Príspevok od

Prestávky v práci predstavujú jednu z povinností zamestnávateľa, nakoľko zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť prestávky v práci.

Základné ustanovenia o prestávkach v práci

V zmysle § 91 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a 1/2 hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.

  • Prestávky na jedenie a odpočinok sa nezapočítavajú do pracovného času.
  • Počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy.
  • V priebehu prestávky v práci zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, rovnako ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku.

Ak zamestnávateľ určí zamestnancom prestávku v práci na obed, tak táto prestávka v práci je záväzná pre všetkých zamestnancov, ktorým bola stanovená.

Zamestnávateľ má vo vzťahu k zamestnancom informačnú povinnosť. Je teda povinný oznámiť zamestnancom prestávky v práci najmenej týždeň vopred s platnosťou najmenej na týždeň. Zákonník práce ustanovuje aj formu a obsah tohto oznámenia. Oznámenie musí mať písomnú formu a musí byť k dispozícií na mieste, ktoré je zamestnancom prístupné.

V prípade, ak by zamestnávateľ mal záujem zamestnancom predĺžiť prestávku v práci na jedenie a odpočinok, musel by sa tak dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov o predlžení prestávky v práci na jedenie a odpočinok môže rozhodnúť aj sám zamestnávateľ.

Práce, ktoré nemožno prerušiť

V prípade prác, ktoré nemožno prerušiť, Zákonník práce v § 91 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie.

Uvedené sa vzťahuje na práce, pre ktoré je charakteristické, že ich z objektívnych, prevádzkových dôvodov nie je možné prerušiť. V danom prípade, primeraný čas na odpočinok a jedenie je povinný zamestnávateľ započítať do pracovného času.

Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR: „Prácami, ktoré nemôžu byť prerušené a pri ktorých musia byť zamestnanci aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zaistená primeraná doba na oddych a jedlo, ktorá sa započítava do pracovného času, sú práce, ktoré nemožno v priebehu smeny objektívne prerušiť z dôvodov daných technológií výroby, pracovným procesom či výkonom práce, ktoré vyžadujú priebežnú kontrolu alebo inú aktivitu zamestnanca.“

Špecifické prípady prestávok

Prestávky pre vodičov

Nariadenie (ES) č. 561/2006 o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku ustanovuje, že vodiči motorových vozidiel majú právo na bezpečnostnú prestávku po uplynutí štyroch a pol hodín vedenia vozidla v trvaní najmenej 30 minút, ak nenasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý odpočinok v týždni po vykonanej práci. Pričom bezpečnostnú prestávku možno rozdeliť na niekoľko častí v trvaní najmenej 15 minút.

Rovnako ako ostatné kategórie zamestnancov majú vodiči motorových vozidiel najneskôr po šiestich hodinách trvania pracovnej zmeny prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak celková pracovná zmena u vodičov motorových vozidiel trvá dlhšie ako deväť hodín, majú nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní najmenej 45 minút, pričom táto prestávka môže byť rozdelená na dve časti v trvaní najmenej 30 minút a 15 minút.

Bezpečnostné prestávky

Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, ktoré sa nezapočítavajú do pracovného času, prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci, tzv. Bezpečnostná prestávka v práci by sa nemala čerpať počas prestávky v práci na jedenie a odpočinok.

Povinnosť zamestnávateľa zamestnancovi poskytnúť bezpečnostnú prestávku v práci ustanovuje osobitný právny predpis, ako napríklad Nariadenie (ES) č.

Prestávky na dojčenie

Zákonník práce v § 170 ustanovuje, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci osobitné prestávky na dojčenie. Oprávneným subjektom je teda matka dojčiaca svoje dieťa, t.j. fyzická osoba. Nemôže ňou byť iná osoba dojčiaca dieťa.

Matke, ktorá pracuje na určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky v práci na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka v práci na dojčenie za pracovnú zmenu.

Na rozdiel od prestávok v práci na jedenie a odpočinok, prestávky v práci v zmysle § 170 ods. Zamestnávateľ nám v práci nanútil bez udania dôvodu a súhlasu zamestnancov 60 min. prestávku na oddych a stravovanie.

Pracovný čas a doba odpočinku

Pracovným časom sa rozumie taký časový úsek, v ktorom musíte byť zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s vašou pracovnou zmluvou. Dobou odpočinku je časový úsek, ktorý naopak definíciu pracovného času nespĺňa.

Pracovný čas by mal zamestnávateľ rozvrhnúť tak, aby mal plnoletý zamestnanec medzi dvoma zmenami vždy aspoň 12 hodín na odpočinok; mladistvý zamestnanec musí odpočívať aspoň 14 hodín. Dospelému zamestnancovi sa môže len vo výnimočných prípadoch (napríklad pri turnusovej práci alebo pri mimoriadnych udalostiach) skrátiť odpočinok na 8 hodín.

Ak pravidelne vykonávate prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, mal by mať váš pracovný čas najviac 38 a ¾ hodiny týždenne; pokiaľ pracujete vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, mal by mať pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne.

Mladistvý a zároveň mladší ako 16 rokov môže pracovať najviac 30 hodín týždenne a po 16. roku veku najviac 37 a ½ hodiny týždenne, a to aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Priemerný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín; výnimkou sú zdravotníci, ak s takýmto prekročením súhlasia.

Typy prestávok v práci

Na poskytnutie prestávky v práci máte nárok hneď v niekoľkých prípadoch:

  1. Prestávka na odpočinok a jedenie

    Prestávka na odpočinok a jedenie sa neposkytuje vo všetkých prípadoch rovnako. Pravidlá jej poskytovania sa líšia podľa typu pracovnej činnosti aj podľa povahy zamestnanca. Zákon rozoznáva:

    • prestávku pre plnoletého zamestnanca, ak jeho prácu možno prerušiť

      Prestávka sa poskytuje, ak je pracovná zmena dlhšia, než 6 hodín a to v trvaní tridsať minút; do pracovného času sa nezapočítava.

    • prestávku pre mladistvého zamestnanca

      Prestávka sa poskytuje, ak je pracovná zmena dlhšia, než 4 a 1/2 hodiny a trvá tridsať minút; do pracovného času sa nezapočítava.

    • prestávku pre zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré nemožno prerušiť

      Prestávka sa poskytuje aj bez prerušenia prevádzky či práce; má sa poskytnúť v primeranej dĺžke podľa konkrétnych okolností. Takáto prestávka sa do pracovného času započítava.

  2. Prestávka z dôvodu zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia

    Prestávky z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia sa vyskytujú napríklad u vodičov z povolania. Tieto prestávky sa do pracovného času započítavajú.

  3. Prestávka na dojčenie

    Prestávka na dojčenie sa poskytuje dojčiacej matke ako osobitná prestávka nad rámec ostatných prestávok v práci. Ak pracuje po určený týždenný pracovný čas, máte na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku nárok na 2 polhodinové prestávky na dojčenie za zmenu. Takto poskytované prestávky možno aj zlúčiť a čerpať ich na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Pokiaľ pracujete na kratší pracovný čas, ale aspoň ½ určeného týždenného pracovného času, patrí vám len 1 polhodinová prestávka na dojčenie na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Prestávky na dojčenie sa do pracovného času započítavajú a poskytuje sa za ne náhrady mzdy v sume priemerného zárobku.

Pracovná pohotovosť a prípravné úkony na výkon práce

Ak pre zamestnávateľa s ohľadom na zabezpečenie nevyhnutných úloh vykonávate pracovnú pohotovosť, možno ju z hľadiska pracovného času rozdeliť na:

  1. dobu, počas ktorej sa zdržiavate na pracovisku

    Ak pracovnú pohotovosť trávite na pracovisku, považuje sa takto strávená doba za pracovný čas, aj keď prácu nevykonávate. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti vám náleží mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

  2. dobu, počas ktorej sa na pracovisku nezdržiavate

    Doba pracovnej pohotovosti, v rámci ktorej sa zdržiavate na dohodnutom mieste mimo pracoviska a ste pripravení na výkon práce, ale prácu nevykonávate, sa do pracovného času nezapočítava. Za každú hodinu takto strávenej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska vám patrí náhrada najmenej v sume 0,72 eura.

Doba prípravných úkonov na výkon práce

Mnohé profesie vyžadujú, aby sa zamestnanci ešte pred výkonom samotných pracovných úloh špecificky pripravili - napríklad formou dôkladnej očisty a dezinfekcie či ustrojenia do ochranného alebo pracovného oblečenia.

Vzhľadom na to, že Zákonník práce výslovne neupravuje, či tieto úkony možno zaradiť do pracovného času, vznikajú na mnohých pracoviskách ohľadom ich posúdenia spory. Národný inšpektorát práce SR vydal stanovisko, že výkon prípravných úkonov by sa do pracovného času v zásade nemal započítavať; iné pravidlá posudzovania však môžu byť u konkrétneho zamestnávateľa dojednané so zástupcami zamestnancov. Zákon napríklad výslovne uvádza, že na základe takejto dohody sa do pracovného času môže započítať čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce.

Nezapočítanie úkonu do pracovného času a pracovné úrazy

Pre úplnosť treba dodať, že započítavanie určitej činnosti či časového úseku do pracovného času je podstatné pre posúdenie plnenia vašich povinností voči zamestnávateľovi a naviazanie tohto plnenia na výplatu mzdy.

Zároveň však nemusí platiť, že ak sa vám nejaký úraz stal mimo pracovného času, nepôjde o pracovný úraz. Ako pracovný úraz totiž možno napríklad posúdiť aj poškodenie zdravia, ktoré sa vám prihodilo bezprostredne pred začiatkom práce, ak k nemu došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Napríklad ak sa úraz stal kvôli mokrej podlahe v areáli pracoviska pri vašom príchode na zmenu.

Pre pracovné úrazy teda nie je primárne podstatné ich naviazanie na pracovný čas, ale na plnenie pracovných úloh alebo priamu súvislosť s týmto plnením.

tags: