Zákonník práce na Slovensku upravuje pracovný čas a prestávky zamestnancov, aby zabezpečil ich práva a povinnosti. Pracovný čas u zamestnávateľa nesmie byť viac ako 40 hodín a s prípadnou prácou nadčas najviac 48 hodín.
V dvojzmennej prevádzke je maximálny rozsah pracovného času určený na najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne. Pre mladistvých zamestnancov mladších ako 16 rokov je určený maximálny rozsah pracovného času najviac 30 hodín týždenne, a ak sú starší ako 16 rokov, je to najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov.
Do uvedeného zákonného pracovného času sa nezapočítavajú prestávky na odpočinok a jedenie. Prestávka na odpočinok a jedenie je v trvaní 30 minút.
Nárok na Prestávku
Na poskytnutie prestávky na odpočinok a jedenie v trvaní pol hodiny má nárok každý zamestnanec, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín (u mladistvého zamestnanca je to štyri a pol hodiny). Zamestnanec s pracovným časom kratším ako šesť hodín nemá nárok na prestávku na jedenie, a to ani napriek tomu, že mu vznikne nárok na zabezpečenie stravovania, ak jeho pracovná zmena je dlhšia ako štyri hodiny.
Ak by mu však zamestnávateľ poskytol prestávku v práci počas pracovnej zmeny, zamestnanec ju tak, ako ostatní, nadpracuje. Z uvedeného vyplýva, že čerpať 30 minút na oddych je nielen právom zamestnanca, ale vlastne aj jeho povinnosťou. Ak má zamestnanec uzatvorené viaceré pracovné pomery, môže pracovať koľko vládze.
Stravovanie a Cestovné Náhrady
Podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, nárok na stravné len za podmienky, že mu zamestnávateľ neumožní stravovať sa zvyčajným spôsobom. V deň, keď sa uvedený zamestnanec v čase obeda zdržuje aspoň 30 minút na pracovisku a môže sa naobedovať v závodnej jedálni, má nárok len na stravovanie v tejto jedálni.
Ak by mal čas medzi dvoma pracovnými cestami napríklad len 20 minút, tento čas nezodpovedá zákonnej dĺžke prestávky, preto v takomto prípade má nárok na stravné podľa zákona o cestovných náhradách. Uvedený zamestnanec vyplňuje na každý deň cestovný príkaz a v ňom čas odchodu a príchodu na pracovisko.
Pracovné Režimy a Rozvrhnutie Pracovného Času
Zamestnávateľ rozhoduje o rozvrhnutí pracovného času (začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien) po dohode so zástupcami zamestnancov. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.
Ak je pracovný čas rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien, ide o dvojzmenný pracovný režim. Ak zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas do troch pracovných zmien, ide o trojzmenný pracovný režim. Pracovný režim, v ktorom pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni, je nepretržitý pracovný režim.
Rannou zmenou je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou. V odpoludňajšej zmene prevažná časť musí spadať do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou a v nočnej zmene prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6.
Rovnomerné a Nerovnomerné Rozvrhnutie Pracovného Času
Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času znamená, že rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín.
Vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky nie je vždy možné, aby bol pracovný čas rozvrhnutý na jednotlivé týždne rovnomerne. V takom prípade môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne nerovnomerne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas v období najviac štyroch mesiacov, prípadne až 12 mesiacov.
Odpočinok Medzi Zmenami a Dni Pracovného Pokoja
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny odpočinok v trvaní najmenej 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín (mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín). Tento odpočinok je možné skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach.
Okrem toho je treba zohľadňovať aj potrebu nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý musí byť dva dni po sebe, a to sobota - nedeľa alebo nedeľa - pondelok, v nevyhnutnom prípade aj iné dva po sebe idúce dni v týždni. Zákon nehovorí o tom, že tieto dni musia byť od 00,00 hod do 24,00 hod.
Pri nariaďovaní práce musí zamestnávateľ akceptovať, že dni, kedy má zamestnanec nepretržitý odpočinok v týždni a sviatky sú dňami jeho pracovného pokoja. Vo sviatok nemožno nariadiť prácu vôbec, pričom prípadný súhlas zamestnanca na tomto nič nemení. V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tie nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch (§ 94 ods.
Príklady z praxe
Sezónni zamestnanci na kúpaliskách
Kúpaliská zamestnávajú sezónnych zamestnancov, ktorých práca je ovplyvnená počasím. V podstate jediným právnym riešením je uzatvoriť so zamestnancami na práce na kúpaliskách počas letnej sezóny pracovné zmluvy len s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom za predpokladu, že rozdiel v dĺžke pracovného času v jednotlivých týždňoch bude viac ako tri hodiny a pracovný čas presiahne v jednotlivých dňoch deväť hodín. Avšak aj pri tom treba, aby pracovná zmena bola najviac dvanásťhodinová a zamestnanec odpracuje za celú dobu existencie pracovného pomeru v priemere najviac 48 hodín v týždni.
Zamestnanci v nepretržitej prevádzke
Zamestnanci pracujú v nepretržitej prevádzke. Fond týždenného pracovného času je 37,5 hod. Pracovná zmena je 10,5 hod., k tomu je polhodinová prestávka na jedenie a dve polhodinové bezpečnostné prestávky, ktoré sa započítavajú do pracovného času. Uvedení zamestnanci pracujú v nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pretože pracujú v denne viac ako deväť hodín, čím pri zachovaní 37,5 hodinového pracovného týždňa vzniká viac ako trojhodinový rozdiel v počte odpracovaných hodín v jednotlivých týždňoch.
Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Ak zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka čerpá dovolenku, patrí mu podľa § 104 Zákonníka práce toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Ak sa počet pracovných zmien zamestnanca za celý kalendárny rok delí číslom 52 (priemerný počet týždňov v roku), vyjde počet dní dovolenky na jeden kalendárny týždeň. Tento počet sa násobí počtom týždňov dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok. Číslo, ktoré vyjde, predstavuje celkový počet dní dovolenky zamestnanca s tým, že tento deň dovolenky má dĺžku jeho pracovnej zmeny, t. j. dostane náhradu mzdy za 10,5 hodiny, resp. viac.
Práca Nadčas
Ak zamestnanec vykonáva na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom výnimočne prácu nad určený týždenný pracovný čas a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, ide uňho o prácu nadčas. Prácu nadčas možno nariadiť aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne aj na dni pracovného pokoja, ak ide o práce, ktoré možno nariadiť v deň pracovného pokoja alebo vo sviatok a ak je to prerokované so zástupcami zamestnancov.
V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Do tohto limitu sa nezapočítava práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno a nadčasová práca vykonávaná pri naliehavých opravárskych prácach alebo pri mimoriadnych udalostiach, kde hrozí nebezpečenstvo ohrozujúce život alebo zdravie. Tehotným ženám, ženám alebo mužom trvale sa starajúcim o dieťa mladšie ako tri roky, osamelým ženám a osamelým mužom, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, mladistvým zamestnancom a zamestnancom vykonávajúcim rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas.
Z vážnych dôvodov sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť na ďalšej nadčasovej práci v rozsahu ešte 250 hodín, t. j. zamestnanec môže odpracovať ročne maximálne 400 hodín práce nadčas. Za nadčasovú prácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ nenariadil.
Pružný Pracovný Čas
Pružný pracovný čas môže byť denný, týždenný, štvortýždňový. Výhodou denného pružného pracovného času je len to, že zamestnanec si určuje začiatok pracovnej zmeny. V praxi sa najčastejšie využíva týždenný pružný pracovný čas. Zamestnanec si volí začiatok a koniec pracovnej zmeny v jednotlivých dňoch, pričom dĺžka pracovnej zmeny môže byť najviac 12 hodín. Každý týždeň však musí odpracovať určený týždenný ustanovený pracovný čas.
Pri pružnom štvortýždňovom pracovnom čase si zamestnanec volí začiatok a koniec pracovných zmien tak, aby v období štyroch po sebe idúcich týždňoch určených zamestnávateľom odpracoval pracovný čas pripadajúci na toto štvortýždňové obdobie.
Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú ako výkon práce len v rozsahu, v ktorom nevyhnutne zasiahli do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahli do voliteľného pracovného času, sa posudzujú ako ospravedlnená neprítomnosť na pracovisku bez nároku na náhradu mzdy.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Iným pracovnoprávnym vzťahom, ktorý upravuje Zákonník práce, sú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dohody možno uzatvárať aj s osobami, ktoré už majú uzatvorený pracovný pomer. Dohody môže zamestnávateľ uzatvárať len výnimočne - uprednostniť sa má práca v pracovnom pomere s využitím možností, napr. práce na dobu určitú, deleného pracovného miesta alebo práce na kratší pracovný čas.
Na dohody sa vzťahuje § 119 ods. 1 ZP. To znamená, že za jednu hodinu práce musí byť vyplatená najmenej suma minimálnej mzdy na hodinu. Znamená to, že pri týchto dvoch formách dohody nie je možné dohodnúť sa s "dohodárom" na splatnosti odmeny za dlhšie obdobie, napríklad raz za dva mesiace, štvrťročne, polročne, raz za rok alebo až po skončení dohody a podobne.
Evidencia Pracovného Času
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu vykonanej práce aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce. Tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.
Dohoda o vykonaní práce
Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Limit 350 hodín na kalendárny rok sa musí dodržať. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.
Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky.
Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je obvykle splatná po dokončení a odovzdaní práce. Zákonník práce pri dohode o vykonaní práce nestanovuje povinnosť odmenu vyplatiť za každý mesiac. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Pri vyplatení odmeny je potrebné rešpektovať § 119 ods. 1 Zákonníka práce.
tags:
