Motýle sú nesporne najkrajším radom hmyzu. Všeobecne delíme motýle na denné a nočné, ktoré sa značne líšia farebne aj stavbou tela. Medzi najznámejšie denné druhy motýľov patria Babôčka admirálska, Očkáň, Perlovec, Vidlochvost feniklový, mlynárik kapustový. Všetky sú pestro sfarbené.
Životný cyklus motýľa
Vývin motýľa sa niekedy prirovnáva k ľudskému životu kvôli priam fascinujúcemu životnému cyklu. Dokonalá premena má štyri fázy - vajíčko, larva (húsenica), kukla (zložitá čarovná premena), imago. Dĺžka jednotlivých cyklov je rôzna, trvá niekedy až dva roky, aj keď motýľ žije veľmi krátko - a to podľa druhov.
Vajíčko
Po spárení znáša samička vajíčka. Vajíčka sú malé, majú tvrdý obal a guľovitý, kužeľovitý, valcovitý alebo sploštený tvar. Vajíčka môžu mať rôznu farbu a často sú zdobené škvrnkami, prúžkami a inými kresbami. Vajíčka sú pri znášaní potiahnuté zvláštnou lepkavou hmotou, ktorou sa prilepia na podklad. Počet vajíčok z jednej znášky nebýva rovnaký.
Larva (Húsenica)
Z oplodnených vajíčok sa po určitom čase vyliahnu larvy. Tento čas nebýva rovnako dlhý u rôznych druhov. Z vajíčok znesených na jar sa húseničky vyliahnu za krátky čas, z vajíčok prezimujúcich za 5 až 9 mesiacov. Telo húseníc je podlhovasté, valcovité, pokryté jemnou pokožkou. Skladá sa z hlavy a zo 14 článkov. Hlava je tvrdá obyčajne guľatá.
Sú na nej oči, ústne ústroje a malé tykadlá. Oči sú jednoduché, zrak je slabý. Články tela sú mäkké, je na nich 16 končatín. Na hrudi sú tri páry článkovaných nôh zakončených pazúrikmi, na brušných sú štyri páry panôžok a jeden pár posúvadiel na trinástom článku. Posúvadlá slúžia pri chôdzi na odstrkovanie. Tak ako motýle aj húsenice majú rozličné sfarbenie a kresby, často pestrejšie ako motýle. Okrem toho býva ich telo ozdobené rôznymi výčnelkami a hrboľmi. Niektoré húsenice sú aj výrazne ochlpatené. Húsenice aj motýle dýchajú vzdušnicami. Je ich 8 až 10 párov.
Húsenice sa živia rastlinnou potravou - požierajú listy, stonky, kvety i plody rôznych rastlín. Môže sa však stať, že v prípade nedostatku potravy napadne húsenica iné húsenice. Život húseníc trvá oveľa dlhšie ako život motýľov a je veľmi zaujímavý. Väčšina ich žije na listoch rôznych bylín, krov a stromov.
Kukla
Keď húsenice celkom dorastú, prestanú žrať potravu, sú nepokojné, rýchlo pobiehajú a hľadajú vhodné miesto na zakuklenie. To sa uskutočňuje na chránených miestach, ktoré sú príznačné pre ten- ktorý druh. Kukly sú tretím vývinovým štádiom motýľov. Majú kužeľovitý tvar, na povrchu sú hladké a lysé, len zriedka ochlpené. Mnohé kukly sú nehybné, niektoré sa pri dotyku a pred liahnutím pohybujú. Cez chitínový obal už vidieť kresby budúcich krídel a bruško.
V kukle sa deje premena na motýľa. Čas potrebný na túto premenu je rôzny, môže trvať niekoľko dní, týždňov, ale aj rokov. Keď je vývin ukončený, praskne chitínový obal kukly a motýľ vylezie zo svojej kolísky. Stáva sa tak zvyčajne zrána ak ide o denného motýľa, alebo pred večerom v prípade nočného motýľa.
Imago (Dospelý motýľ)
Keď sa motýľ dostane z kukly, začne hneď nasávať vzduch, ktorým vyplňuje pokrčené krídla a tie postupne nadobúdajú definitívny tvar a veľkosť. Tento proces trvá niekoľko minút a závisí od veľkosti motýľa.
Príklady motýľov
Priadka morušová (Bombyx mori)
Priadka morušová (Bombyx mori) je hospodársky najvýznamnejším motýľom. Vo voľnej prírode už nežije. Odborníci sa domnievajú, že tento druh bol vyšľachtený z druhu Theophila mandarina z východnej Ázie. Dospelý jedinec žije asi tri dni a vôbec neprijíma potravu. Húsenice sa živia morušovým lístím a z 3 mm narastú na 9 cm. Potom sa zakuklia, pričom sa obalia hodvábnym vláknom, až vznikne puzdro zvané kokón.
Vidlochvost feniklový
Vidlochvost feniklový patrí medzi najnápadnejšie a najkrajšie ako aj zároveň medzi najväčšie motýle strednej Európy. Vystupuje až do nadmorskej výšky 2000 m. Má dve generácie. Prvá sa objavuje od konca apríla do polovice júna, druhá od polovice júla do augusta. V teplých rokoch sa môže od septembra do októbra vyskytnúť tretia generácia. Vo voľnej kopcovitej krajine a na nížinách uprednostňuje kvetnaté lúky a porasty ďateliny a lucerny. Celkove je vzácny a má len ostrovčekovité rozšírenie. Húsenice žijú na mrkvovitých rastlinách.
Samice majú na rozdiel od samcov na krídlach väčšie blanité plochy a zadoček majú čierny, takmer lysý. Čerstvo vyliahnuté motýle sú hnedožlté, až po úplnom spevnení krídel dostanú definitívne sfarbenie. Oranžovo červené škvrny húseníc sú žlto lemované a húsenica má vretenovitý tvar. Areál druhu zaberá strednú a severnú Európu po šesťdesiatuštvrtú rovnobežku, od Pyrenejí a stredného Francúzska na východ po Irán, Kaukaz a strednú Áziu. V Európe vytvára veľa poddruhov a foriem, z ktorých na našom území bolo popísaných približne 10. Vyskytuje sa na okraji lesov. Motýle žijú asi 14 dní v máji a v júni. Živia sa nektárom kvetu, pri lietaní nie sú veľmi obratné. Nikdy sa nevzďaľujú ďaleko od miest, kde sa vyliahli.
Maximálna aktivita je v poludňajších hodinách, kedy tiež väčšinou dochádza ku kopulácií, ktorá trvá vždy cez 20 hodín. Samica kladie vajcia na zem, suché lístie a steblá. Sú okrúhle s mriežkovitou štruktúrou. Po niekoľkých týždňoch sú vo vajíčkach vyvinuté húsenice, ktoré sa liahnu na jar. Behom krátkej doby dorastajú, 4-krát sa zvliekajú, neskôr sa kuklia vriedkom zamatu z lístia. Živné rastliny vyhľadáva húsenica, len keď má hlad. Inak sa ukrýva v lístí, takže ju je na lokalite ťažké zistiť. Dáva prednosť neduživým, drobným rastlinám. Druh je monocyklický, motýle sa liahnu koncom mája.
Zásadnou požiadavkou ochrany je ochrana všetkých lokalít tohto druhu za prísneho zákazu používania jedovatých látok. Dôležitý je aj zákaz chytania motýľov, ktoré sú ľahko polapiteľné, a vzhľadom k ich stálosti na lokalite je možné vychytať alebo silne oslabiť menšiu miestnu populáciu behom krátkej doby.
tags:
