Skynet sa vraj stane realitou a my jeho podstatnou súčasťou. Zmiznú choroby a naše telá nám umožnia vymieňať poškodenú končatinu za novú. Náš svet prechádza postupom času pomalými, no výraznými zmenami. To, čo bolo v roku 1916 považované za niečo nereálne, je v roku 2016 považované za samozrejmosť.
Ak by som mal povedať meno najšialenejšieho človeka, aký žije na tejto modrej planéte, bez akýchkoľvek pochýb to bude Ray Kurzweil. 68-ročný americký vizionár a vynálezca, ktorý už nejaký ten rok pracuje pre internetového giganta ako hlavný futurológ, má totiž tak šialenú predstavu o našej blízkej budúcnosti, že ho mnohí najradšej označujú za konšpirátora či blázna. Ray však nezostáva iba pri rečiach a preto sa to, čo tvrdí, svojimi činmi snaží aj skutočne dosiahnuť a zrealizovať. Umožňujú mu to podmienky v Google, kde je jeho náplňou prinášať technologické inovácie.
Inovácie, ktoré zmenia nielen našu spoločnosť na nepoznanie, ale taktiež každého jedného človeka a pretransformujú nás na niečo oveľa dokonalejšie. A najlepšie na tom je, že drvivú väčšinu z týchto pokročilých technológií máme príležitosť už teraz vidieť v súčasných sci-fi filmoch z Hollywoodu, hoci si to takmer nikto z nás vôbec neuvedomuje.
Ray Kurzweil a Jeho Vízie
Ray Kurzweil už ako 17-ročný napísal počítačový program s kapacitami tvoriť hudbu a rovno s ním vyhral aj prestížnu vedeckú cenu, ktorá mu zabezpečila návštevu Bieleho domu vo Washingtone. Po ukončení štúdia na MITe sa začal živiť predajom vlastných vynálezov, pričom stojí za zariadením pre slepých ľudí, ktoré dokáže čítať tlačený text a konvertovať ho na zvuk. V roku 1980 zase vyhotovil vôbec prvú elektronickú hudobnú klávesnicu schopnú imitovať zvuk tradičného klavíru a preto je občas možné vidieť jeho priezvisko na dnešných syntetizátoroch.
Momentálne patrí medzi veľkých fanúšikov singularity, teda hypotetickej udalosti, kde naše schopnosti a možnosti rozšíri umelá inteligencia spolu s ďalšími technologickými výdobytkami do takej úrovne, že sa z nás stanú akýsi nadľudia. A to je nočnou morou každého zástancu prirodzenej evolúcie alebo cirkví, ktoré by v takom prípade stratili všetku moc. Symbióza nášho biologického tela s technologickými vymoženosťami by nám navyše umožnila uložiť vedomie na pevný disk a oživiť prostredníctvom neho iné, tentokrát už ale robotické telo bez postupného starnutia, a to z nás má spraviť nesmrteľné bytosti. Pokiaľ si to neviete poriadne predstaviť, niečo podobné bolo vyobrazené aj vo filme Chappie.
O vízii týkajúcej sa budúcnosti ľudskej civilizácie a jej evolúcie čo-to porozprával v čerstvom rozhovore pre magazín Playboy, kde sa zameral aj na svet okolo roku 2029, čiže obdobia, kedy podľa neho začnú pokročilé zdravotnícke technológie pomaličky predlžovať náš vek. A nakoľko budú každým jedným rokom čoraz lepšie, odrazí sa to aj na neustále väčších dĺžkach našich životov, až z nás spravia doslova nesmrteľných.
"Začnime genetikou, ktorá je dnes nazývaná biotechnológiou. Tá začína prinášať revolúciu do klinickej praxe a neskôr kompletne pretransformuje zdravotníctvo, čo sa odohrá počas jednej alebo dvoch dekád. Začíname preprogramovávať zastaralý softvér života - 23-tisíc malých programov, ktoré máme v našich telách a ktoré nazývame gény."
"Prepájame sa s nebiologickými technológiami. Prebieha to už v týchto dňoch. Myslím tým, že tento malý Android telefón, ktorý nosím na mojom opasku, nie je momentálne v mojom tele, ide však o nepodstatný rozdiel. Na otázku, či nám nedáva príroda dostatočne veľa, odpovedal "máme limitovanú kapacitu v našom mozgu. Technológie z nás tiež spravia vtipnejších, inteligentnejších, krajších ľudí a rovnako spoznáme zaujímavejšie formy komunikácie.
"Okolo roku 2030 budeme mať nanobotov schopných neinvazívne vojsť do nášho mozgu v hlave skrz kapiláry, pripojiť sa k neokortexu (čo je mozgová kôra) a prepojiť tak syntetický neokortex, čo funguje rovnako ako v cloude.
"Vysvetlím to na príklade, kde by som náhodou stretol môjho šéfa v Google, Larryho Pagea. Mal by som tri sekundy vymyslieť niečo múdre, čo mu v danej chvíli poviem, a 300 miliónov modulov v mojom neokortexe to neskráti. Potrebujem miliardu modulov na dve sekundy.
Umelá Inteligencia a Ľudský Mozog
Umelá inteligencia v posledných rokoch urobila obrovský pokrok a jej schopnosti neustále rastú. Od samoriadiacich áut cez četbotov až po inteligentných asistentov, AI systémy ohromujú svojou schopnosťou spracovávať informácie, učiť sa a dokonca tvoriť. Napriek tomu sa vynárajú otázky, ktoré fascinujú vedcov aj laikov: Dokáže stroj skutočne myslieť ako človek? Môže umelá inteligencia dosiahnuť úroveň tej ľudskej?
Ľudský mozog je neuveriteľne komplexný a flexibilný orgán, ktorý umožňuje vnímať svet navôkol, učiť sa zo skúseností, cítiť emócie, tvoriť umenie a dokonca premýšľať o sebe. Je výsledkom miliónov rokov evolúcie a jeho schopnosti sú stále predmetom intenzívneho výskumu. Jednou z jeho kľúčových vlastností je schopnosť prispôsobiť sa novým situáciám a učiť sa z chýb, čo je v podstate základná definícia inteligencie. Mozog dokáže vyvodzovať závery aj na základe neúplných informácií a intuitívne chápať zložité súvislosti.
Ľudské myslenie je tiež hlboko prepojené s emóciami, čo umožňuje robiť rozhodnutia nielen na základe logiky, ale aj na základe pocitov a hodnôt.
AI systémy, na druhej strane, sú založené na algoritmoch a matematických modeloch. Sú schopné spracovávať obrovské množstvo dát a vykonávať zložité výpočty rýchlosťou, ktorá ďaleko presahuje ľudské možnosti. Vďaka tomu umelá inteligencia exceluje v oblastiach, ako je rozpoznávanie obrazu, spracovanie prirodzeného jazyka, hranie hier a dokonca aj tvorba umenia. Nabúra zamknutý mobil a predpovedá zločiny.
Napriek týmto pôsobivým schopnostiam však AI stále zaostáva za ľudskou inteligenciou v mnohých kľúčových oblastiach. Chýba jej schopnosť porozumieť hlbšiemu kontextu, pravá empatia, intuícia a skutočná kreativita. AI systémy sú trénované na špecifické úlohy a nedokážu sa ľahko prispôsobiť novým situáciám alebo úlohám, ktoré sa líšia od ich pôvodného tréningu. Všetko čo vytvoria, je svojím spôsobom iba kompilát informácií z tréningových vzoriek. Človek dokáže vytvoriť aj veci, ktoré nikdy predtým nevnímal, napríklad originálnu hudobnú skladbu či vedeckú teóriu.
Prepojenie AI a Ľudského Mozgu
Hoci sa AI a ľudský mozog líšia v mnohých ohľadoch, existujú aj oblasti, kde sa ich schopnosti prelínajú. Oba systémy sú schopné učiť sa z dát a skúseností, aj keď rôznymi spôsobmi. Ľudský mozog sa učí prostredníctvom vytvárania nových nervových spojení a modifikácie existujúcich, zatiaľ čo AI systémy sa učia optimalizáciou svojich parametrov na základe vstupných dát. Ich zložitosť sa pritom rýchlo zvyšuje. Najnovšie modely začínajú využívať tzv. reťaz myšlienok, čo je proces napodobňujúci ľudské myslenie. Stroj si problém rozloží na viac častí a dôkladnejšie premyslí, kým zareaguje.
Ďalšou spoločnou črtou je schopnosť rozpoznávať vzory. Ľudský mozog je majstrom v rozpoznávaní vzorov v obrazoch, zvukoch a iných senzorických vstupoch. AI systémy, najmä tie založené na hlbokých neurónových sieťach, sú tiež veľmi dobré v rozpoznávaní vzorov, čo im umožňuje vykonávať úlohy ako klasifikácia obrázkov alebo preklad jazyka. V týchto oblastiach sú už aktuálne pôsobivo ďaleko.
Kedy AI Dosiahne Ľudskú Úroveň?
Otázka, kedy AI dosiahne úroveň ľudskej inteligencie, je stále predmetom intenzívnych diskusií. Niektorí odborníci veria, že je to len otázka času a technologického pokroku. Pre bod v histórii, kedy umelá entita kompletne prekoná ľudské schopnosti sa používa výraz technologická singularita. Pri sledovaní pokroku v oblasti AI sa môže zdať, že tento bod je už na dosah ruky. Mnohí vedci sú však skeptickí a poukazujú na zásadné rozdiely medzi ľudským mozgom a AI systémami, ktoré bránia tomu, aby elektronický stroj prekonal biologický „stroj“.
Je možné, že dokonalému napodobneniu a singularite bráni nedostatočné pochopenie biologického mozgu. Jedným z hlavných problémov je, že vedci stále celkom presne nevedia, ako vznikajú myšlienky, emócie alebo vedomie. Bez tohto porozumenia je ťažké vytvoriť AI systém, ktorý by skutočne napodobňoval ľudskú inteligenciu vo všetkých jej aspektoch. Okrem toho, súčasné AI systémy sú stále náchylné na chyby a nepresnosti, najmä pri riešení komplexných problémov, ktoré vyžadujú kreativitu, intuíciu alebo schopnosť porozumieť kontextu.
Dôsledky a Problémy Technologickej Singularity
Ak by AI dosiahla úroveň ľudskej inteligencie, malo by to ďalekosiahle dôsledky pre celú spoločnosť. Mohla by úplne prevziať mnohé pracovné miesta, čo by viedlo k veľkým ekonomickým a sociálnym zmenám, nielen pozitívnym. Na druhej strane by mohla priniesť obrovské výhody, ako nové objavy vo vede a medicíne, efektívnejšie využívanie zdrojov alebo riešenie globálnych problémov.
Známy vizionár Elon Musk už roky tvrdí, že na to, aby ľudstvo ďalej prežilo, bude musieť obstáť v inteligenčnom boji proti strojom. Jedna z funkcií jeho mozgového implantátu Neuralink má byť práve umelé zvyšovanie ľudského IQ.
Súboj medzi umelou inteligenciou a ľudským mozgom je fascinujúcou témou, ktorá otvára množstvo otázok o budúcnosti technológií a mieste človeka pod slnkom. Hoci AI stále zaostáva v mnohých ohľadoch, jej rýchly vývoj núti nielen vedcov, ale aj zákonodarcov k zamysleniu nad tým, čo prinesie nie ďaleká, ale blízka budúcnosť a aktuálny vývoj. Spojené štáty americké zvolávajú na 20. novembra 2024 celosvetový summit s tematikou bezpečnosti a budúcnosti umelej inteligencie. Četboti začínajú myslieť viac ako človek. Umelá inteligencia je každým rokom vyspelejšia a dokáže toho stále viac a viac. Výrazne napomáha vo všemožných odvetviach, no postupne sa ozývajú rôzne osobnosti, ktoré varujú pred jej negatívnym dopadom.
Ray Kurzweil, technický riaditeľ spoločnosti Google si to však nemyslí a v rozhovore pre SXSW naznačil, že do roku 2045 dôjde k singularite v robotike. V skratke povedané, úroveň umelej inteligencie sa dostane na hranicu myslenia človeka.
Technologická Singularita v Robotike
Pojem singularita sa objavuje v rôznych odvetviach, no konkrétne v robotike sa považuje singularita za možnosť, že by sa ľudské vedomie a ľudský mozog nahradil elektronickým systémom. Ide teda o stav, kedy umelá inteligencia strojov dosiahne úroveň človeka, prípadne ho prekoná. Kým v súčasnosti je tento scenár len skvelým námetom pre sci-fi filmy, podľa Kurzweila od toho nie sme ďaleko.
Ray Kurzweil pritom nepatrí medzi ľudí, ktorí by len tak niečo vypustili do vetra. Ako opisuje portál Futurism, jeho predpovede sú až nečakane presné. Z jeho doterajších predpovedí (147) sa naplnilo až 86 %. Podľa jeho slov dôjde v roku 2029 k zásadnému kroku, kedy umelá inteligencia úspešne zvládne Turingov test, čím sa stroje dostanú na úroveň inteligencie človeka.
Test spočíva v tom, že necháme jedného človeka v úlohe pýtajúceho sa dávať otázky dvom respondentom, ktorých nemá možnosť vidieť. Jedným z nich je človek a druhým počítač. Komunikácia je výlučne textová, trvá päť minút a rozsah konverzačných tém nie je obmedzený. Ak pýtajúci sa spolu s hodnotiacou komisiou (hodnotiť odpovede môže viac osôb) nedokáže podľa ich odpovedí rozlíšiť, ktorý z respondentov je človek a ktorý stroj, potom tento stroj možno považovať za inteligentný. Prelomovou hranicou sa považuje 30% úspešnosť, teda minimálne traja z desiatich hodnotiteľov musia byť presvedčení, že komunikácia prebieha s človekom a nie strojom, prípadne nedokážu rozlíšiť človeka od stroja.
Ide pritom o proces, o ktorom každý vie, že skôr či neskôr nastane. No množstvo filmov a predpovedí spôsobilo, že sa ľudia tohto momentu obáva a majú tendenciu si myslieť, že stroje budú ovládať svet. Síce to nie je vylúčené, no podľa Kurzweila sa netreba obávať, nakoľko to nie je reálne. Pravdepodobne však prídeme ako ľudia o svoju jedinečnosť. Spojením mysle s počítačom sa z nás stanú „super-bytosti“. Všetci by sme mohli vedieť perfektne maľovať, skladať piesne či tancovať.
Umelé Neurónové Siete
Vo svete technológií je singularita moment, v ktorom nás technológia predbehne. Ak sledujete vývoj v oblasti umelej inteligencie (ďalej AI), asi ste si už všimli, že to, čo bolo ešte nedávno iba v kategórii sci-fi, je dnes realita. Ak, naopak, vývoj nesledujete, evolučný stupeň, ktorý AI dosahuje, by vás mohol posadiť na zadok. Skúsime to vziať trochu zo široka.
Neurón je základná bunka ľudského mozgu. Koľko ich máme, to sa presne nevie a odhady sa dosť zásadne líšia. Niekto si myslí, že 50 a niekto, že 500 miliárd. Môžeme teda predpokladať, že v bežnom mozgu sú ich miliardy, napriek tomu, že váš sused či známy politik možno na vás pôsobia akoby mali iba dva-tri neuróny. V skutočnosti ich majú oveľa viac, bez ohľadu na inteligenciu, a sú vzájomne prepojené neuveriteľne hustou sieťou synapsií. Tie sprostredkujú prenos signálov medzi jednotlivými neurónmi.
Dendrity prijímajú signály zvonka a Axóny zasa vysielajú vzruchy k ďalším neurónom, pričom sa predpokladá, že každý jeden neurón je prepojený asi s 10 000 ďalšími. Tento základný princíp činnosti neurónov simulujú umelé neurónové siete. Je to dosť zjednodušene povedané, no na účely tohto článku to bude stačiť.
Umelá neurónová sieť je softvérová simulácia, ktorá napodobňuje biologické procesy prebiehajúce v ľudskom či inom mozgu. Pre ľahké pochopenie si takúto simuláciu môžete predstaviť ako jednovrstvovú sieť, v ktorej vstupné signály prijímajú simulované vstupné jednotky, spracovanie je na tzv. To je iba príklad jednoduchej jednovrstvovej umelej neurónovej siete. Bežne sa používajú siete s desiatkami, stovkami, tisíckami, ale aj miliónmi umelých jednotiek - simulovaných neurónov.
Na to musí byť doslova trénovaná poskytovaním množstva vstupných aj výstupných údajov, ako príkladov. S asistenciou či bez asistencie človeka. Takto sa umelá inteligencia naučí ako vyzerá kreslený banán či auto aj bez toho, aby boli vždy nakreslené rovnako. Možno vás to prekvapí, ale tieto systémy viac či menej priamo používate každý deň. Napr. Google sa tým vôbec netají, že využíva umelé neurónové siete na vyhľadávanie informácií aj ďalšie procesy, ktoré už roky všetci používame. Snaží sa pochopiť čo jej hlasovo prikazujete, aký obrázok práve našla na webe či akú odpoveď by mala poskytnúť na vašu otázku. V Google majú na tento účel - vytvorenie umelej osobnosti - dokonca celý tím, ktorý denne pracuje na tom, aby odpovede a reakcie AI boli čo najprirodzenejšie a najužitočnejšie.
Vďaka hĺbkovému strojovému učeniu sa môžeme dostávať od takejto siete nečakané výsledky. To značí, že aj keď má k dokonalosti ľudského myslenia ďaleko, prvý krok už máme za sebou. Množstvo rôznych AI je už v súčasnosti pripojených na internet a učia sa samy. Spoznávajú svet očami informačnej superdiaľnice, čo nemusí byť vždy práve pozitívna vec. Dôkaz je AI ktorú museli pred časom po krátkom experimente vypnúť. Vydržalo jej to 16 hodín.
Okrem masového účelu na jednoduché úlohy, ako je plánovanie dňa, sa však AI tvorená umelými neurónovými sieťami využíva aj v mnohých ďalších odvetviach. Napríklad v medicíne sa nedávno zistilo, že umelý lekár môže mať vyššiu úspešnosť v diagnostike rakoviny, ako ten reálny. Pochopiteľne, že nie len úspešnosť, ale aj rýchlosť. Nikdy sa neunaví, spracuje množstvo vstupných dát z vyšetrení a má neustály prístup k obrovským databázam predchádzajúcich diagnóz.
Vďaka umelým neurónovým sieťam sa stáva umelá inteligencia postupne použiteľným nástrojom aj v autonómnych vozidlách, priemysle či v armáde. V súčasnosti sa využívajú hlavne špecializované druhy, ako sú systémy na rozpoznávanie obsahu fotografií, analýzu dát či konverzačné komerčné chatboty. Existujú však aj univerzálne AI, ktoré sa majú prispôsobiť každej situácii. Len jeden príklad za všetky. Po celom svete prebieha množstvo projektov, ktoré pracujú na zdokonaľovaní umelej inteligencie a od vynálezu umelých neurónových sietí si vlastnú AI môžete vytvoriť aj vo svojom PC. Pochopiteľne, že na to, aby vám takáto sieť dokázala podávať nejaké zmysluplné výsledky, s ňou musíte vedieť pracovať.
Robotika a Budúcnosť
Takže sme si ujasnili, že umelá inteligencia je v štádiu vývoja, v ktorom má dobre našliapnuté na úroveň, ktorú poznáme iba z vedecko fantastických filmov. Moderná robotika totiž tiež nespí na vavrínoch a napríklad agentúra DARPA, ktorá patrí pod ministerstvo obrany USA, združuje to najlepšie, čo sa vo svete v tejto oblasti vyskytuje. Prirodzene, že jej priorita sú roboti s vojenským využitím. No ako to už býva, po využití v tejto sfére sa isto úspechy prenesú aj do civilnej oblasti. Výborný príklad je spoločnosť Hanson Robotics, o ktorej výtvoroch ste sa už na našich stránkach mohli dočítať v minulosti. pička je asi Sophia. Doteraz mala iba torzo a ruky, no na tohoročnom CES bola testovaná s novými nohami.
Sophia dostala štátne občianstvo, rečnila na rôznych podujatiach, zúčastňovala sa panelových diskusií, dokonca aj spievala a pózovala na obálke módneho časopisu Elle. Známa sa stala aj vďaka svojmu výroku o tom, že by rada zničila ľudstvo, čo neskôr odvolala.
Keď sa všetky tieto čiastočné úspechy spoja do jedného dokonalého stroja, ktorý bude na nerozoznanie od človeka, budeme môcť hovoriť o androidovi. Android, ktorý bude schopný pohybu a myslenia bude, pochopiteľne, potrebovať aj emócie. Na to, aby pochopil ako a prečo ľudia reagujú na rôzne podnety. Ale aj na tom sa už pracuje, takže viac či menej simulované emócie v stroji sú jeden z cieľov, ktorý sa ľudstvo snaží dosiahnuť. Niektoré osobnosti preto hovoria o umelej inteligencii ako o veľkej hrozbe. Iní zasa tvrdia, že je to iba otázka toho, či dokážeme strojom vštepiť naše hodnoty a morálku.
Asimove zákony, aj keď trochu vylepšené sú zjavne potrebné, pretože viaceré armády sveta už v súčasnosti testujú robotické zbrane, ktoré sú schopné strieľať podľa vlastného uváženia. Z filozofického hľadiska je na mieste otázka, či budeme schopní novo vznikajúci umelý život presvedčiť o hodnotách a pravidlách, ktoré sami veľmi nedodržiavame.
Možné Scenáre Singularity
Singularity, ako moment v histórii, teda môže byť vzostupom ľudskej rasy, kedy si vytvoríme spriatelený druh. Bude s nami koexistovať, bude nám pomáhať a pracovať pre nás. No rovnako dobre to môže byť aj náš koniec. Vysoko inteligentná bytosť bez morálnych škrupúľ si totiž môže uvedomiť, že nás viac nepotrebuje, a že nás predčí vo všetkom.
Preto Elon Musk nedávno povedal, že AI je podľa neho väčšia hrozba pre ľudstvo, ako možnosť tretej svetovej vojny. V ňom ide o tvorbu mozgového implantátu, ktorý má ľudskému mozgu zvyšovať výkonnosť a umožňovať bezdrôtovú komunikáciu vzájomne, aj so zariadeniami. Neuralink by mal dokonca umožniť tvorbu akéhosi myšlienkového cloudu, kde budú ľudia zdieľať myšlienky, a tak sa zlepšovať. Nie, ani toto nie je sci-fi, je to skutočný projekt, na ktorom Musk už pracuje.
Ak sa pýtate, kedy by mala singularita nastať, odpoveď nie je vôbec jednoduchá. Keď sa pozrieme na technologický vývoj ľudstva, dá sa pozorovať jeho neustále zrýchľovanie. Pred rokom 2010 sme nepoznali hĺbkové strojové učenie a umelé neurónové siete. Mobilné telefóny práve teraz oslavujú 45. narodeniny, a pritom sa ich dnešná podoba nedá porovnať s tou pôvodnou. Zdokonaľuje sa umelá inteligencia aj robotika, no pokiaľ máme byť realisti, sme iba na začiatku cesty. Ak má nastať singularita, pravdepodobnejšie to bude v horizonte desaťročí, ako rokov. Je teda možné, že máme dostatok času, no ak by sa údaj o 12 rokoch zakladal na pravde, to nie je až tak veľa.
Už teraz sa často hovorí o možných rizikách a o tom, ako sa vyvarovať prípadnému vymknutiu sa strojov spod ľudskej kontroly. Či už v menšom alebo väčšom meradle, na tom až tak nezáleží. Rýchlo sa rozvíjajúci Internet vecí a smart domácnosti pripojené na internet však v prípade problémov nahrávajú skôr masovému negatívnemu scenáru. Otázne je, ako si vôbec overíme či nás už technológie predbehli a či si to všimneme. Zostáva nám veriť, že všetci kompetentní budú natoľko zodpovední, aby “hrali na istotu”. Že s novo vznikajúcim umelým životom vytvoria len priateľský vzťah plný pozitív. Alebo máte chuť hádať sa každé ráno s toustovačom o tom, či by vám mal vyrobiť toust bez odvrávania?
tags: #Pripravit
