Aj vy nedokážete byť chvíľu bez svojho partnera? Samu seba nechápem prečo nedokazem byť ako ostatné ženy v mojom okolí že im nevadí ,keď sú pár dní bez svojej polovičky. Dosť ma to trápi pretože sa potom neviem na nič iné sústrediť mám s ním aj dieťa samozrejme o dietatko sa starám venuvejm mu všetok môj cas ! Ale aj tak pri Tom myslím na neho :( myslím že som na neho upnuta. Kvôli robote totižto musí niekdy odchádzat domov k jeho rodičom nie sme s toho istého mesta . No a on to berie inak on mi aj volá ale hovorí že nemám to brať tak ako keby umrel že aj ja mu chybám ale ,že žijeme . No ja si to neviem natlačiť do hlavy. Proste tešiť sa so všetkého aj keď nie je pri mne nedokážem to !!
Na jednej strane nám na životnom partnerovi mimoriadne záleží. A je to úplne pochopiteľné. Bude to viac ako spolubývajúci na internáte, bude to partner na tisícky víkendov, večerov a dovoleniek. Budeme s ním zaspávať v romantickom objatí, mať sex, plodiť a vychovávať deti. Vlastne, počas romantického opojenia máme predstavu, že s ním/s ňou chceme robiť všetko, ale úplne všetko. Ono nás to postupne ale prejde.
Mylné presvedčenia o láske a partnerstve
Čo sa týka lásky a výberu životného partnera podliehame bláznivým sebaklamom. Čo sa týka lásky na celý život, nájdenia spriaznenej duše, spojenia s naším druhým ja, ktoré nás naplní a doplní - sa rozhodujeme, jednáme a veríme presvedčeniam, ktoré majú ďaleko od toho, čo by sme očakávali pri robení najdôležitejšieho rozhodnutia v živote. Máme minimálne päť mylných presvedčení, ktoré však spôsobujú, že výber životného partnera nechávame na náhodu.
- Presvedčenie číslo jeden: Musí preskočiť iskra. Toto vám povie skoro každý. Hovoria to s nadšením ľudia všetkých orientácií, veku, vzdelania aj pohlavia. Riadiť sa týmito presvedčeniami však znamená riadiť sa živočíšnymi pudmi. Presne tak. Tie sily, ktoré nás riadia nie sú totiž vonku, ale sú v našom vnútri. Evolúcia nachystala niekoľko procesov, ktoré sa spustia, keď sme v blízkosti človeka, s ktorým by sme mohli splodiť potomkov. Väčšinou stačí spať vedľa seba, chvíľu spolu bývať a fyzická, erotická a sexuálna, príťažlivosť príde. Nie s každým, ale s väčšinou ľudí.
- Presvedčenie číslo dva: Pravú lásku, pravého partnera spoznáš okamžite. Nejde len o tú iskru, ale o to, že to zacítiš hneď. Fakt to musí byť prvý dojem? Necháme prvé sekundy, aby rozhodli o celoživotnom partnerovi? Všetko alebo nič sa má ukázať v pár sekundách úvodného dojmu? Naozaj tomuto veríme? Stratili sme rozum? Áno. A na to zamilovanosť slúži. Keď sa nezamilujeme, moc myslíme a rozhodovanie sa potom komplikuje. A myslenie rozmnožovanie nepodporuje.
- Presvedčenie číslo tri: Keď nastane správny čas, tak ma cesty osudu dovedú k vyvolenému človeku. Nehľadáme, nevyberáme si. Ale ľudia, ktorí veria na osudové stretnutia, veria skôr na ezoterické, nejasné a tajomstvom obklopené sily, ktorých porozumenie je prístupné iba vyvoleným. A tí „naosudveriaci“ si myslia, že oni patria medzi nich.
- Presvedčenie číslo štyri: Sme jedineční a hľadáme jedinečného partnera. Tieto pocity výlučnosti sú viac pochopiteľné u žien, lebo ony do dlhodobého vzťahu, ak počítajú aj s deťmi, investujú oveľa viac. Ale predstava, že to klikne, že presne do seba zapasujeme ako skladačka, že konečne s tým druhým splynieme a budeme mať naveky pocit šťastia a naplnenosti, je naozaj silná. Vo výsledku však takéto presvedčenie spôsobuje, že vylučujeme všetkých okolo nás a hľadáme toho jediného pravého.
- Presvedčenie číslo päť: Mám jasné kritériá, aký má byť môj ideálny partner. Táto predstava nie je o tom, ako ku nám niekto pasuje, ale o tom aký má byť potenciálny partner skvelý. Dokonalý manžel nepije, nefajčí, neprdí, nesmrdí, nefrfle… a neexistuje. Dobré vs. Presvedčenie o ideálnom partnerovi spôsobuje, že hyper-kriticky pozeráme na potencionálnych partnerov.
Singles: Slobodná voľba alebo nevyhnutnosť?
V dnešnej spoločnosti sa stále častejšie stretávame s ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť slobodným a nezávislým životným štýlom, ktorý nazývame anglickým pojmom singles - slobodný. Fenomén singles sa v poslednej dobe stáva rozšírenou a aktuálnou témou, čím sa zvyšuje aj záujem o skúmanie danej problematiky. Ak fenomén singles percipujeme ako slobodnú voľbu jedinca, musíme sa tiež zaoberať motiváciou, ktorá jedinca viedla k rozhodnutiu byť single.
Podľa Adamczyka (2016) singles ľudia hovoria prevažne o štyroch najdôležitejších dôvodoch, prečo sa rozhodli neuzatvoriť manželstvo: z vlastnej dobrovoľnej voľby, neumožňujú im to vonkajšie okolnosti, pociťujú osobnostné nedostatky, alebo majú potrebu vyjadrovať individualizáciu prostredníctvom svojej nezávislosti od spoločenskej tradície.
Historické pozadie a vnímanie singles
Singles dospelí boli do 70. rokov 20. storočia považovaní za vyvrheľov spoločnosti, avšak toto posudzovanie bolo diferenciálne pre mužov a ženy. Na ženy je spoločnosťou vyvíjaný väčší tlak, aby sa prispôsobili ideológii manželstva a rodiny, pretože na plnohodnotné naplnenie ženskej roly je potrebná starostlivosť o rodinu. Genderové rozdiely nájdeme aj v samotnej voľbe žiť singles. Život single ženy nie je prezentovaný ako slobodná voľba, ale ako dôsledok neschopnosti nájsť si partnera a preto si radšej zvolili život singles.
Štúdia o vnímaní singles spoločnosťou
Cieľom našej práce bolo zistiť, či sú singles ľudia vnímaní spoločnosťou odlišným spôsobom v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Naše výsledky ukazujú, že existujú rozdiely v percepcii spoločnosti medzi singles ľuďmi a ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Singles ľudia boli považovaní za osamelejších, nešťastnejších, za viac sofistikovanejších a spoločenskejších, ale zároveň za menej starostlivejších.
Náš výskumný súbor tvorí 110 respondentov, ktorých sme získali prostredníctvom zámerného výberu. Cieľovú skupinu tvoria ženy a muži vo vekovej hranici 20 až 40 rokov, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere alebo sú študentmi.
Výsledkom faktorovej analýzy sú tri faktory, ktoré celkovo vysvetľujú 61,07 % variability:
- Faktor 1: srdečnosť a starostlivosť (30,06 % variability)
- Faktor 2: osamelosť a nešťastie (16,44 % variability)
- Faktor 3: sofistikovanosť a spoločenskosť (14,58 % variability)
Výsledky ukazujú, že:
- Ľudia v manželskom zväzku sú považovaní za viac starostlivejších a srdečnejších v komparácii so singles ľuďmi.
- Singles ľudia sú vnímaní ako viac osamelí a nešťastní v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku.
- Singles ľudia sú považovaní za viac sofistikovanejších a spoločenskejších v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku.
Výsledky naznačujú, že medzi singles ľuďmi a ľuďmi žijúcich v manželskom zväzku je rozdiel v percepcii spoločnosti.
Mladší singles sú vnímaní ako viac starostlivejší a srdečnejší v komparácii so staršími singles ľuďmi. Mladší singles ľudia sú považovaní za viac osamelejších a nešťastnejších v komparácii so staršími singles ľuďmi. Rozdiel medzi singles mužmi a singles ženami v percepcii spoločnosti existuje len vo faktore 2. Singles ženy sú vnímané ako viac osamelé a nešťastné v komparácii so singles mužmi.
Priateľstvo: Dôležitý aspekt života bez partnera
Dobré priateľstvá sú pre nás veľmi dôležité - pomáhajú nám prekonávať ťažké životné situácie, kamaráti sa s nami tešia a zároveň nás posúvajú. Sú nesmierne dôležití pre naše duševné aj fyzické zdravie. Keď nám chýba blízkosť priateľov, začneme zažívať osamelosť, a pritom ani nemusíme byť sami. Takýto pocit môžeme mať aj v miestnosti plnej ľudí. Kamaráti nám taktiež dávajú do života potrebnú empatiu, môžeme sa im zdôveriť a v ich blízkosti vyplavujeme oxytocín - hormón lásky.
Partnerský a priateľský vzťah majú mnoho spoločného, napríklad pocit dôvery či bezpečia sa prelína v oboch. Niekedy sa stretávame aj s tým, že náš partner je náš najlepší priateľ. A hoci v partnerských vzťahoch zažívame silné emócie, priateľstvá sú častokrát čistejšie - bez žiarlivosti či pálčivých očakávaní o dokonalej kompatibilite, ktorú tak veľmi túžime nájsť práve v partnerských vzťahoch. Priateľské vzťahy sú zväčša slobodnejšie a menej emočne zahlcujúce. Láska je však zastúpená v oboch prípadoch, a tak, ako sa staráme o partnerský vzťah, by sme sa mali starať aj o priateľstvá.
Tipy, ako sa starať o priateľstvá
- V prvom rade by sme si mali nájsť čas napísať či zavolať.
- V prípade funkčných vzťahov sa odporúča zaradiť si „ozvanie sa kamarátovi“ do zoznamu úloh na daný deň.
- Alebo si napríklad dávať stretnutia fixne do kalendára - ako si dávame pracovné aktivity.
Keď sa stretávate s väčšou skupinou naraz, je dobré dohodnúť sa aj na „téme“ stretnutia, aby ste sa neskupinkovali. Užitočné je aj začať stretnutie prehovorom, počas ktorého každý zhrnie novinky zo svojho života. Počúvať a byť vypočutý, to je dobrý tip, ktorý výrazne zmení kvalitu vašich priateľstiev.
Aj kamarátstva chladnú a zanikajú. Ťažko sa to prijíma, no nemá zmysel udržiavať starý nefunkčný vzťah umelo pri živote. Keď nám nie je spoločne dobre, tak by sme sa mali sústrediť na nový okruh ľudí. Hľadať kamarátov, s ktorými máme spoločné témy a posúvajú nás smerom, akým chceme ísť.
Emócie a vzťahy
Sme vo svojej biologickej podstate emóciami poháňané bytosti a vo vzťahoch to platí dvojnásobne. Problémy vo vzťahoch vznikajú z rôznych dôvodov. Nesieme si rôzne vzťahové vzorce od rodičov, nemáme dostatočne nastavené hranice, vyjasnené roly či pravidlá. Keď emócie nie sú vyjadrené, partner ich nemôže vidieť a prijať, čo je jedna z našich najhlbších vzťahových potrieb. A keď sa stretnú u partnerov dve také emócie, ktoré si navzájom bránia vyjadriť sa, vzniká zdanlivo nekonečný cyklus.
Ak chceme pestovať dlhodobú lásku, vyjadreniu emócií a porozumeniu je niekedy potrebné venovať vedomú pozornosť, nespoliehať sa na autopilota. Je dobré pravidelne venovať čas tomu, že si pripravíme priestor na podelenie sa o to, ako sa cítime, spojíme sa v emócii, zvedavo sa snažíme pátrať po tom, ako sa ten druhý cíti. Ak máme pocit, že toho druhého zaujímame celí, bude sa nám ľahšie ukazovať autenticky, akí sme, čo je praktické - umožňuje to nájsť spôsob života, kde je priestor pre nás oboch.
Zo vzťahovej väzby si pre dospelé vzťahy vezmime to, či adekvátne a prijímajúco reagujeme na emócie našich blízkych. Či prejavím súcit, ak ťa niečo bolí, trápi, a nie iba prekvapenie či dokonca hnev. Aj my dospelí potrebujeme upokojenie, uznanie. Napríklad dostať od blízkych uistenie, keď sa bojíme.
Za každou emóciou stojí potreba, ktorá chce byť naplnená. Nie každá potreba musí byť naplnená, ale každá má byť priznaná. Pretože lepší je prípad, keď si uvedomím, že po niečom túžim a vedome sa rozhodnem to nespraviť. Zjednodušene, emócie sú telesné a kognitívne zážitky, ktorým dávame uvedomovaním presnejší tvar a meno.
Dôležité je, ako hodnotíme a prijímame slová druhého. Niekedy stačí „uhm“, pozorne počúvať, či byť tam. Je tiež dôležité naučiť sa zastavovať naše typické „zaseknutia“, takzvané cykly, ktoré nastávajú medzi vyjadrením potreby/emócie a tým, že som prijatý/á.
V partnerskom vzťahu ide o niečo podobné - potrebujeme dôstojnosť, komunikovať pravdu čo najpresnejšie a urobiť krok k tomu, aby sme naplnili svoje potreby. Takže po prvé, čo najvernejšie opíšme svoju realitu, ako sa cítime. Hovorme v prvej osobe, a vynechajme vety začínajúce na „ty“. Druhý bod je hovoriť s rešpektom a signalizovať, že vnímame dobré úmysly u partnera/partnerky. Tretí bod je, aby to bolo užitočné, teda aby to pomohlo tomu druhému byť úspešný.
tags:
