Výživa batoliat od 18. mesiaca do veku 2 rokov je dôležitým obdobím, kedy sa dieťa učí jesť samostatne a skúša nové chute a textúry stravy. Buďte mu pri tom sprievodcom.
Čo by mali jesť malé deti
Stravu pre deti by ste mali zostaviť tak, aby obsahovala všetky potrebné vitamíny a látky pre vyvíjajúci sa organizmus. Stravu vyberajte vy, nie dieťa. Deti si totiž vyberajú stravu hlavne podľa vzhľadu a vône. Učte svoje ratolesti už odmalička, že zelenina a ovocie sú zdravé. Snažte sa im v detskej reči vysvetliť, že látky ktoré tieto jedlá obsahujú, sú veľmi potrebné na to, aby rástli.
Raňajky, desiata, obed a večera
Vašemu dieťaťu už je 1,5 roku a touto dobou už často vie jesť úplne samostatne lyžičkou a sedí bez opory pri stole. Do veku 2 rokov sa naučí jesť samo aj vidličkou a ako sa prerezávajú ďalšie mliečne zúbky, bude skúšať stále nové chute, druhy a textúry stravy. Aj keď by ste z jedálnička batoľaťa mali vynechať korenené, smažené a všeobecne ťažko stráviteľné jedlá, dieťa sa pomaly približuje k jedálničku, na ktorý sú zvyknutí aj rodičia.
Ráno si dá s chuťou pol krajca chleba či rohlíka s maslom a kvalitnou marmeládou alebo so šunkou a žervé. Kúsok zeleniny ako doplnok a zapiť trochou mlieka - to sú raňajky, na ktorých by si pochutnal hociktorý dospelý. Na desiatu si dá čerstvé ovocie, ovocnú kapsičku alebo ovocný príkrm. Na obed mu môžete naservírovať to, čo ste pripravili pre celú rodinu, ale je vhodné odobrať porciu pre dieťa skôr, než ho okoreníte. Ak pripravujete pre manžela jeho obľúbenú nezdravú bombu, tak radšej uvarte druhý obed s duseným mäsom, varenou zeleninou a prílohou vo forme zemiakov, ryže či cestovín. Pomôžu vám tiež kompletné menu HiPP pre batoľa a BIO suroviny HiPP tej najvyššej kvality. TIP: Deťom často chutí mrkvový šalát s ananásom. Zaradiť môžete aj hlávkový šalát, šalát z čínskej kapusty, paradajkový šalát alebo uhorkový.
Rovnako dôležitý je pitný režim počas dňa. Striedajte vodu, vodou nariedené ovocné i zeleninové džúsy, ovocné čaje, minerálky a podľa možností aj dojčenie alebo náhradnú mliečnu výživu. Vždy berte do úvahy kombináciu jedál behom dňa a snažte sa suroviny skĺbiť tak, aby batoľa malo v celodennom jedálničku vždy ovocie, zeleninu, mäso, vápnik vo forme mlieka alebo mliečnych výrobkov a sacharidy vo forme zemiakov, obilnín alebo strukovín. Mäso môžete nahradiť vareným vajíčkom.
V tomto období sa môže stať, že batoľa prejaví o prípravu papania taký záujem, že vám bude chcieť pri varení asistovať. Nepúšťajte ho rovno k sporáku, ale požičajte mu na hranie plastové misky, varešky alebo hrnce. Nielen že drobca zabavíte, zatiaľ čo navaríte, ale navyše získa pocit, že pomáha mamke. Strava pre každého z nás je veľmi dôležitá, ale zvlášť dôležitá je pre malé deti. Každý rodič by teda mal dbať na to, akú stravu svojmu dieťaťu pripraví.
To, ako sa bude vaše dieťa stravovať, záleží na vás, mali by ste si teda rozmyslieť a naplánovať celý jedálny lístok.
Sladkosti
Tie má rado asi každé dieťa. Nebojte sa ich ponúknuť ani tomu svojmu. Musí predsa poznať všetky chute. Množstvo sladkostí, ktoré dovolíte svojej ratolesti zjesť, by ste mali obmedzovať. Inak by sa im mohli začať vytvárať napríklad zubné kazy. Snažte sa im preto ponúkať sladkú stravu v inej forme ako sladkosti. Postrúhajte im napríklad mrkvu s jabĺčkom a mierne im to posypte cukrom. Dieťa sa bude tešiť zo sladkej chuti a zároveň prijme jeho telo vitamíny.
Pestrý tanier
Keďže sa deti rozhodujú a vyberajú si jedlo hlavne podľa vzhľadu, snažte sa, aby bol tanier s jedlom pestrý. Hrajte sa s jedlom a vyberajte hlavne farebné jedlo. Napríklad obložte mäso zeleninou rôznej farby. Iba tak dosiahnete, že vaše dieťa bude chcieť jesť bez toho, aby ste ho museli nútiť alebo nahovárať. Svojmu dieťaťu zostavujte jedálny lístok tak, aby obsahoval všetky jedlá. Pokiaľ ho naučíte iba na obmedzené množstvo jedál a nedáte mu ani možnosť ochutnať ostatné, potom mu môžu nielen chýbať niektoré živiny, ale môže si tak vytvoriť k týmto jedlám nechuť na celý život.
Iba koľko vládze
Týmto heslom by ste sa mali riadiť pri kŕmení svojho potomka. Deti majú totiž veľmi individuálne potreby a množstvo jedla, ktoré sú ochotné zjesť, nie je vždy rovnaké. Pokiaľ teda nezje všetko jedlo, ktoré mu naložíte, nič to. Odložte ho a ponúknite mu ho napríklad o hodinu. Napokon, keď bude veľmi hladné, nejakým spôsobom si ho vypýta, a to je najlepšie.
Mäso, ryža i zelenina
Detská strava by mala obsahovať hlavne čisté mäso, veľmi vhodné mäso pre deti je králičie, ale aj kuracie. Sú zdrojom plnohodnotných bielkovín, železa, zinku a vitamínov B1 a B2. Mäso môžete občas nahradiť jedlom zo sóje. V jedálnom lístku by nemali chýbať ryby ako zdroj jódu, fluóru, vitamínov A a D a tiež potrebných esenciálnych kyselín. Sú tiež ľahko stráviteľné, čo je pre deti dôležité. Nezabudnite dať svojmu dieťaťu ani mliečne výrobky. Vhodné sú tie s nižším obsahom tuku. Sú totiž zdrojom vápnika a dôležitých vitamínov.
Nevhodná strava
Svojim deťom by ste určite nemali dávať jesť jedlá vysmážané a potraviny s vysokým obsahom živočíšnych tukov. Tieto jedlá sú totiž pre deti ťažko stráviteľné a spôsobujú nadváhu. Medzi nevhodné potraviny patria hlavne výrobky z reťazcov rýchleho občerstvenia, údeniny a presolené jedlá. Tým, čo deti jedia už od prvých príkrmov, nebudujeme len ich zdravotný základ, ale najmä stravovacie návyky. Čo by sa nemalo vyskytovať v ich jedálničku do obdobia škôlkarskeho veku, aj keď si možno myslíme, že im to nijako uškodiť nemôže?
Čo by podľa odborníkov malé deti nemali jesť?
- Ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
- Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
- Sladené nápoje
- Polotovary
- Vyprážané jedlá, čipsy
- Priemyselné sladkosti
- Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
- Divina, vnútornosti
- Hríby či klíčené potraviny
- Tavené syry
Mnohé mamy už zistili, že varením svojim deťom dávajú okrem lásky to najcennejšie do života, čo môžu. Dôležitý je však aj výber potravín, ktoré pri príprave jedál volia.
Potraviny, ktoré by mali byť pre deti TABU
Z každej strany sa na nás valia zaručené rady a odporúčania, čo deťom dávať jesť či nie. Väčšina mamičiek sa riadi svojimi pocitmi, no aj chuťami dieťaťa, čiže čo má rado, to mu aj skutočne doprajú. Problémom však býva konzumácia zeleniny, ktorá by mala byť už od prvých príkrmov preferovaná.
Huby ani klíčky v strave detí do 3 rokov určite nemajú čo robiť. Huby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov. Klíčky predstavujú hrozbu v podobe nebezpečných mykotoxínov. Všetky tieto látky výrazne zaťažujú detský organizmus a môžu viesť ku vzniku vážnych zdravotných problémov. Niektorí pediatri dokonca pri hubách posúvajú hranice až na 5 rok a to i pri šampiňónoch. Rovnako rizikovou kategóriou je divina a vnútornosti.
Orechy
Už od roku je fajn začať napríklad s mandľami. Avšak ide o malé množstvo a vždy pred konzumáciou ich treba na noc namočiť a ráno premyť, alebo ak nenamáčame, krátko opražiť. Práve orechy sú zdrojom kvalitných rastlinných bielkovín, okrem toho sú bohaté na kvalitné tuky a minerálne látky, ako napr. vápnik, horčík či železo. Taktiež treba klásť dôraz na kvalitné tuky (predovšetkým kvalitné nenasýtené tuky).
Je dôležité vyhýbať sa veľkému množstvu nasýtených tukov, ktoré sa nachádzajú v mäse či mliečnych výrobkoch a trans-tukom, na tie sú vo veľkej miere “bohaté“ cukrovinky a priemyselne upravované potraviny. V žiadnom prípade by teda nemali byť súčasťou detskej stravy hranolčeky či sladkosti, ktoré sú plné tukov a rozhodne nepredstavujú základ zdravej výživy pre najmenších. Existujú zdravšie alternatívy mrkvových či zelerových hranolčekov, čo sa týka sladkých potravín, k tomu sa dostaneme nižšie.
Smoothies
Budete prekvapení, ale aj navonok zdravé smoothies sa deťom konzumovať neodporúča. Prečo? Je to veľká koncentrácia zeleniny či ovocia, ktorú inak dieťa nezje a obyčajne tam býva piate cez deviate, čiže kombinácie ťažko stráviteľné alebo veľa exotiky. Deti majú piť hlavne vodu, či materské mlieko. V chorobe sú fajn aj bylinkové čaje. Deťom žijúcim v našich klimatických podmienkach neodporúča konzumovať ani citrusové plody. Vitamín C je hojne zastúpený aj v našich potravinách, akými sú kapusta či iná "naložená " zelenina, tzv. pickles.
Sladiť, koreniť, soliť?
Je potrebné naučiť dieťa stravovať a rozlišovať, ktoré potraviny sú preň najvhodnejšie. Okrem toho však mnohí rodičia zabúdajú aj na návyky v stolovaní. Je dobré rozvíjať aj spoločenský návyk stravovania, čiže papáme pri stole spolu, nie s počítačom. Na ihrisku si k olovrantu trebas sadnúť a nebehať s lyžičkou v ruke za dieťaťom. Ide o vedomé jedenie a stolovanie. Netreba sa ani báť ísť s malým dieťaťom do reštaurácie a učiť ho správať sa slušne aj tam.
Čo sa týka dochucovania jedál, pre deti do 3 rokov by sme tak mali robiť minimálne. Soliť a koreniť skutočne iba s mierou, ba takmer vôbec. Dieťa by si malo zvyknúť a obľúbiť chute prírody také, aké sú, len tak nebude mať neskôr problém s odmietaním a skutočne s radosťou zje, čo mu na tanier položíte.
So sladením treba čakať, a to čím dlhšie, tým lepšie. Je jedno aké sladidlo používate - trstinový, kokosový cukor alebo med, či melasu. Kupované sladkosti nemajú v tomto vekovom období čo robiť v rukách detí. Určite sa im v živote nevyhnú, ale je škoda im ich predstavovať už takto skoro, a síce do troch rokov života.
Pre deti je však čokoľvek sladké jednoducho lákadlom. Ako im ho teda dopriať v zdravej forme? Ako sladkosti je dobré používať ovocie, v zime sušené ovocie alebo sušené mrazom. Konzumácia cukru u malých detí výrazne vyčerpáva pankreas, spôsobuje rozvoj detskej cukrovky či obezity.
Hrášok a kukurica
Hrášok a kukurica sú nielen chutné, ale aj bohaté na vitamíny a živiny. Hrášok a kukurica patria medzi najobľúbenejšie detské potraviny - sú sladkasté, jemné, ľahko sa kombinujú a navyše sú aj výživné. Okrem skvelej chuti prinášajú aj množstvo zdravotných benefitov. Podporujú trávenie, imunitu, rast a vývoj dieťaťa. No ako pri každej potravine, aj tu platí - všetko s mierou a v správnom čase.
Hrášok môžeme zaradiť do jedálnička dieťatka od 6. mesiaca ako pyré. Celé zrnká až po 12. mesiaci, aby sa predišlo riziku zadusenia. Kukuricu od 8. mesiaca po dôkladnom uvarení a rozmixovaní. Celé zrnká je rovnako bezpečnejšie podávať až po 1. roku, ideálne mierne roztlačené.
Výživové hodnoty hrášku a kukurice
Hrášok a kukurica obsahujú kľúčové živiny, ktoré prispievajú k zdravému rastu a vývinu detí. Navyše majú prirodzene nízky obsah tuku a sú bohaté na vlákninu.
| Živina | Hrášok (100 g) | Kukurica (100 g) |
|---|---|---|
| Bielkoviny | 5 g | 3,2 g |
| Sacharidy | 14 g | 21 g |
| Vláknina | 5,1 g | 2,4 g |
| Vitamín C | 40 mg | - |
Ako predísť nafukovaniu?
- Zavádzajte postupne a sledujte reakciu dieťaťa
- Začnite vždy malým množstvom
- Hrášok aj kukuricu dôkladne uvarte a rozmixujte na hladké pyré
- Nepodávajte ich denne - doprajte telu čas na prispôsobenie
Strava dieťaťa do 3 rokov pri chorobe
Žalúdočné problémy, chrípka, silný kašeľ či horúčka. Ako sa stravovať, keď máte doma choré dieťa? Ktoré potraviny vyradiť a ktorými naopak podporíte skoré uzdravenie a zdravie? Keďže hlavná časť imunity sídli v črevách, o vzorovom jedálničku a tipoch na recepty pre choré deti sme sa porozprávali s odborníčkou na výživu. Poradila, ako zahrnúť sezónne bylinky do detských jedál.
Čo určite NIE a prečo nie
Hneď na úvod by ste mali vedieť, čo treba uzamknúť mimo dosah detí v čase, keď choroba začína alebo prepukne. Dôležité je pokračovať v takomto stravovaní aj v období rekonvalescencie - niekedy ho totiž nesprávnou stravou vieme predĺžiť, imunitu oslabiť a tak umožniť, aby sa dieťa nakazilo niekde inde v rýchlom slede za sebou.
- Živočíšne produkty (mlieko, vajcia a mäsové výrobky)
- Vyprážané potraviny
- Pikantné a silne korenené jedlá
- Sladené nápoje, kola aj kofola
- Sladkosti
Čo laktóza a lepok? Vyradiť, nechať a ako nahradiť?
V súčasnej dobe pribúda čoraz viac alergií či intolerancií na lepok či laktózu. Ak by aj vaše dieťa nemalo s potravinami lepok a laktózu obsahujúcimi problémy, je vhodné ich počas choroby vynechať alebo aspoň zredukovať ich príjem.
Čo do jedálnička určite zaradiť
Zelenina a ovocie majú tvoriť gro detského jedálnička. Najmä zelenina. Je preto vhodné pripravovať im rôzne typy zeleninových polievok. Používajte hlavne hlúbovú zeleninu (brokolica, kapusta, kel a ružičkový kel, mangold, žerucha), nasekanú najemno, alebo rozmixovanú a krátko povarenú. Je zdrojom látok, ktoré majú protizápalový a antioxidačný účinok. Okrem toho zvyšujú imunitu. Telo sa tak lepšie bráni proti vírusom a baktériám. Správnou stravou totiž napomáhate aj rýchlejšiemu koncu choroby.
Pri horúčkach ale dieťa nemusí mať na jedlo chuť. Nenúťme ho jesť - krátkodobý „pôst“ pomáha telu sa lepšie vyrovnať s patogénmi. Detský organizmus má dostatok rezerv, aby sa vedel bez jedla zaobísť približne na 2 dni. Ak aj počas choroby trochu dieťa schudne, nevadí.
Vzorový jedálniček pre choré deti v závislosti od choroby
- Čo jesť v prípade horúčok
- Čo jesť v prípade chrípok alebo kašľa
- Čo jesť v prípade žalúdočných problémov
Nezabúdajte na fermentované potraviny
Isto to poznáte: kyslá kapusta, pickles, nakladané uhorky a podobne nám naše babičky a dedovia pridávali ku každému jedlu. Robíte tak aj vy? Občas na ne totiž zabúdame, pritom ich sila a prospešnosť počas choroby je často nedoceňovaná.
Fermentované potraviny predstavujú pre telo úžasný zdroj zdraviu prospešných látok. Práve fermentovaná zelenina je plná enzýmov, probiotík, vitamínov, vrátane koncentrovaného vitamínu C a je ideálnou prílohou pri chorobe. Vo všeobecnosti sú fermentované potraviny ľahšie stráviteľné, sú však vybrané diagnózy, kde s nimi treba narábať opatrne, napríklad v prípade histamínovej intolerancie či pri exémoch.
Bylinky, vzácne a liečivé bylinky: ako ich zaradiť do stravy?
Príroda na nás myslí a ponúka nám úžasných pomocníkov v podobe byliniek. Čo sa teda oplatí pridať do detského jedálnička na jar či v lete:
- Pažítka: bohatá na mikroživiny, teda vitamíny, minerály a antioxidanty
- Jarná cibuľka: je výborným zdrojom rozpustnej vlákniny s bohatým zastúpením inulínu, ktorý milujú naše črevá, obsahuje tiež množstvo špecifických látok s antimikrobiálnym a protirakovinovým vplyvom
- Reďkovka: fenomenálny zdroj celého radu fytoživín (flavonoidy, polyfenoly, terpény, glukozinoláty) so širokým spektrom zdraviu prospešných účinkov - okrem koreňa možno spracovať aj listy na rôzne spôsoby
- Žerucha: práve klíčené semienka sú považované za kľúčový zdroj živín potláčajúcich oxidačný stres, rozvoj zápalu či mutáciu vedúcich k nádorovému bujneniu
Nezabúdajte ani na kôpor, petržlenovú vňať či bazalku, v letnej sezóne napr. na mätu, ktorá priaznivo ovplyvňuje trávenie. A ako ich najlepšie zaradiť do jedálnička? Napr. v podobe chutných nátierok, do omáčok, šalátov, pyré, placiek, polievok alebo len tak.
tags: #Deti
