Alergia na zemiaky u detí: Príznaky, diagnostika a liečba

Počet alergických problémov prudko stúpa. Súčasné údaje hovoria, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá. Netýka sa to však len detí.

Alergie sú do istej miery dedičné. Čím viac alergikov v rodine máte, tým je pravdepodobnejšie, že sa alergia objaví aj u vášho dieťaťa. U malých detí však vznik potravinových alergií veľmi úzko súvisí aj so správnou stravou.

Príčiny vzniku alergie

Áno, pretože okrem genetiky sa na vzniku alergií podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie. A práve nárast počtu alergikov nám hovorí o výraznom vplyve nášho spôsobu života, prílišnej chemizácii a tiež o zmenách v životnom štýle.

Alergia na materské mlieko

V tlači sa objavili prípady detí, ktoré boli alergické na materské mlieko. Ako sa to môže stať? Materské mlieko je komplexná potravina s mnohými zložkami, pričom jeho zloženie sa mení aj podľa veku dieťaťa. Ovplyvňuje ho aj strava matky, užívanie liekov, vystavenie toxínom a chémii z vonkajšieho prostredia. Niekedy je, paradoxne, prospešnejšie, ak ho matka prestane dojčiť. Odporúčame to predovšetkým pri ekzémoch, pretože tak vieme lepšie manažovať jedálniček dieťaťa na mieru.

Som veľkým prívržencom dojčenia, materské mlieko je najvhodnejšia strava pre dojča. Predstavuje optimálny mix živín, vitamínov, imunologických obranných látok a, samozrejme, lásky. Na strane druhej, časť štúdií tento ochranný vplyv na rozvoj alergických ochorení nezaznamenala, najmä ak sa zameriavali na potravinové alergény.

Sú však aj opačne zamerané štúdie sústredené na dlho dojčené deti nad 9 mesiacov. Takéto dojčenie bolo v niektorých štúdiách paradoxne spájané s nárastom alergií. U časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt.

Príznaky alergie

V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému. Ďalšie sa preukážu najmä na koži a u tretiny detí v dýchacej sústave. V tom prípade ide o kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie či nepriechodnosť nošteka. Platí však, že u detí musíme ihneď spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška. Existujú aj srdcovocievne či systémové príznaky, no sú skôr raritnejšie.

O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa, ale môže sa prejaviť aj zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy.

Prejavy alergie na potraviny

• Urikária (žihľavka, koprivka): Základným prejavom je vždy pupenec na koži.
• Quinckeho edém (opuch): Prejavuje sa ako opuch tváre, pier, slizníc dutiny ústnej.
• Atopická dermatitída (ekzém): Je zvyčajne prvým príznakom alergie u malých detí. Alergény sú podobné ako u predchádzajúcich skupín, avšak najčastejšie je alergia na kravské mlieko.
• Poruchy trávenia (alergická gastroenteropatia): Príznaky sa objavia do dvoch hodín od požitia potravy. Dieťa má bolestí brucha, zvýšený pohyb čriev, pocit na zvracanie, môže mať hnačku.
• Anafylaktická reakcia: Je najzávažnejším celkovým prejavom alergie. Najčastejšími alergénmi sú kravské mlieko, vaječný bielok, ovocie (banány, kivi, mango, avokádo), orechy (lieskovce, mandle, vlašské orechy, arašidy, kešu, pekany), dary mora (kôrovce, mäkkýše - čo sú krevety, mušle), koreniny ( najmä horčica), obilniny a prísady do jedla (sulfity, papain a iné).
• Zápal kĺbov (reumatická artritída, juvenilná chronická artritída): Je to menej častý prejav potravinovej alergie.
• Migréna: Môže sa objaviť v súvislosti s požitím mlieka, pšenice, farbív, cukrov, čokolády, kakaa, kávy, čaju a alkoholu.
• Hyperkinetický syndróm: Prejavuje sa ako predráždenosť, nesústredenosť, poruchy chovania, poruchy učenia. Vzniká v súvislosti s požitím väčšieho množstva farbív, konzervačných látok a salicylatov v potrave.

Diagnostika alergie

V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Tu sa ale stretávame s nešvárom mnohých lekárov. A to, že na potvrdenie alergie im stačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas.

Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy.

Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, čiže dieťa musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho. Dôležitá je tiež anamnéza, čo znamená zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu. Dôležité sú pre nás aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť. Až potom pristupujeme ku kožným testom.

Realizujem ich vtedy, ak nám to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo už veľké dvojročné batoľa. Tieto testy sú, samozrejme, zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou a majú svoje limity. Ich výhodou je ale rýchla odpoveď. Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká.

Okrem prick testov občas pristupujeme aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa. Diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy nám ale vyslovia len podozrenie. Nikdy neurčia diagnózu. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa.

Veľa alergií totiž uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežné dostupné spoľahlivé diagnostické metódy.

Diagnostika potravinovej alergie je ťažká. Aj pozitívny laboratórny nález nemusí byť jednoznačným dôkazom alergie a to ani v prípade pozitívnych špecifických IgE protilátok, ktoré sa kedysi pokladali za úplne spoľahlivé. Na stanovenie diagnózy je dôležitá anamnéza a informácia od rodiča. Po akom čase po požití potraviny sa objavia príznaky. Aké množstvo bolo požité. Aká bola kvalita potravín. Fyzická záťaž, stres, virusové ochorenia v čase, keď sa objavili príznaky. Aké iné jedlo bolo súčasne požité.

Ak je podozrenie na alergiu, odporučí sa eliminačná diéta, to znamená strava s vynechaním danej potraviny a vedenie podrobného jedálnička. V prípade potreby alergológ rozhodne o ďalších vyšetreniach ako sú expozičný test, kožné testy a laboratórne testy, hlavne zistenie špecifických protilátok IgE (protilátky proti potravine, na ktorú je dieťa alergické).

Dostupné testy môžu byť falošne pozitívne ale aj negatívne. Najspoľahlivejší je expozičný test. To znamená rodič musí viesť presný jedálniček. Podozrivá potravina sa vynechá. Ak príznaky ustúpia, zaradí sa do jedálnička opäť. Ak dieťa zareaguje alergicky, je takmer isté, že túto potravinu budeme musieť z jedálnička vylúčiť.

Ak však aj dieťa zareagovalo prvýkrát na potravinu buď Quinckeho edémom, alebo anafylaktickou reakciou, nie je možne expozičný test robiť, pre možnosť ohrozenia života !!!

K dispozícii sú aj kožné testy a stanovenie protilátok proti danej potravine. Stanovenie protilátok je dôležité hlavne na sledovanie vývoja. Ak dôjde k ich výraznému poklesu, znamená to, že dieťa z alergie "vyrastá".

Liečba alergie

Roky platí staré známe, poznaj svoj alergén a uteč pred ním. Preto pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú.

Hovorili ste, že z niektorých alergií deti vyrastú, ale existujú aj celoživotné alergie, pri ktorých je potrebné vyhýbať sa konkrétnej potravine už navždy. Je to pravda. Niektoré formy alergií na ryby či určité alergény orechov majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Iné alergény, konkrétne laktoglobulíny mlieka, majú tendenciu pomerne rýchlo vyhasnúť. Alergiológ už vie aj podľa zložky alergénu, na ktorý je dieťa alergické, vysloviť aj prognózu ochorenia. Zároveň musí prehodnocovať a zisťovať možné nové senzibilizácie.

V našom centre je preto do tohto procesu zaangažovaná aj nutričná špecialistka, ktorá deťom s potravinovými alergiami vypracuje jedálniček. Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká.

Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas. Je to téma na samostatnú knižku.

Liečba pozostáva predovšetkým z vylúčenia alergénu zo stravy. Ak sa dieťa s alergizujúcou potravinou nestretne, nebude potrebovať liečbu. Pri liečbe je dôležité brať vážne už prvé príznaky. Rozbehnutá alergia sa lieči ťažšie ako v počiatočnej fáze. Rovnako neustálym dráždením podávaním nevhodnej stravy, môžeme u dieťaťa stimulovať aj iné prejavy alergie ako senná nádcha astma.

Je škála liekov, antihistaminík (Zodac, Aerius, a množstvo iných) ktoré sa užívajú pri liečbe alergie. Je potrebné si uvedomiť, že ani jeden z týchto liekov nevylieči alergiu. Vylieči príznaky, resp. zabráni vzniku príznakov. Najlepším liekom je však vyhnúť sa škodlivej potravine. Je najjednoduchším, najlacnejším a najmenej bolestivým spôsobom liečby.

Je ale dôležité, ak ide o základnú potravinu napr. mlieko, nahradiť ho iným zdrojom bielkovín. Dieťa nedostatok arašidov, medu, čokolády nepocíti, ale nedostatok bielkovín môže spôsobiť škody v raste a vývoji. Na trhu existujú mlieka (hydrolyzáty), ktorých schopnosť alergizácie je výrazne minimalizovaná. Pri alergii na kravské mlieko sa nemá podávať kozie, ovčie ani sójové mlieko.

Dlhodobá liečba vakcínou (desenzibilizačná liečba) sa pri potravinovej alergii nepoužíva.

Každá alergia, potravinová nevynímajúc, môže mať smrteľný priebeh, preto každý pacient s potravinovou alergiou by mal byť vybavený pohotovostným balíkom (kortikoid, antihistaminikum - liek proti alergii, spray na uvoľnenie dýchania v prípade ak zareagujú aj dýchacie cesty stiahnutím, adrenalínové pero).

Prevencia vzniku alergie na potraviny

Dojčenie. Odporúča sa dojčiť minimálne do 6 mesiacov. U deti s výraznou rodinnou záťažou v zmysle alergie, dojčenie nemusí zabrániť vzniku alergie, ale zmierni jej priebeh a oddiali jej vznik. Správna životospráva. Je dôležité deťom, u ktorých u pokrvných príbuzných sa vyskytuje potravinová alergia, nepodávať v prvýchrokoch života a hlavne v dojčenskom období potraviny s vysokou schopnosťou alergizácie. Podávanie probiotických kultúr matkám v tehotenstve a dojčatám v prvých 6 mesiacoch života pomáha kolonizovať črevo prospešnými baktériami, ktoré stimulujú mechanizmy oslabujúce alergickú reakciu. Avšak toto tvrdenie vyžaduje ďašlie štúdie. Vonkajšie faktory. Vylúčenie fajčenia. Detské kozmetické prípravky môžu obsahovať bielkoviny srvátky kravského mlieka, medu, včelej kašičky a vyvolať alergické prejavy.

Čo urobím, ak mám podozrenie na alergiu na potraviny

• Vylúčim infekčné alebo vírusové ochorenie.
• Zistím a zapíšem každú potravinu, ktorú dieťa zjedlo. Zapíšem veci, ktorých sa dotýkalo v prípade kožných prejavov.
• Ak požilo niektoré z hore spomínaných alergénov, nepodávam ich, až kým príznaky neustúpia.
• Ak príznaky neboli veľmi výrazné, môžem skúsiť postupne podať malé množstvo jednej potraviny, ktorá by mohla vyvolať reakciu. Ak ju nevyvolá, po piatich dňoch podám ďalšiu.
• Ak sa prejavia príznaky alergie, vylúčim potravinu z jedálnička a oznámim lekárovi, ktorý určí ďalší postup.

Tento spôsob je možný len u deti, ktoré mali mierne prejavy. Deti, ktoré mali výrazný kožný nález, opuch tváre poprípade celkovú (anafylaktickú) reakciu, tento spôsob diagnostiky ich môže ohroziť na živote. Preto radšej už pred týmto testom sa poraďte s detským lekárom.

Prognóza potravinovej alergie

Vekom sa prejavy alergie na potraviny zmierňujú a deti postupne začínajú tolerovať predtým neznášané potraviny. Vzhľadom nato, sa odporúčajú kontrolné expozičné testy 1krát za 6 - 12 mesiacov u deti do 3 rokov, u deti nad 3 roky každý rok, alebo každý druhý rok. Mnohé alergie, hlavne na bielkovinu kravského mlieka, sa vekom strácajú. Pretrváva alergia na orechy, arašidy, ryby a morskú potravu. Podľa odporučenia EU (Codex alimentarius) na potravinách je povinné vyznačenie minimálne množstvo, ktoré je schopné vyvolať alergiu.

Tabuľka: Potraviny s nízkym rizikom alergie

tags: #Deti