Vitamín K - vitamín, o ktorom sa veľa nevie, ale ani nehovorí. Jeho skúmaniu sa venuje nestor slovenskej klinickej biochémie a jeden zo zakladateľov odboru laboratórna medicína doc. Ing. P. BLAŽÍČEK.
Pomerne neznámym a málo preskúmaným je vitamín K2, o ktorom máme v súčasnosti dostatok základných informácií, no jeho výskum prebieha aj naďalej. Do pozornosti medicíny sa dostal aj preto, že u istých kultúr (menej rozvinutých) sa neprejavovali konkrétne typy chorôb, ktoré dnes označujeme ako civilizačné. Dodatočným skúmaním bolo preukázané, že vyššia odolnosť bola spôsobená aj vyššími hodnotami vitamínu K2.
Vitamín K je generický názov pre skupinu zlúčenín so spoločnou chemickou štruktúrou 2-metyl-1,4-naftochinón. Tieto zlúčeniny zahŕňajú fylochinón (vitamín K1) a sériu menachinónov (vitamín K2). Vitamín K je rozpustný v tukoch, ktoré sú prirodzene prítomné v niektorých potravinách a je dostupný ako výživový doplnok.
Vitamíny K sú považované za nevyhnutné kofaktory u ľudí na produkciu niekoľkých proteínov, ktoré sa podieľajú na koagulačnej homeostáze a homeostáze vápnika. V organizme je vitamín K2 súčasť enzýmu gamaglutamylkarboxylázy. Vitamín K2 ovplyvňuje 16 GLA-proteínov v tele a významne znižuje morbiditu a mortalitu srdcovo-cievnych ochorení znížením cievnej kalcifikácie. To je hlavný dôvod, lebo štúdie zhodne preukázali inverzný vzťah medzi hladinou vitamínu K a mortalitou zo všetkých príčin.
Žiaľ toto platí stále a vo väčšine prípadov nie je stav vitamínu K2 stále rutinne kontrolovaný a hodnotený s výnimkou jedincov, ktorí užívajú antikoagulanciá alebo majú krvácavé poruchy. Aj z týchto dôvodov sa stal predmetom výskumu len nedávno.
Nedostatok vitamínu K je považovaný za klinicky relevantný len vtedy, keď sa protrombínový čas výrazne zvyšuje v dôsledku zníženia protrombínovej aktivity krvi. Príjem vitamínu K je dôležitý pri mnohých chronických ochoreniach. Odporúča sa užívať vitamín K2 ako doplnok, lebo aj prebytok vápnika v mozgu stojí za niektorými poškodeniami pri Alzheimerovej chorobe. Pacienti so včasným štádiom Alzheimerovej choroby mali podstatne menej vitamínu K2. Samozrejme, že všetky vyššie uvedené zdravotné účinky ukazujú, prečo môže mať vitamín K 2 taký vplyv na mortalitu tým, že zníži riziko úmrtia z hlavných príčin, ako je ateroskleróza, osteoporóza, cukrovka a rakovina.
Nedostatočná zrážavosť krvi bola považovaná za hlavný príznak nedostatku vitamínu K. Zistilo sa však, že môžete mať dostatok vitamínu K1 na podporu zdravej krvnej zrážavosti, ale pritom nedostatok vitamínu K2 pre to, aby aktivoval GLA-proteíny potrebné pre prevenciu kardiovaskulárnych ochorení, osteoporózy, cukrovky a rakoviny.
Žiaľ na Slovensku sa vitamín K2 zatiaľ s výraznejším záujmom klinických vedcov nestretol.
Účinky vitamínu K1 a K2 v ľudskom tele
Vitamín K má v našom tele viacero účinkov. Aj keď účinky vitamínu K1 a K2 sa od seba významne líšia. Preto sa pozrieme konkrétne na účinky oboch. Jedným z najznámejších účinkov vitamínu K1 je spolupôsobenie pri zrážaní krvi. Vitamín K1 spolupracuje pri aktivácii koagulačných faktorov krvi. Jedná sa o: koagulačný faktor II - označovaný aj ako protrombín, koagulačné faktory VII, IX a X, a antikoagulačné proteíny C a S.
Vitamín K sa ukladá a koncentruje najmä v pečeni. Tá slúži teda ako zásobáreň tohto vitamínu. Avšak vitamín K sa rýchlo spotrebováva - pri tvorbe faktorov na zrážanie krvi. Preto ak nie je dodávaný vo forme potravy (prípadne doplnkov stravy), napríklad v prípade obmedzeného jedálnička - jeho zásoby sa v priebehu zopár dní minú.
Nedávne štúdie odhalili, že vitamín K1 vykazuje v našom organizme aj antioxidačnú aktivitu. Táto aktivita sa však znižuje pôsobením warfarínu. Vitamín K uľahčuje aj tvorbu ATP v mitochondriách. Týmto napomáha ak nastane mitochondriálna dysfunkcia.
Vitamín K2 zohráva dôležitú úlohu pri: kardiovaskulárnych ochoreniach, pri vývoji kostí a pri liečbe zlomenín, chronickom ochorení obličiek, a pri niektorých druhoch rakoviny. Zároveň má aj nezanedbateľný účinok pri: ochoreniach pečene, imunitnej odpovedi nášho tela, neurologických ochoreniach, ale aj pri obezite.
Vitamín K2 a kardiovaskulárne ochorenia
Ukladanie vápnikových iónov do ciev je proces, ktorý spôsobuje ochorenia kardiovaskulárneho systému nášho tela. Výskumy dokázali, že ochranný mechanizmus nášho tela, ktorý zabraňuje procesu ukladania vápnika do ciev - je zabezpečovaný špecifickými proteínmi. Tieto proteíny sú však závislé od vitamínu K2. Preto vitamín K2 spĺňa ochrannú funkciu na rozvoj kalcifikácie ciev. Dokonca sa po liečbe vitamínom K2 pozorovalo zlepšenie elasticity ciev a došlo aj k regresii stuhnutia tepien. V štúdiách sa pacienti liečili aj vitamínom K1, avšak účinok bol preukázaný iba pre vitamín K2.
Vitamín K2 a zlomeniny kostí
V dnešnej dobe je veľmi dobre známe, že vitamín K2 zlepšuje kvalitu kostí - tým sa zároveň aj znižuje riziko vzniku zlomenín. Tieto závery sú podložené množstvom štúdií s pacientmi nad 50 rokov. Vitamín K2 je rovnako dôležitý aj pre vývoj kostí u detí, ktoré sa v dôsledku genetickej mutácii rodia s nedostatkom vitamínu K2. V takomto prípade je potrebné podávať doplnky a lieky s obsahom vitamínu K2.
Vitamín K2 a Diabetes Mellitus
Štúdie potvrdili, že pri dlhodobom užívaní prípravkov s obsahom vitamínu K2, sa znižuje riziko vzniku cukrovky. Najväčšia štúdia - ktorej sa zúčastnilo 38-tisíc žien a mužov v rozpätí 20. až 70. rokov - dokázala, že pri prijme vitamínu K2 v množstve 10 µg za deň, sa znížilo riziko vzniku cukrovky o 7 %. Presný mechanizmus ako vitamín K2 znižuje toto riziko však objasnený nie je.
Vitamín K2 a rakovina
Vitamín K2 bol v niekoľkých štúdiách podávaný ako doplnok liečby pacientom s rakovinou. Štúdie preukázali, že vitamín K2 zabraňoval rastu a vzniku metastáz vo viacerých rakovinových bunkových líniách. V niektorých prípadoch dokonca ustúpil rozvoj rakoviny, či došlo k úplnej remisii pacientov. Zaujímavým bol fakt, že pôsobenie vitamínu K2 nebolo obmedzené na jeden konkrétny druh rakoviny. Jeho účinok sa prejavil pri viacerých druhoch tohto ochorenia.
Vitamín K2 a ochorenie pečene
Zdá sa, že vitamín K2 má regeneračný účinok na bunky pečene. Ba čo viac, ovplyvňuje aj dozrievanie a tvorbu pečeňových buniek z buniek kmeňových. A keďže dokáže potláčať rozvoj rakoviny - bolo zistené, že je účinný aj pri karcinóme pečene. Vitamín K2 bol účinný v oboch prípadoch vzniku tohto karcinómu. Či už sa jednalo o alkoholickú cirhózu alebo nealkoholickú cirhózu pečene. Rovnako sa uvažuje aj o jeho pozitívnych účinkoch aj pri samotnej cirhóze pečene.
Vitamín K2 a chronické ochorenie obličiek
Pri chronickom ochorení obličiek dochádza k nedostatku vitamínu K. Výskumom bolo preukázané, že užívanie vitamínu K2 zlepšovalo funkcie renálnych artérií. Zároveň táto liečba zabraňovala ďalšiemu ukladaniu vápnika (takzvanej kalcifikácii) do renálnych artérií. Oba tieto deje prispievajú k lepšej funkcii obličiek. Rovnako bolo preukázané, že liečbou pomocou vitamínu K2 sa zlepšila glomerulárna filtrácia.
Vitamín K2 a imunitný systém
Vitamín K2 v porovnaní s vitamínom K1 znižoval počet aktivovaných buniek imunitného systému. Preto sa vitamínu K2 pripisuje imunosupresívny účinok. Tento jeho efekt by sa mohol využiť napríklad pri atopickej dermatitíde. Avšak vyžaduje si to ešte ďalšie skúmanie.
Vitamín K2 a neurologické ochorenia
Jedna štúdia popisuje znížené množstvo vitamínu K2 u pacientov so sklerózou multiplex v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi. Okrem toho bola popísaná funkcia vitamínu K2 pri diferenciácii neurónov a rovnako aj jeho účinok pri ochrane mozgových buniek. Hladiny vitamínu K2 korelovali aj s neurologickými kŕčmi a léziami na očných nervoch. Tieto štúdie teda naznačujú veľmi dôležitú úlohu vitamínu K2 nielenže pri neurologickom vývoji, ale aj pri jeho ochoreniach.
Vitamín K2 a obezita
V štúdiách uskutočnených u ľudí bolo preukázané zlepšenie telesnej hmotnosti pri užívaní doplnkov s obsahom vitamínu K2. Rovnako sa zlepšili aj ďalšie parametre ako je: obvod pása - výpočet pomeru pása a bokov , stavba tela, množstvo viscerálneho tuku, priebeh cukrovky. Celkovo by sa teda dalo povedať, že vitamín K2 má pozitívny efekt na metabolizmus glukózy a tukov, ale aj v tomto smere sú potrebné ďalšie výskumy.
Výskyt vitamínu K1 a K2 v potravinách
Zdroje vitamínu K1 zahŕňajú zeleninu, najmä zelenú listovú zeleninu, rastlinné oleje a niektoré druhy ovocia. Najbežnejšími zdrojmi vitamínu K1 v strave sú špenát; brokolica; ľadový šalát; tuky a oleje, najmä sójový a repkový olej. Mäso, mliečne výrobky a vajcia obsahujú nízke hladiny fylochinónu, ale aj skromné množstvá menachinónov. Najviac vitamínu K2 obsahuje Natto (tradičná japonská strava vyrobená z fermentovaných sójových bôbov), ktorá má vysoké množstvo menachinónov. Aj ďalšie fermentované potraviny, ako napríklad syr, obsahujú aj menachinóny.
Vitamín K1
Vitamín K1 sa nachádza najmä v listovej zelenej zelenine, a zelených častiach rastlín. Pomenej sa vyskytuje v zelenom ovocí. Nachádza sa však aj v: repe - 568 µg/100 g, keli - 75,3 µg/100 g, brokolici - 146,7 µg/100 g, pražených sójových bôboch - 57,3 µg/100 g, či mrkvovej šťave - 25,5 µg/100 g. Okrem už spomenutého ovocia môžeme vitamín K1 získať z: čučoriedok - 14,7 až 27,2 µg/100 g, černíc - 14,7 až 25,1 µg/100 g, sušených fíg - 11,4 až 20,0 µg/100 g, ale aj sušených sliviek - 51,1 až 68,1 µg/100 g. Medzi zástupcov spomedzi orechov sú jeho zdrojom: píniové oriešky - 33,4 až 73,7 µg/100 g, kešu - 19,4 až 64,3 µg/100 g, a pistácie - 10,1 až 15,1 µg/100 g. Iné druhy ovocia a orechov obsahujú veľmi nepatrné množstvá vitamínu K1.
Najvýznamnejšie mäsové zdroje vitamínu K1 sú: jelení chrbát - 2,4 µg/100 g, hovädzia pečeň - 2,3 µg/100 g. Z rybacích zdrojov sú na vitamín K1 najbohatšie: makrela - 0,5 µg/100 g, alebo aj úhor - 1,3 µg/100 g.
Ako sme už uvádzali vitamín K1 patri medzi vitamíny rozpustné v tukoch - preto sa jeho vstrebávanie z prijatej potravy zvyšuje súčasne so stravou bohatou na tuky. Vitamín K sa absorbuje v tenkom čreve a následne je krvou transportovaný do pečene. Pečeň vitamín K1 vychytáva, preto sa veľmi rýchlo stráca z krvného obehu. V pečeni dochádza za pomoci vitamínu K1 k syntéze zrážacích faktorov. Naopak vitamín K2 ostáva v krvnom obehu dlhšie a je vychytávaný kostným tkanivom a vaskulárnym tkanivom.
Vitamín K2
Čo sa týka vitamínu K2 - jeho hlavnými zdrojmi sú najmä fermentované výrobky. Či už sa jedná o mäso alebo aj mliečne výrobky. Natto - japonský pokrm, ktorý vzniká fermentáciou sójových bôbov za pôsobenia baktérií - obsahuje najvyššie množstvo vitamínu K2 (985 ng/g). Okrem fermentovaných výrobkov sa vitamín K2 nachádza aj v: kuracom mäse - 10,1 µg/100 g, vaječných žĺtkoch, tvrdých syroch, kyslej kapuste, hovädzom mäse - 1,9 µg/100 g, ale aj v mäse z lososa. Veľký obsah vitamínu K2 okrem vyššie spomínaných majú: hovädzia pečeň - 11,2 µg/100 g, a bravčová pečeň - 1,8 µg/100 g.
Z rýb sú na vitamín K2 najbohatšie: podobne ako v prípade vitamínu K1 - úhor - 63,1 µg/100 g, platesa - 5,3 µg/100 g, losos - 0,6 µg/100 g.
Vitamín K2 je však zároveň aj produkovaný našimi črevnými baktériami v tráviacom trakte.
Potraviny s obsahom vitamínu K1 a zároveň aj K2
Kyslá kapusta je najideálnejším zdrojom oboch foriem - vitamínu K1 aj K2 K1: 22,4 µg/100 g, K2: 5,5 µg/100 g.
Čo sa týka obsahu vitamínu K v syroch, jeho množstvo závisí od rôznych faktorov výroby - jedným z nich je napríklad čas zrenia. Vyšší obsah mávajú najmä Holandské tvrdé syry - je to spôsobené najmä dĺžkou fermentačného procesu ale aj povahou použitých baktérií. Treba ale pamätať na to, že ani jeden zo syrov nemožno považovať za individuálny zdroj vitamínu K2. Ale konzumácia syrov napomáha k celkovej hladine vitamínu K. Z európskych druhov syrov najvyššie množstvo vitamínu K1 bolo zistené v druhoch: Roquefort - 6,56 µg/100g, Pecorino - 5,56 µg/100 g, Brie - 4,55 µg/100 g, ale aj iné druhy. K2 zase obsahovali najmä: Munster - 80,1 µg/100 g, Camemberte - 68,1 µg/100 g, Gamaloste - 54,2 µg/100 g, ale aj Ementál či Roquefort.
Prirodzene sa vitamín K2 vyskytuje najmä v listovej zelenine. Brokolica, špenát a špargľa sú najbohatším zdrojom. Popri nich sa nachádza aj vo všetkých strukovinách, najmä v sóji. Dobrým zdrojom je aj koreňová zelenina (mrkva, petržlen, zeler) a žihľavový čaj.
Denný príjem vitamínu K
Denný prijem vitamínu K1 nie je stanovený presne. Pre mužov sa táto hodnota pohybuje medzi 65 µg/deň až 120 µg/deň. Pre ženy je to zase rozpätie medzi 55 µg/deň až 90 µg/deň. Z výskumov vyplýva, že denný prijem vitamínu K1 zo stravy úplne postačuje na pokrytie doporučeného denného príjmu. V mnohých prípadoch je tento prijem vyšší ako doporučený denný príjem. U zdravých dospelých jedincov nebol doposiaľ pozorovaný žiaden nedostatok vitamínu K1. V prípade vitamínu K2 je však jeho príjem z potravy nedostatočný. Z potravy denne prijmeme asi len 25 % z odporúčaného denného príjmu. Z tohto dôvodu je odporúčané zvýšiť príjem vitamínu K2 prostredníctvom výživových doplnkov a liekov. V dnešnej dobe však neexistuje určený presný denný referenčný prijem vitamínu K2.
Čo sa týka nežiaducich účinkov - tie neboli pri prijme z potravy pozorované. Aj keď môžu existovať obavy, že pri jeho nadmernom prijme dôjde k nadmernému zrážaniu krvi - opak je pravdou. Extrémne vysoké dávky vitamínu K spôsobovali hypoprotrombinémiu u ľudí - znížená schopnosť tvoriť tromby (zrazeniny). U zvierat viedli vysoké dávky ku krvácaniu a následnej anémii. Vo všeobecnosti sa spomedzi nežiaducich účinkov môžu objaviť menšie gastrointestinálne problémy. V prípade užívania doplnkov s vitamínom K2 boli hlásené kožné vyrážky. Tie vymizli po skončení terapie. Treba ale pripomenúť že syntetická forma vitamínu K - vitamín K3 - má mnoho závažných nežiaducich účinkov. Tie sú zapríčinené najmä jeho chemickou štruktúrou.
Vitamín K a lieky na riedenie krvi
Warfarín - liek na riedene krvi patrí do skupiny takzvaných „kumarínovývch perorálnych antikoagulancií“. Warfarín sa pôvodne využíval ako jed na potkany. Tie po jeho požití vykrvácali. Warfarín pôsobí ako antagonista vitamínu K. Inhibíciou premeny vitamínu K zasahuje do tvorby zrážacích krvných faktorov. Výsledkom tohto pôsobenia je teda znížená tvorba koagulačných faktorov - konečným výsledkom je jeho antikoagulačný efekt. Warfarín však nemá žiaden vplyv na účinok už vytvorených koagulačných faktorov v našom krvnom obehu - (faktor II, VII, IX a X). Preto sa jeho účinok plne prejaví až po vyčerpaní už existujúcich zrážacích faktoroch. Vplyv stravy bohatej na vitamín K na účinok warfarínu je dlhodobo známy. Príčinou zlyhania antikoagulačnej liečby bol najmä jedálniček s vysokým obsahom zelenej zeleniny, rôzne redukčné diéty ale aj užívanie doplnkov s obsahom vitamínu K. Množstvo prijatého vitamínu K sa pohybovalo v rozpätí 25 až 6 000 µg/deň.
tags:
