Sú jedlá, pri ktorých si poviem nikdy - nikdy. Niekedy práve averzia voči jedlu býva mojou výzvou nájsť spôsob, ako jedlo urobiť prijateľným, jedlým a chutným. Stalo sa tak s mliečnou ryžou. U nás doma ju nikto nemá rád. Iba Dávidko spomína na ryžu v sladkom podaní zo škôlky. Všimli ste si, ako na nás a našu chuť do jedla vplývajú spomienky?
Pochádzam z troch detí, troch dievčat. Narodila som sa rodičom so značným vekovým rozdielom. Zažila som v detstve liberálnejšie nútenie do jedla, než moje sestry. Už asi nemali na mňa toľko trpezlivosti. Aj keď v niektorých jedlách boli striktní. Preto si dokonale uvedomujem následky nechute.
Napríklad chlieb s maslom a medom. Alebo skôr tá kombinácia maslo a med. S chlebom je to len korunované. Bolo to jedlo, ktoré ma nútili jesť v čase, keď bola moja sestra v nemocnici. Bola som malá a mohla som ísť pozrieť ju len vtedy, keď som zjedla medový chlieb. Dodnes sa mi ježia chlpy na rukách, aj keď taký chlieb zjem a poviem si, že to nie je až také hrozné.
Verím, že v škôlkach, školských jedálňach alebo za rodinným stolom mali autority nad nami len tie najlepšie úmysly. Že nám špenát, dukátové buchtičky, pľúcka na smotane či kapustové jedlá kázali jesť za každých okolností, pretože si mysleli, že si len vymýšľame pri tvrdení, že nám to nechutí. Ešteže je éra nútenia do jedla za nami.
Trúfam si povedať, že u nás v rodine nie sme vyberaví. Pochopila som sama na sebe, že sú isté kombinácie surovín, ktoré mi nechutia. Jeden má radšej suchšie kraje z koláča, ďalší čaká na šťavnatý stred. Jednoznačne sa zhodneme ako rodina, že jedlá ako žemľovka, ryžový nákyp, mliečna ryža a sladké kapustné fliačky- to sa u nás variť nebude.
Pri jednom rozhovore som si všimla, že sa Dávidko menej zapája. Ostal ticho a len počúval. Nezdalo sa mi to. Spýtala som sa ho, čo si o tom myslí on a váhavo odpovedal, že jemu vcelku ryža na sladký spôsob chutí. Najmä ryžový nákyp zo škôlky. Vraj ho pani kuchárka robievala veľmi chutný. Vždy k nemu podávala zaváranú marhuľu. Do škôlky môj malý-veľký hrdina už dávno nechodí a uvedomila som si, že mu toto jedlo chýba. So sestrami sa zhodol, že v škole je to so sladkou ryžou „katastrofa“.
Priznávam, že mi to prišlo ľúto a zaumienila som si, že mu tú jeho spomienku vrátim. Zmyslela som si na televíznu reláciu s Andrejom Bičanom, kde súťažili proti sebe vždy dvaja kuchári. Vystupoval v nej aj taliansky kuchár, ktorý (okrem veľa iných jedál) varil rizoto s jahodami. Dostal „výprask“ od poroty, pretože nebolo ani slané, ani sladké. Hí!- zrazu som to mala! 🙂 To by som zvládla ochutnať, zjesť… Vlastne mliečna ryža. Uvarila som ju tak odoka, podľa seba. Neviem, kto mal väčšiu radosť, lebo keď som ochutnala, nebolo to vôbec zlé! Bez pochýb som musela tento zázrak pre mňa odfotiť a spísať! V súvislosti s tým som myslela pritom na vás. Že asi veľa z nás má svoju „sladkú ryžu“.
Moja sestra mi raz povedala veľkú pravdu. Teda ona mi ich povedala viac. Ale jednalo sa o povestné starenkine kapustníky, u nás známe ako zelníky. Ten recept je legendárny, starenka bola ich kráľovnou. Lenže ako malá som ich ne-ná-vi-de-la. Keď som si ich z veľkej nostalgie za starenkou po rokoch upiekla a ochutnala, zistila som, ako veľmi som sa v ich chuti mýlila. Postupne, pomaličky tak prekopávam svoje „nikdyjedlá“. Nie vždy to hneď vyjde a uvarím tak, aby mi chutilo, no už som pokorila zelníky, pečienku (ale len kuraciu a kačaciu zatiaľ), žemľovku (aj keď ešte psychika úraduje) a teraz aj mliečnu ryžu. Je to môj prvý medzikrok k nákypu. Verím, že čoskoro pripravím Dávidkovi jeho vysnený ryžový nákyp ako zo škôlky.
Možno to tak je aj u vás. Možno aj vy ste na niektoré jedlá museli dospieť. A možno je potrebné si jedlo uvariť podľa seba. Dať menej cukru, vymeniť ovocie, či niečo iné. Lebo život treba oslavovať. Najlepšie je uvariť ryžu vopred, aby sme jej dali dostatočný časový priestor na chladenie. Aj chute sa lepšie rozvinú. Ryžu som použila guľatozrnnú (značky SOS a Lagris) aj arborio- ryža určená pre typické talianske rizoto. Mlieko som použila plnotučné- išlo mi o plnosť chute.
Raz som to s vanilkou prehnala, usypala jej tam viac a ryža bola potom horkejšia. Neľakajte sa vodovej konzistencie po dovarení. Ovocie je možné použiť akékoľvek. Tip od vás- na dno pohára pri servírovaní dajte lyžičku čokoládového krému typu nutella a pod. Je to krásne prekvapenie na záver. A na vrch je super šľahačka. Z tohoto množstva pripravíte 3 - 4 poháre dezertu. Samozrejme závisí od množstva.
Recept na ryžový jogurtový dezert
Ingrediencie:
- Guľatá ryža
- Voda
- Štipka soli
- Trochu masla
- Mlieko
- Cukor (podľa chuti)
- Hustý smotanový jogurt alebo kyslá smotana
- Kompótové marhule
- Zlatý klas
Postup:
- Guľatú ryžu si prepláchneme a zalejeme vodou trošku nad jej povrch.
- Pridáme štipku soli, trošku masla a na malom ohni varíme za častého miešania kým sa voda neodparí.
- Po odparení zase prilejeme vodu, aby bola na úrovni ryže. Takto zopakujeme ešte raz. Ryža by mala byť napoly uvarená.
- Po odparení tretej dávky vody dolejeme mlieko a za častého miešania a postupného dolievania mlieka uvaríme hustú ryžovú kašu.
- Osladíme ju podľa vlastnej chuti a necháme vychladnúť (sem-tam premiešame).
- Do vychladnutej ryžovej kaše vmiešame hustý smotanový jogurt alebo kyslú smotanu. Na 1dl suchej ryže som použila 1 kelímok bieleho jogurtu, ale môžete aj viac, podľa toho, akú konzistenciu dezertu si želáte. Ak treba, masu ešte dosladíme.
- Kompótové marhule nakrájame na menšie kúsky. Šťavu dáme variť a keď sa zohreje, pridáme do nej kúsky marhúľ a v troche šťavy rozmiešaný Zlatý klas. Uvaríme si polohustý "puding". (Na 2dl šťavy aj s marhuľami tipujem tak 2 ČL Zl. klasu). Necháme trochu vychladnúť.
- Smotanovú ryžu vrstvíme s mierne vychladnutým marhuľovým "pudingom" do pohárov a necháme poriadne vychladiť.
Poznámka: Takýto marhuľový "puding" používam aj do čokoládových tort. Parádne sa hodí ku tvarohovému alebo klasickému vanilkovému krému.
tags:
