Druhá svetová vojna je najväčší vojnový konflikt, aký kedy na zemi prebiehal. Pri krutých a ťažkých bojoch, keď ľudia nevedeli, či sa dožijú ďalšieho dňa, však podobné pocity mali aj milióny ľudí, ktorí síce nebojovali, no trpeli nacistickým zverským programom. Nacistické koncentračné tábory a holokaust nám prinášajú aj smutné čísla a štatistiky obetí. Ak holokaust rozumieme pod širším zmyslom, teda systematickým vyvražďovaním všetkých nevyhovujúcich etnických, náboženských a politických skupín, dostaneme sa k hrozivému číslu od 11 do 17 miliónov obetí. Dopátrať sa presných čísiel, je nemožné.
V užšom zmysle sa holokaust chápe ako cielené vyvražďovanie Židov. V rámci genocídy namierenej na židovské obyvateľstvo, zahynulo počas nacistického pôsobenia až 6 miliónov príslušníkov tohto etnika, uvádza Encyklopédia holokaustu. Z tohto čísla až 1,5 milióna pripadalo na deti.
Koncentračné tábory a Osvienčim
Najväčší nacistický koncentračný tábor sa nachádzal pri poľskom meste Osvienčim. Koncentračný tábor Auschwitz vznikol 27. apríla 1940. Vodca Hitlerovej SS, Heinrich Himmler, si poľské mestečko nevybral náhodou. Mesto Osvienčim sa navyše nachádzalo priamo v ústí rieky Soła do Visly. V oblasti bola tiež už od 19. storočia vybudovaná bohatá sieť železníc, ktorá prvotne slúžila najmä banskému priemyslu. Osvienčim sa tak v nacistickej mašinérii stal ideálnym miestom na systematické vyvražďovanie národa. K vybudovaným železniciam stačilo pristaviť niekoľko sto metrov trati vedúcej priamo do tábora. Železničná sieť navyše v nasledujúcich rokoch pomohla aj k tomu, že do Osvienčimu mierili transporty z celej Európy. Prirodzený riečny ostrov slúžil ako dodatočná ochrana pred útekmi väzňov, ako aj pred priblížením sa civilistov. Samotný Auschwitz navyše nebolo ani potrebné vystavať, na stavbu rozsiahleho tábora Birkenau nacisti neskôr využili domy miestnych obyvateľov. Práve takto teda vznikol jeden z mnohých nacistických koncentračných táborov. Zďaleka ale nebol jediný.
Počas druhej svetovej vojny zo 70 miliónov obetí pripadá viac ako polovica iba na dve krajiny. Najťažšiu obeť v tomto smere priniesol Sovietsky zväz, ktorý vojna pripravila približne o 25 miliónov obyvateľov. Druhá v poradí je Čína a až na treťom mieste je hlavný agresor konfliktu - Nemecko. Najhlbšie sa však vojna zapísala do života Poľska.
Prenasledovanie Židov a deportácie
Aj Slovenský štát ako satelit nacistického Nemecka sa podieľal na vysídľovaní svojich obyvateľov. 9. septembra 1941 sa zaviedli rasové zákony týkajúce sa Židov. Boli zbavení majetku, práv a museli nosiť typickú hviezdu. Len do táboru Auschwitz bolo z dnešného územia transportovaných 65 692 osôb. Ak by sme zohľadnili vtedajšie územie Slovenska, toto číslo by sa navýšilo až do čísla 71-tisíc. Spolu s osobami deportovanými z území obsadených Maďarskom ich počet mohol dosahovať až 100 000 ľudí.
Žabokreky nad Nitrou boli kedysi čulým trhovým mestečkom. Väčšinové obyvateľstvo tu nažívalo vo vzájomnej tolerancii s početnou židovskou komunitou, ktorá po stáročia obohacovala hospodársky, spoločenský i kultúrny život obce. Tento stav však výrazne narušila druhá svetová vojna. Článok vychádza pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, ktorý si celý svet každoročne pripomína 27. januára. Táto významná spomienka na utrpenie miliónov Židov, ktorí boli obeťami nacistického besnenia počas druhej svetovej vojny, nám má pomôcť uvedomiť si smutný rozsah tragédie holokaustu, ktorá sa nikdy nesmie zopakovať.
História obce Žabokreky nad Nitrou sa začala písať veľmi dávno, nasvedčujú tomu aj početné archeologické nálezy zo 7. a 8. storočia. Prvá písomná zmienka však pochádza až z 13. storočia. V tomto období bola už obec významnou križovatkou stredovekých ciest. Pravidelné týždenné trhy, ktoré sa v Žabokrekoch konali od 14. storočia, pozdvihli význam obce s charakterom malého trhového mestečka. Obyvatelia Žabokriek sa po stáročia venovali hlavne poľnohospodárstvu a chovu zvierat. Ďalší prudký rozkvet obce môžeme pozorovať v priebehu 19. storočia, kedy sa stala sídlom nového Žabokreckého okresu. Táto udalosť znamenala príliv nielen štátnych úradníkov, ale i nových obyvateľov, medzi ktorými boli aj Židia.
Na prelome 19. a 20. Židia sa do priestoru Hornej Nitry začali sťahovať v druhej polovici 18. storočia. Živili sa ako obchodníci, remeselníci a statkári. Prichádzali sem z oblasti Moravy a slobodný pohyb im umožnil Tolerančný patent cisára Jozefa II. Židia sa vo veľkom počte usadili aj v Žabokrekoch nad Nitrou. Netrvalo dlho a Židia v Žabokrekoch vytvorili vlastnú náboženskú obec. V roku 1778 si vystavali malú synagógu, ktorá dlho patrila k najstarším pamiatkam svojho druhu na Slovensku. Okrem synagógy si Židia v mestečku zriadili aj vlastný cintorín a vybudovali židovskú školu s bytom pre rabína a učiteľov. Škola bola súčasťou uzavretého areálu náboženskej obce, ktorá stála pri hradskej vedúcej na Ostratice.
V Žabokrekoch však mali Židia aj ďalšie budovy. Slúžili najmä na dodržiavanie ich tradícií a rituálov. Židovská náboženská obec využívala napríklad mikve, čo bol kúpeľ na zbavovanie sa rituálnej nečistoty. Ďalšou pre Židov dôležitou budovou bol bitúnok uprostred námestia, v ktorom rituálny rezník nazývaný šoichet porcioval kóšer mäso. Predsedom náboženskej obce v medzivojnovom období bol Maximilián Emanuel Schlesinger. Funkciu rabína vykonával do roku 1935 Móric Neumann. Následne ho vystriedal rabín Benjamín Reich.
Na prelome 19. a 20. storočia žilo v Žabokrekoch viac ako dvesto Židov. Práve oni sa stali významným prvkom hospodárskeho života obce. Z početných remesiel, veľkoobchodov a živnostenských licencií, ktoré patrili Židom, spomenieme tie najvýznamnejšie. Alexander Bienenstock a Samuel Kontes vlastnili pekárne a obchody s pečivom. Veľkoobchod s liehovinami prevádzkoval Henrich Ullmann. V obci sa nachádzalo aj viacero veľkostatkov. Jeden z nich patril Bernardovi Langovi a jeho synovi Eugenovi. Klampiarske remeslo ako jediný v mestečku zastrešoval Šalamún Glück. Maximilián Emanuel Schlesinger, predseda židovskej náboženskej obce, postavil v Žabokrekoch octáreň a spolu so svojimi synmi Eugenom, Vojtechom a Deziderom vlastnil aj sódovkáreň. Filip Lang mal menšiu fabriku na výrobu rumu a likérov. Patrila mu tiež veľká tehelňa. Vedľa židovskej synagógy mal dom obchodník s dobytkom a mäsiar Hermann Hersky. Hostince v obci prevádzkovali Šimon Wertheimer a Hermann Freiberger, ktorý bol zároveň miestnym politickým predstaviteľom Židovskej strany. Lekársku prax v Žabokrekoch vykonával obvodný lekár Adolf Wiltsek (neskôr Vlček).
Tento idylický stav však výrazne narušila druhá svetová vojna. Vláda Slovenskej republiky začala už v roku 1939 prijímať zákony, ktorých cieľom bolo potlačiť základné ľudské a občianske práva Židov. V lete roku 1941 nariadili vládni predstavitelia Židom nosiť tzv. židovskú hviezdu. Vládne nariadenie známe ako Židovský kódex, ktoré bolo prijaté 9. októbra 1941, prinieslo povinnosť pre notárske úrady viesť presnú evidenciu všetkých Židov. V školskom roku 1940/1941 úrady zrušili židovskú školu a začali tiež s arizovaním a likvidáciou židovských obchodov alebo živnostenských licencií. O svoje živobytie takto prišli napríklad mäsiar Hermann Hersky, klampiar Šalamún Glück i Filip Lang, ktorý musel arizátorovi odovzdať svoj liehovar.
Spolu so spomínanou fabrikou na výrobu rumu a likérov, ktorú viedol Filip Lang, bolo arizovaných desať prosperujúcich židovských podnikov. Koncom marca 1942 začali deportácie. Prvý transport sa dotýkal najmä mladých Židov, ktorých cez zberný tábor v Novákoch deportovali do koncentračného tábora Majdanek vo východnom Poľsku. Mladé židovské dievčatá následne transportovali cez Topoľčany a Bratislavu do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. V apríli 1942 začali deportácie celých rodín cez zberný tábor v Seredi. Práceschopní muži boli umiestnení do tábora Majdanek. Starci, ženy a deti skončili vo vyhladzovacom tábore Sobibor.
Po prerušení deportácií zostalo v Žabokrekoch nad Nitrou približne tridsať Židov, ktorí boli chránení rôznymi výnimkami. Po potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944 boli deportované aj tieto rodiny. Hlavného rabína Benjamína Reicha spolu s rodinou odvliekli do Osvienčimu z Nitry, kde sa pravdepodobne ukrýval od roku 1942.
Poľské mestá
Varšava je hlavným a zároveň aj najväčším mestom Poľska. Metropola stojí na rieke Vistula vo východnej časti stredného Poľska. Kedysi bola Varšava považovaná za jedno z najkrajších miest na svete až do druhej svetovej vojny. Varšava je jedným z najdynamickejších metropolitných miest Európy. V roku 2012 Economist Intelligence Unit zaradila Varšavu ako 32. najudržateľnejšie mesto na svete. Bola tiež vybraná ako jedno z najatraktívnejších miest strednej a východnej Európy. Varšavský Palác kultúry a vedy je jedným z príkladov "socialistickej architektúry".
Lodž je tretie najväčšie mesto v Poľsku. Lodž má jedno z najlepších múzeí moderného umenia v Poľsku. Muzeum Sztuki má tri pobočky, z ktorých dve zobrazujú zbierky umenia z 20. a 21. storočia. Najnovší prírastok do múzea, bol otvorený v roku 2008 v komplexe Manufaktura. Okrem múzea sa v Lodži nachádza aj fascinujúca Piotrkowska ulica, ktorá je najvyššou ulicou a hlavnou turistickou atrakciou mesta. Prechádza zo severu na juh a je dlhá viac ako 5 km.
Gdaňsk je mesto na pobreží Baltského mora. Je hlavným mestom Pomoranského vojvodstva, hlavného prístavu Poľska. Gdaňsk je domovom Univerzity v Gdaňsku, Technickej univerzity v Gdaňsku, Národného múzea, divadla v Gdaňsku, Múzea druhej svetovej vojny, Poľskej baltskej filharmónie a Európskeho centra solidarity. V meste sa tiež koná veľtrh sv.
Poznaň je mesto na rieke Warta v západnej časti stredného Poľska. Najznámejšie je jeho renesančné Staré mesto a katedrála Ostrów Tumski. Dnes je Poznaň významným kultúrnym a obchodným centrom a jedným z najľudnatejších poľských regiónov s mnohými regionálnymi zvykmi, ako sú Jarmark Świętojański, tradičné Svätomartinské croissanty či miestny dialekt. Poznaň patrí medzi najstaršie a najväčšie mestá v Poľsku.
Sliezske historické mesto Wroclaw je najväčším mestom v západnom Poľsku. Rozkladá sa na brehu rieky Odry. História mesta sa datuje do tisícok rokov a jeho rozsiahle dedičstvo spája takmer všetky náboženstvá a kultúry Európy. Vo Wroclawi nájdeme rôzne zaujímavé miesta ako napríklad Ostrov Tumski, hlavné trhové námestie, Pan Tadeusz múzeum či mnohé iné.
Poľské mestečko Vadovice 50 km od Krakova priťahuje pozornosť tým, že je rodiskom pápeža Jána Pavla II., ktorý sa tu narodil 18. mája 1920. Jeho rodný dom, ktorý si naďalej zachováva svoju pôvodnú štruktúru je múzeom od roku 1984. Dokumentuje tak jeho život a prácu, čo zastával v Poľsku, predtým ako odišiel do Vatikánu. V meste sa nachádza bazilika z 15. storočia zasvätená Panne Márii, kostol sv. Jozefa a kláštor. Mestu dominuje centrálne námestie pomenované na počesť Jána Pavla II. s buržoáznymi domami z 19. storočia a s barokovou bazilikou. Každoročne sa v meste konajú oslavy Dni Wadowic od 18. mája ako pripomienka k narodeniu Jána Pavla II.
V južnej časti Poľska, 40 km od Krakova leží starobylé mesto Bochnia. Známe je pre jeho ložiská kamennej soli, ktoré sa nachádzajú pod mestom. V historických dokumentoch sa spomína 13. storočie kedy bola baňa otvorená, čím sa tak radí medzi najstaršie bane svojho druhu na svete. Bane v podzemí zaberajú viac ako 4 km a ich hĺbka presahuje 400 m. Od roku 1995 je sprístupnená pre verejnosť a je zaradená na zozname UNESCO. Jej prevádzka fungovala do roku 1990. V jej podzemí sa nachádza aj kostol z 18. storočia, expozícia baníckeho zariadenia, socha vytesaná v soli. Najväčší priestor leží 248 m pod povrchom a je ním Hala Ważyn, odkiaľ sa soľ dolovala viac ako 250 rokov. Tiež je tu špeciálna mikroklíma o priemernej teplote 15 ℃. Niektoré časti sú v bani zatopené a je nimi možné preplávať loďkou a vychutnať si túto nezvyčajnú a jedinečnú soľnú baňu.
Horné Sliezsko sa môže pýšiť okrem krásnej prírody aj nádherným malým mestom, ktorým je Pszczyna. Patrí k najstarším v tomto regióne. Kedysi tadiaľ viedla obchodná cesta z Krakova, ktorá pokračovala cez Tešín do južnej Európy. Tu, neďaleko od slovenských a českých hraníc v prekrásnom prostredí parkov, sa vypína impozantný zámok. V meste nájdete veľa zaujímavostí - historické námestie, kostoly, radnicu, Skanzen ľudového umenia, Sliezske múzeum tlače a Múzeum hudobných nástrojov.
Poľský národný park Pieniny sa vyznačuje bohatým výskytom kvetov a to až 30-40 druhov na jeden meter štvorcový a tiež sa tu vyskytuje až 640 druhov húb. Park je domovom asi 6500 živočíšnych druhov. Žije tu rys a na brehoch rieky vydry. Okrem cicavcov je tu hojný výskyt vtákov, plazov, rýb a obojživelníkov.
V severnej časti Poľska pri Baltickom mori sa nachádza národný park Slowinski. Jeho pozornosť a obľuba tkvie hlavne v pieskových dunách, ktoré celkom pripomínajú tie saharské. Poľskú Saharu tu vytvoril vietor prúdením od mora zo severu. Jeho rozloha je 500 ha a duny dosahujú 40 m. Kvôli neustálemu prísunu piesku sa muselo niekoľko dedín aj vysťahovať. Najvyšší vrch národného parku dosahuje 115 m a je tvorený riekami a mnohými jazerami, ktoré sa počas búrok plnia aj morskou vodou. Národný park je zaradený aj na zozname UNESCO. Nachádzajú sa v ňom aj vzácne biotopy. V parku žije viac ako 250 druhov vtákov. Tvoria ho borovicové lesy a rašeliniská.
Tatry tvoria hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. Aj na poľskej strane sa dajú obdivovať horské scenérie a v zime zas lyžovať. Majú úžasnú biodiverzitu, v tejto časti žije viac ako 10 000 botanických a živočíšnych druhov, vrátane medveďa hnedého, rysa, orla skalného. Vyskytuje sa tu kosodrevina, smrekové lesy, jedle.
Na spoznávanie je ideálne obdobie od jari do jesene. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Varšave, ul.
Katynský masaker bol jedným z najvýraznejších zločinov druhej svetovej vojny, obeťami ktorého sa stali v roku 1940 tisícky poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie. Spáchali ho príslušníci sovietskej tajnej polície NKVD.
Od havárie poľského vládneho špeciálu pri pokuse o pristátie na letisku v Smolensku, ktorá si vyžiadala 96 obetí, uplynie vo štvrtok 10. apríla 15 rokov. Lietadlo Tu-154M vzlietlo z Varšavy 10. apríla 2010 ráno, krátko pred pol ôsmou. K havárii lietadla len kilometer od letiska pri Smolensku došlo 10. apríla 2010 presne o 08.41 h miestneho času (10.41 h moskovského času). Letecké nešťastie vyšetrovali nezávisle na sebe obidve zainteresované krajiny - Poľsko i Rusko. Na jeho palube sa nachádzalo 88 cestujúcich a osem členov posádky, nehodu neprežil nikto. Ešte v deň havárie vymenoval vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev vládnu komisiu na vyšetrenie príčin tragédie na čele s premiérom Vladimirom Putinom. Ruskí vyšetrovatelia zverejnili svoju správu 12. januára 2011. Letisko Severnyj pri Smolensku nedisponovalo najmodernejším navigačným systémom, ktorý by umožňoval pristátie v podmienkach zlej viditeľnosti.
Dlho očakávaná správa poľskej vládnej komisie, ktorú považuje súčasná vláda Donalda Tuska (na čele kabinetu stál aj v rokoch 2007 - 2014) za záväznú, bola zverejnená 29. júla 2011. Uvádzalo sa v nej, že pád lietadla spôsobila kombinácia viacerých faktorov vrátane chýb pilotov, ktorí nemali adekvátny výcvik na pilotovanie lietadla Tupolev 154, ďalej zlého počasia, ale boli to tiež nesprávne pokyny ruských letových dispečerov a zlé osvetlenie pristávacej dráhy. „V zlom počasí sme posádke poradili, aby pristála na inom letisku. Odmietla,“ povedal riaditeľ letovej prevádzky v Smolensku Pavel Pljusnin s tým, že odporúčali Moskvu alebo Minsk. Pilot však ohlásil, že ide pristávať.
Po októbrových parlamentných voľbách v roku 2015, ktoré vyhrala konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), začali v Poľsku silnieť hlasy požadujúce obnovenie vyšetrovania leteckej havárie pri Smolensku. Podľa správy expertov novej poľskej vládnej komisie z apríla 2018 k deštrukcii lietadla došlo po explóziách ešte vo vzduchu a nie na zemi po kolízii so stromom. Poľskí vyšetrovatelia boli od roku 2010 v Rusku štrnásťkrát, aby si obhliadli úlomky lietadla - naposledy vlani v októbri. Havária poľského prezidentského špeciálu pri západoruskom Smolensku dodnes rozdeľuje poľskú spoločnosť. Po osemročnom vládnutí PiS (skončilo sa po októbrových parlamentných voľbách v roku 2023) nová vláda premiéra Donalda Tuska totiž 15.
tags: #Maso
