Jednotlivé prvky prepájame funkčnými vzťahmi tak, aby sa vzájomne podporovali a teda prosperovali lepšie, než keby boli v priestore osamotené.

Príklad funkčných vzťahov v permakultúrnej záhrade

Príkladom vie byť kombinácia zeleninovej záhrady na najslnečnejšom mieste pozemku hneď vedľa domu. Zelenina je náročná na slnko ale aj ľudskú starostlivosť. Tiež vieme využiť zber vody zo strechy domu na zalievanie takejto záhrady. Neďaleko umiestnenime kompost, kam vieme denne odniesť bioodpad z domácnosti a súčasne to máme na skok aj so zvyškami zo záhrady. Ten sa postará o kvalitné hnojivo, ktoré vieme „nakúpiť“ len dva kroky od našej zeleniny. Ak sa k tomu pridajú sliepočky žijúce hneď vedľa záhrady, môžeme uzavrieť celý potravinový cyklus na pár metroch štvorcových. Prebytky zeleniny sliepkam, hnoj od sliepok do kompostoviska a hotový kompost späť do záhradky. Nič sa nestratilo, len pretvorilo na nový užitočný produkt. Dokonca aj pokosený trávnik, ktorý už neskončí v plastovom vreci, ale je použitý na nastieľanie medzi zeleninu, na prikrmovanie nosníc a zvyšok na tvorbu kompostu. Zrazu to všetko dokopy dáva zmysel. Máme doma svoj vlastný malý fungujúci vesmír!

Ako začať s permakultúrnou záhradou

Ak si chceme vytvoriť permakultúrnu záhradu, ako začať? Na začiatok potrebujeme chuť tvoriť a manuálne pracovať (smiech). Vo svojej podstate ani nepotrebujeme pozemok, rozhodne nám nie sú treba hektáre na to, aby sme vedeli mať krásnu rajskú záhradu. Pre začiatok, ak chceme ozaj uchopiť záhradu ako permakultúrnu, je veľmi vhodné nechať sa zaučiť skúseným „permakultúrnikom“, inšpirovať sa u tých, čo to už robia a majú vychytané „muchy“. V knihách totižto veľakrát môžu byť aj návody, ktoré nemusia sedieť pre náš typ krajiny, alebo pre naše konkrétne potreby. Odporúčam zájsť si na návštevu nejakých už hotových záhrad alebo aspoň na krátky víkendový kurz pod vedením skúsených lektorov. To vám častokrát vie dať viacej ako čítanie desiatok kníh. Viete si tým ušetriť kopec sklamania a zbytočne premrhaného času na učení sa z vlastných chýb :-D.

Pri tvorbe permakultúrnej záhrady, podobne ako pri záhradnej architektúre, sa najskôr pozemok dôsledne zmapuje a kreslí sa prvotný kostrový návrh rozloženia jednotlivých prvkov na pozemku. Premýšľame aj o inak neviditeľných prvkoch, ako je práca s vodou s využitím gravitácie, správne trasovanie pozemku, dômyselne vytvorené terénne úpravy smerujúce ku zadržiavaniu dažďovej vody. Jednotlivé prvky umiestňujeme nielen podľa toho, aby záhrada lahodila oku, ale hlavne aby si navzájom pomáhali, podporovali sa.

Správne vymyslená kostra prvkov a výsadieb umožňuje triezve nakupovať aj výsadby rastlín. Častou laickou chybu totižto býva nákup rastlín, obzvlášť ovocných drevín pred tým, než vôbec tušíme kam ich posadiť. Zvyčajne tento obrátený postup znamená prvotný krach záhrady, nevhodne vybrané stanovištia na výsadbu, zanedbaná povýsadbová starostlivosť a o pár rokov môžete celý proces zopakovať, žiaľ.

Preto akokoľvek už veľmi túžime sadiť a budovať, v permakultúrnej záhrade vždy začíname pozorovaním, mapovaním, skúmaním možností nášho pozemku a našich vlastných očakávaní, potrieb, snov. Ak máme veľkú chuť aj niečo praktické urobiť hneď, môžeme začať vytvorením kvalitného priestoru na kompostovanie, naskladňovaním materiálov, či vytvorením pár záhonov zeleniny. Kedykoľvek sa dá začať, pretože je tam veľa prípravných prác pred tým, než začneme sadiť.

Vhodná je aj jeseň, kedy vieme začať zbierať materiály ako je lístie, konáre, maštaľný hnoj a iný bio odpad, potrebný na tvorbu kompostu v budúcom roku. Jeseň tiež býva vhodnejšia na výsadby ovocných drevín, vtedy sa lepšie prijímajú a netrpia suchom. V zime si zase ľahšie vieme nájsť čas na premýšľanie, hľadanie vhodných riešení, plánovanie výsadieb, nákupy materiálov na to, aby sme hneď z jari vedeli započať realizáciu. Leto vieme veľmi dobre využiť na terénne úpravy, tvorbu jazier a iných vodozádržných opatrení, terasovanie záhrad.

Kobercové mulčovanie pôdy

Častokrát sa s permakultúrou spája aj zapracovávanie kartóna do pôdy. Kartón nie je povinnou súčasťou každej permakultúrnej záhrady, ale často za využíva na tzv. kobercové mulčovanie pôdy. Kobercové mulčovanie sa využíva na plochách, ktoré chceme pretvoriť z lúky či zarastenej plochy na plochu pestovateľskú, zeleninársku. Kým získame plochu, v ktorej sa dá sadiť či siať, môžeme niekoľko rokov zápasiť s neustálym prerážaním burín obrážajúcich z koreňov (pýr, pupenec), prípadne nám znova a znova klíčia v pôde uložené tisíce semien burín.

Aby sme predišli tomuto procesu a mohli začať s pestovaním v podstate okamžite, môžeme pôdu prekryť kartónmi, ktoré potlačia rast burín, zamedzia klíčeniu nových semien. Výhodou kartónu (na rozdiel od netkanej textílie) je ten, že sa po čase rozloží a neostáva teda vo forme plastového odpadu.

Ak začíname napríklad na lúke, postup vyzerá nasledovne:

1. Lúku pokosíme, trávu môžeme nechať ležať.
2. Pridáme maštaľný hnoj buď pod alebo nad kartón.
3. Poukladáme kartón tak, aby sa jednotlivé diely prekrývali aspoň 10 - 20 cm proti prerastaniu agresívnych burín, akým je napríklad pýr.
4. Kartón poriadne polejeme vodou, aby bol vlhký a neodoberal vodu z pôdy.
5. Prekryjeme slamou alebo senom.

Do takto vytvoreného záhonu môžeme už v prvom roku sadiť priesady rastlín ako sú zemiaky, tekvice či paradajky. Slamu rozhrnieme, prerazíme kartón kolíkom, posadíme priesadu a obsypeme hrsťou zeminy. Prekryjeme naspäť slamou. Polejeme.

Zúrodnenie a zlepšenie štruktúry pôdy

Medzi ďalšie „netradičné“ suroviny, ktoré vieme ešte do pôdy pridať na jej zúrodnenie a zlepšenie jej štruktúry (ak máme ťažkú ílovicu či príliš vzdušnú pieskovú pôdu) patrí biouhlie, kompost, kamenná múčka zo žuly či dolomitického vápenca, mykorízne organizmy, podporné „lesné“ organizmy, zelené hnojenie pomocou „živých rastlín“.

Permakultúrny záhradník je podobný Michellinskému kuchárovi, ktorý sa hrá s ingredienciami, skúša, tvorí nové recepty. Dôležité je, aby viacej pridával, ako odoberal (zber úrody, vyplievanie). Pre nás je výhoda, že môžeme byť obklopení tým, čo pre svoj život skutočne potrebujeme denne. Dostatkom pitnej vody, ovocia, zeleninou, kvetmi, vôňami, pokojom, krásou, zdravím, smiechom, kreativitou, spirutuálnym rozmerom vnímania, že je tu čosi viac ako sme my sami. Výhoda je, že ak rozumieme vzťahom v prírode, chápeme ich, opúšťa nás strach a potreba bojovať. Vieme zrazu vidieť význam burín aj škodcov a nastoliť úplne iný vnútorný program než je boj a totálne vyhubenie.

Rozdiel medzi permakultúrou a ekologickým poľnohospodárstvom

A čo má príroda z nás? Čím sa líši permakultúra od ekologického poľnohospodárstva? Ekologické poľnohospodárstvo sa prioritne (až skoro výlučne) zaoberá pestovaním a chovom. Permakultúra predstavuje komplexný prístup k potrebám človeka, čiže zahŕňa okrem poľnohospodárstva aj architektúru, lesníctvo, vodohospodárstvo, odpady a recykláciu, využívanie lokálnych a obnoviteľných zdrojov, socio-ekonomickú sféru vrátanie komunitných a sociálnych projektov, alternatívnej ekonomiky.

Permakultúrny projekt zvyčajne presahuje do všetkých týchto sfér, je teda náročný na plánovanie, zber informácií a jeho aplikácia do reality trvá aj niekoľko rokov až desaťročia, môže mať až cezgeneračný presah, ako to vnímame pri zakladaní tzv. rodových statkov. Permakultúrne projekty často vznikajú nielen na vidieku, ale aj v mestách ako tzv.

Prečo v permakultúrnej záhrade nepotrebujeme chemikálie?

Prečo v permakultúrnej záhrade nepotrebujeme chemikálie? Chemikálie sú podľa slovníka látky získané chemickou cestou v chemickom priemysle. Výrazne sa to prejavuje najmä pri pôde a jej zneužívaní, pardón …využívaní! Konečne po desiatkach rokoch, kedy už farmári dlhodobo hovorili o pozitívnych dopadoch ekologických postupov, ktoré videli priamo v praxi, aj vedecká obec dokázala, že jediné čo potrebujeme, je nechať pôdu žiť. V pôde žije pre nás nepredstaviteľné množstvo mikroorganizmov, ktoré sú priamo či nepriamo zodpovedné za úrodnosť pôdy, ochranu rastlín pred škodcami.

Používaním herbidídov, pesticídov, insekticídov, fungicídov vedieme totálnu vojnu už roky proti tomuto podzemnému svetu. Okrem tých pár jedincov, ktoré sa snažíme prípravkami zabiť, súčasne zabíjame aj kopec „civilistov“, ktorí nám inak pomáhali. Naša pôda je už skoro úplne mŕtva. Jediné, čo sa dá robiť, je priniesť mier a započať „výstavbu“ novej zeme. Podporovať všetky pôdne mikro aj makro organizmy, aby si opäť mohli plniť svoje funkcie. Všetky vyššie spomínané technológie sa už bežne využívajú aj vo veľkoprodukcii. Všetko už vieme, už len sa prestať vyhovárať a začať konať.

Zmeniť postoj od toho, že vnímame poľnohospodárstvo ako druh priemyslu s prioritným cieľom dosahovania zisku na pochopenie, že sa jedná o odvetvie, ktoré potrebuje byť ekonomické, ale aj ekologické súčasne. Myslím, že sa extrémne rýchlo približuje k tomu, že budeme musieť pochopiť, že tu sa nedá uplatniť drancovanie zdrojov, ale treba nastaviť ochranu pôdy a jej úrodnosti ako základ zachovania života ľudí na Zemi.

Vidím, že už je veľa iniciatív, ktoré smerujú k tomu, aby poľnohospodári začali vnimať pôdu ako svoj základný pracovný nástroj, ktorí si musia chrániť, lebo už iný nový nedostanú. Ale dnes je to často akoby sme pozerali na programátora, ktorý pravidelne raz do týždňa hodí svoj počítač o zem a diví sa, že mu nefunguje. Úrodnú a zdravú pôdu nevybuduje žiaden ani najsamlepší traktor.

Trochu ma zneisťuje slovo dokonalá (smiech). Je to otázka osobných potrieb a priorít, čo definuje slovo dokonalosť záhrady. Pre farmára estetika nemusí hrať vôbec prím, za to potrebuje denne efektívne pracovať, zosúladiť procesy a postupy. Pre ženu na materskej je dokonalou záhradkou bezpečná záhradka, kde jej malé dieťa môže niečo ozobkávať, hrať sa medzi kvetmi s motýľmi a ona sa pritom kochá práve rozkvitnutými trvalkovými záhonmi s bylinkami. Starší pár si zase rád posedí v tieni košatého stromu a pokochá sa pohľadom na pole zemiakov, čo práve krásne kvitnú a aj bez postreku netrpia mandelinkami. Dokonalosť záhrady pramení z vnútornej spokojnosti užívateľa, nie z prvoplánového pohľadu návštevníka. Chyby sa vždy dajú nájsť, ale každý má za svojou záhradou skrytý svoj vlastný životný príbeh s otázkou Prečo?

Osobne odporúčam určite návštevy záhrad, ktoré máme v Škole permakulúry v sekcii komentované prehliadky. Získate osobný príbeh, ako aj podrobné vysvetlenie celého permakultúrneho projektu. Častokrát je tam veľa drobných pozoruhodných zlepšovákov a postupov, ktoré si ako cudzí návštevník nemáte šancu všimnúť, kým vám fungovanie záhrady nevysvetlí jej majiteľ. Pestrosť prehliadok je veľká.

Vyvýšené záhony

Vyvýšený záhon ponúka možnosť zásobiť sa domácimi vitamínmi, aj keď nemáte priestor na klasickú zeleninovú záhradu. Pri záhone vám odpadne mnoho „namáhavej“ práce, ktorej sa pri klasickom záhradkárčení nedá vyhnúť, no zároveň je vhodný aj pre zaneprázdnených milovníkov doma vypestovanej zeleniny. Nevýhodou vysokých záhonov je, že pôda v nich počas letných horúčav rýchlejšie vysychá, takže rastliny je potrebné častejšie zalievať.

Vyberieme slnečné miesto a materiál rámu. Najčastejšie sa používa drevo. Orientácia by mala byť sever-juh. Nemal by byť širší ako 150 cm, aby ste rukami dosiahli na všetky časti záhonu. Na vyčistenej ploche odstránime trávu a odložíme ju ako organický materiál, ktorý sa bude hodiť ako prímes. Ak je to možné, okrem vrstvy zeme je potrebné odstrániť aj pôdu do hĺbky 25 až 30 cm. Aj táto pôda sa použije pri tvorbe záhonu, takže ju odložte.

Na vybranom mieste vytvoríme drevený, kamenný, prútený alebo iný rám. Približne 20 cm spodnej časti záhonu slúži na odvádzanie vody, preto sem poukladáme konáre v tvare mriežky. Táto vrstva zabráni zadržiavaniu vody. Na konáre položíme kúsky trávnika (obrátenou stranou). Na trávnik poukladáme zeminu, ktorú sme vykopali na začiatku, a navrch nejaký organický materiál, napr.

Do takto pripraveného vysokého záhonu je možné zasadiť prakticky akúkoľvek zeleninu. Priestor je maximálne využitý, pretože neexistujú žiadne medzipriestory. Pri výsadbe berieme do úvahy dobrých a zlých susedov, užitočné a aromatické rastliny a kvety. Aj vo vyvýšenom záhone potrebuje zelenina živiny. Produkty Plantella a Bio Plantella sú výsledkom dlhoročných znalostí, overeného výskumu a technologických inovácií renomovaného slovinského výrobcu Unichem.

Vyvýšené záhony sú jedným z najobľúbenejších exteriérových doplnkov, ktoré vždy nájdu svoje opodstatnenie. Nespočetné množstvo kombinácií rastlín umožní pestovanie a sadenie aj pre menej skúsených záhradkárov. Vyvýšený záhon je výborným doplnkom, ktorý lahodí oku počas celého roka. Ak doň vyberiete ovocie a zeleninu, ktorá spolu hrá, vytvoríte tak jednotný celok, ktorý v záhrade bude pôsobiť harmonicky.

Jeho najväčšou výhodou je možnosť postaviť záhon nie len na trávnik a do pôdy, ale aj na betón či zámockú dlažbu. To znamená, že odteraz môžu pestovať aj ľudia, ktorí k tomu doteraz prístup nemali. Správne umiestnenie záhona sa postará o kvalitnú úrodnosť rastlín. Jednou zo základných podmienok je umiestnenie na stranu sever - juh.

Vyvýšený záhon je vhodné umiestniť na nespevnenú pôdu, ktorá sa postará o voľný prístup pre užitočné pôdne živočíchy, a takisto aj na prepúšťanie nadbytočnej dažďovej vody. Počas sucha zas môže záhon čerpať vodu zo zeme. Vysoké terasové záhony sú výnimkou, ktorú môžu využiť ľudia bývajúci v mestách, v bytoch aj pre tých, ktorí nemajú k dispozícií voľnú pôdu. Od prvej chvíle pestovania sa o tento typ záhonu netreba príliš starať. Hlavnou úlohou záhradkára je pravidelné polievanie a dosypávanie substrátu a zeminy do záhona.

Výhodou vyvýšeného záhona je minimálne okopávanie a vyberanie buriny, ktorá sa v tomto type záhone vyskytuje najmenej. Na trhu nájdete množstvo záhonov rôznych tvarov - okrúhle, štvorcové, obdĺžnikové. Najčastejšie môžete vidieť obdĺžnikový tvar, ktorý je praktický aj z hľadiska prístupu a samotného pestovania. Najdlhšia strana by nemala byť dlhšia ako 140 cm a to z hľadiska jednoduchšej prístupnosti.

Pri kúpe záhona to nekončí, dôležité je najme plnenie. Na spod záhonu položte sieť alebo inú priepustnú tkaninu, ktorá zabráni preniknutiu hrabošov a iných hlodavcov. Prvá vrstva sa skladá z konárov, hrubších kusov dreva, chvojiny. Ďalšia vrstva je z mäkkého odpadu, ktorý sprístupňuje živiny a zároveň sa rýchlo rozkladá. Na túto vrstvu nasypeme hrubý kompost nad ktorým bude už iba záhradná zemina alebo vyzretý kompost.

Takýto postup je dôležitý najmä pre plodovú zeminu ako uhorky, paradajky, tekvice, cukety atď. Založenie záhonu takouto formou zabezpečí, že sa oň najbližší rok nemusíte príliš starať. Jedinou potrebnou úlohou bude dosypávať zeminu. Vyvýšené záhony majú jednu nevýhodu - treba ich polievať omnoho častejšie ako bežne zasadené rastliny. Vyššia spotreba vody si vyžaduje včasnú a vyššiu závlahu, najlepšie odstátou vodou.

Voda sa v každom prípade vždy dostane až ku koreňom ovocia, zeleniny a byliniek a to z dôvodu že bočné vyvýšené steny zabránia vyliatu vody mimo záhon. Veľmi podstatným krokom je aj kvalitné prezvdušnenie. Pôda v záhone je najbohatšia na živiny a dusík v prvom roku od jeho založenia. Je preto dôležité pestovať v takejto pôde približne dva roky rastliny, ktoré sú na tieto živiny náročné (paradajky, cukety, tekvice, uhorky). Rastliny saďte v záhone hlavne podľa slnka.

Pre úspešné sadenie je vhodné, aby všetky rastliny mali rovnakú citlivosť na svetlo, živiny, pôdu ako aj rovnaké nároky na vodu. Takýmto druhom sa darí lepšie spolunažívať, ako tým ktoré majú odlišné nároky. Bylinky sú medzi zeleninou veľmi vítané, a to najmä z dôvodu odpudzovania škodcov, ktoré ich napádajú.

Približne po 6-tich rokoch však záhon začne strácať svoju životnosť. Za tú dobu zvykne vyčerpať dostupné živiny z pôdy a preto je potrebné ho vytvoriť nanovo. Každý rok alebo dva dosypávajte kompost a substrát podľa potreby. Vyvýšená záhon je ako stvorený na kombinovanie zeleniny a byliniek. Vyvýšené záhony sú vynikajúcim spôsobom ako pestovať zeleninu nenáročne a prakticky.

Pestovanie batatov

Chutné, sladkasté zemiaky, ktoré vlastne ani nie sú zemiaky… v skutočnosti sa táto dobrota nazýva povojník batatový, alebo ľudovo sladký zemiak či batat. Je neuveriteľne zdravý a výživný a napriek tomu, že je to tropická plodina, dokáže sa uchytiť aj v našich klimatických podmienkach. Nie je to nič náročné, ale možno vás prekvapí, že postup je úplne odlišný od tradičných zemiakov.

Na rozdiel od tradičného zemiaku, alebo ľuľka zemiakového, ktorý sa pestuje vložením hľuzy do zeme, sa bataty sadia do zeme ako priesady. Keby ste to s nimi skúšali ako so zemiakmi, chutného výsledku by ste sa nedočkali. Ako získať silné priesady, aby bola vaša zeleninová záhrada ešte bohatšia? Priesady si môžete vypestovať priamo doma, alebo vsadiť na kúpu v záhradkárstve. V kamenných predajniach však na ne len zriedkavo narazíte, preto odporúčame porozhliadnuť sa po online obchodoch, ktoré ponúkajú aj exotickejšie rastliny so semiačkami a priesadami.

Aby bolo vaše pestovanie batatov úspešné, je potrebné zvoliť druh s kratšou vegetačnou dobou - tak stihne povojník batatový dorásť aj v našom chladnejšom podnebí s kratším obdobím tepla. Pôvodné odrody totiž potrebovali na dozretie až okolo 170 dní plných slnka a tepla, ktorých by sa v našich podmienkach veru nedočkali. Vyšľachtené druhy to tu ale už zvládnu. Keďže bataty zbožňujú teplo, musíte počítať s tým, že naše podmienky pre ne nie sú ideálne, a tým pádom aj úroda bude trochu menšia.

Ako pestovať bataty doma:

1. Vložte ich do pohárov s vodou tak, aby bola namočená polovica hľuzy.
2. Dajte ich na svetlé miesto, ale pozor, aby neboli vystavené priamemu slnečnému žiareniu, ktoré by ich mohlo spáliť.
3. Nezabúdajte hľuzám pravidelne meniť a dopĺňať vodu.

Kedy vám začnú klíčiť? Je to veľmi individuálne, pretože niektorým to trvá len 14 dní, iným až okolo 30 dní. Prichádza ďalšia fáza - keď výhonky vyrastú do výšky asi 5 centimetrov, starostlivo ich poodlamujte a vložte do pohára s vodou.

Majú vaše výhonky už približne 10 listov? Bataty sú veľmi citlivé na chlad a na rozdiel od tradičnejších druhov zeleniny nezvládnu teploty pod 8 °C. Preto sa v teplejších regiónoch dajú sadiť až od polovice mája a v tých severnejších až od konca mesiaca. Ak má vaša záhrada skleník, či fóliovník, môžete ich tu nasadiť aj skôr. Pre sladké zemiačky je plánovanie záhrady a výber správneho miesta nesmierne dôležitý. Sadenie zemiakov je v porovnaní s nimi značne jednoduchšie. Na čo musíte myslieť?

• živiny ako fosfor a draslík, v menšej miere aj dusík.
• dostatok priestoru - rozostupy aspoň 120 cm v sponoch 30 x 40 cm.
• pravidelné zalievanie prvých 6-7 týždňov - pôda nesmie vyschnúť, ale zároveň nesmie byť preliata.

Keďže tieto rastliny zaberajú veľa miesta, môžete priestor medzi nimi využiť na pestovanie rôznych šalátov, mrkvy či reďkovky, s ktorými dobre vychádzajú a vzájomne sa podporujú v raste. Naopak by ste sa mali vyhnúť bôbovitým rastlinám ako fazuľa, hrach, šošovica či vlčí bôb. Tie totiž dodávajú do pôdy dusík, ktorý batatom škodí.

Ako pestovať bataty v kvetináči?

Čo by ste povedali na kombináciu povojník batatový a kvetináč! V takto uzatvorenom priestore sa ihneď začne správať ako okrasná rastlina a nevytvára hľuzy. Namiesto nich prenesie všetku energiu do rastu krásnych, plazivých výhonkov. Balkón a terasa či predzáhradka budú pre ne dokonalým miestom! Takisto sú nádhernou ozdobou pre ploty alebo ku altánku, po ktorých sa môžu plaziť.

Časové rozpätie je opäť celkom široké, pretože v závislosti od odrody to môže byť od polovice augusta do konca októbra. Spoznáte to podľa toho, že byľky rastlín začnú odumierať. Údržba a uskladnenie batatov má tiež svoje špecifiká. Hľuzy je potrebné zbaviť nečistôt a hliny a následne ich nechať sušiť v dobre vetranej miestnosti pri teplote okolo 30 °C. Po 3 - 4 dňoch ich už môžete uskladniť na miesto so stálou teplotou 16 - 18 °C. Ak im vytvoríte vhodné podmienky, takto uskladnené vydržia aj 3 až 5 mesiacov!

Ak nemáte záhradu, nádherne budú vyzerať aj ako ťahavé okrasné rastliny v kvetináčoch na balkóne či terase - hneď sa celý priestor vďaka nim zazelená! Pripravte si na ne vhodné kvetináče a náradie, aby sa im u vás dobre rástlo.

Tabuľka: Pestovanie batatov - zhrnutie

tags: