Klíma je dlhodobý režim počasia charakteristický pre danú oblasť, ktorý je ovplyvnený cirkuláciou atmosféry, charakterom aktívneho povrchu a ľudskými zásahmi. Premenlivosť klímy treba chápať ako prirodzený proces vonkajších vplyvov (napr. "chaotických procesov", ktoré sú imanentnou súčasťou klimatického systému. S premenlivosťou klímy sa mení aj štruktúra jednotlivých prvkov klimatického systému.
Klimatologické prvky, javy, deje, prípadne ich intenzitu. Charakteristika je najčastejšie definovaná ako aritmetický priemer. Medzi klimatologické prvky patrí napríklad priemerná teplota vzduchu, mesačné zrážky, rýchlosť vetru a pod. Priemer sa počíta z mesačných priemerov, geometrický priemer a pod.
Meteorologické pozorovania a merania
Meteorologické pozorovania vykonávajú meteorologické stanice. Na meteorologických staniciach je pozorovanie meteorologických javov nepovinné. Počasie sa pozoruje aj za pomoci automatických meteorologických prístrojov. Medzi meteorologické pozorovania patrí meranie rýchlosti a smeru vetra, vlhkosti a tlaku vzduchu a pod.
Meranie vetra
Rýchlosť a smer vetra sa meria pomocou anemometra. Smerovka je vyrobená z ľahkých kovov, a udáva smer vetra. Robinsonov miskový kríž je trojmiskový, z ľahkého kovu s malou zotrvačnosťou. Kríž sa roztáča vďaka rozdielnemu tlaku na vypuklú a vydutú stranu misiek. Miskovým krížom sa otáča pohyblivý kontakt, ktorý umožňuje odčítanie rýchlosti vetra. Stupnica je číslovaná priamo v metroch za sekundu.
Meranie teploty
Najvyššia a najnižšia teplota vzduchu nameraná počas dňa, t. j. 24 hodín. Meria sa maximálnym a minimálnym teplomerom. Maximálna teplota sa odčítava z maximálneho teplomera o 21. minimálna z minimálneho teplomera o 7. hodine ráno a 21. hodine večer. Maximálny teplomer má konštrukciu ako lekárske teplomery. Minimálny teplomer obsahuje tekutinu, ktorú tvorí alkohol alebo iná kvapalina s nízkym bodom tuhnutia, ktorá je zatavená do kapiláry. Povrchová blanka ťahá tyčinku so sebou. Ak sa kvapalina v nádobke pretlačí cez zúžené hrdlo kapiláry, tak sa na miesto späť do nádobky a “pretrhne sa”.
Meranie zrážok
Zrážky sa merajú ombrografmi. Ombrograf je prístroj zaznamenávajúci časový priebeh atmosférických zrážok. Meranie zrážok prebieha aj v iných termínoch. Celkový denný úhrn zrážok sa meria od 7. hodiny ráno do 7. hodiny nasledujúceho dňa.
Intenzitu zrážok rozlišujeme nasledovne:
- 00 - veľmi slabý, nemerateľné množstvo.
- 0 - slabý (0,1 mm/h až 2,5 mm/h).
- 1 - mierny (2,6 mm/h až 8,0 mm/h).
- 2 - silný (8,1 mm/h až 40,0 mm/h).
- 3 - veľmi silný (viac ako 40,0 mm/h).
Atmosférické javy
Medzi atmosférické javy patrí:
- blesky
- hrmenie
- dážď
- prehánka
- poľadovica
- búrka
Búrky
Búrka je atmosférický jav, ktorý sprevádzaný náhlym elektrickým výbojom a hrmením. Búrky vznikajú v oblasti výstupného konvektívneho prúdu s vysokým obsahom vodnej pary, často v oblastiach s labilným ovzdušia (teplota výraznejšie klesá s výškou). Rozlišujeme nefrontálne búrky (konvektívne a orografické) a frontálne búrky.
Blesk je elektrický výboj, ktorý vzniká medzi centrami elektrického náboja opačnej polarity. Najčastejšie pozorujeme tzv. čiarové blesky, ktoré vznikajú medzi oblakom a zemou. Hrmenie je zvukový efekt, ktorý je počuteľný sprievodný jav výboja atmosférickej elektriny.
Poľadovica
Poľadovica je ľadová vrstva pokrývajúca povrch zeme a predmetov. Vzniká zamrznutím podchladenej vody. Za poľadovice kvapky padajú na predmety, ktorých teplota je mierne pod nulou. Poľadovica môže dosahovať hrúbku niekoľko cm a spôsobiť škody ako lámanie stromov, trhanie elektrického vedenia a pod.
Halové javy
Halové javy sú svetelné úkazy spôsobené lomom a odrazom svetelných lúčov v oblakoch zložených z ľadových kryštálov. Ich osobitná orientácia v priestore podmieňuje charakter halových javov. Príkladom halového javu je malý kruh okolo Slnka alebo Mesiaca a potom veľký kruh.
Pocitová teplota
Pocitová teplota úzko súvisí s teplotnou rovnováhou medzi ľudským organizmom a okolitým prostredím. Obsah vodnej pary vo vzduchu sťažuje odparovanie vody z povrchu tela. Čím vyššia je teplota vzduchu, tým nižšia vlhkosť stačí k pocitu dusna.
Pásmo komfortu je rozsah teplôt, v ktorom sa človek cíti príjemne. Dolná hranica je okolo 18 °C, horná 27 °C. Vplyv na pociťovanie teploty má aj vlhkosť vzduchu.
Tabuľka: Rozdelenie intenzity dažďa
| Stupeň | Intenzita | Popis |
|---|---|---|
| 00 | Veľmi slabý | Nemerateľné množstvo |
| 0 | Slabý | 0,1 mm/h až 2,5 mm/h |
| 1 | Mierny | 2,6 mm/h až 8,0 mm/h |
| 2 | Silný | 8,1 mm/h až 40,0 mm/h |
| 3 | Veľmi silný | Viac ako 40,0 mm/h |
tags:
