Na Slovensku evidujeme vyše osemsto lokalít, kde je koncentrácia rómskych obyvateľov. Týka sa to vyše 200-tisíc ľudí - viac, ako 40 percent Rómov na Slovensku. Nie každá z týchto lokalít sa však ráta ako osada. Tieto počty zahŕňajú aj tzv. rómske bytovky, rómske rady (ulice), či príbytky na okraji dedín.
V tomto projektovom období vláda SR sprístupnila obciam na zveľadenie (aj) týchto komunít pestrý sortiment programov. Je možné vybudovať škôlky či komunitné centrá, starostovia môžu vysporiadať pozemky, zaviesť pitnú vodu alebo spevniť prístupové cesty. Ale nestačí len budovať cesty, infraštruktúru a domy: treba pridať aj služby, spoločenské priestory, občiansku vybavenosť.
Pre niektorých starostov a poslancov je odpoveď jednoznačne záporná. Osady vidia ako dočasné, ilegálne priestory, ktorých obyvateľov treba vysťahovať, presťahovať, rozptýliť. Napríklad v obci Kolačkov (okres Stará Ľubovňa), kde rómska osada sa doslova zasekla v malom priestore medzi svahom a riekou, investícia priamo do osady nedáva zmysel.
V iných obciach to starostovia vidia inak. Investujú do vysporiadania pozemkov, do vody, plynu, ciest, budujú škôlku, komunitné centrum, dôstojné formy bývania. Plánujú dlhodobo a v spolupráci s miestnou komunitou ju postupne transformujú na štandardnejšie formy osídlenia.
Ani jedno z týchto riešení nie je univerzálne aplikovateľné. Isté osady sú naozaj ťažko predstaviteľné v dlhodobom horizonte. V iných osadách sú zase investície prínosom. Aj v tomto prípade platí, že celoplošné, paušálne riešenia nevedia zachytiť potreby rozmanitých rómskych komunít na Slovensku. V procese vyrovnávania sa niekoľko osád určite zlikviduje - s adekvátnou náhradou. V iných prípadoch ich vyzdvihneme na úroveň iných osídlení v republike. Jediná vec, čoho by sme mali vidieť menej a menej, sú klasické segregované osady. Tie neponúkajú dostatočné podmienky na rozvoj ich obyvateľov.
Alexander Daško je jeden z úspešných rómskych, alebo ako on hovorí, cigánskych príbehov. Z osady sa dostal vlastným úsilím na univerzitu, založil súkromnú školu, hudobnú skupinu, a teraz sa chystá reformovať rómsky problém z parlamentu. Vstúpil do Smeru a ako jediný Róm sa dostal na jedno z jeho posledných miest na kandidátke. Dlho som si myslel, že rómsky problém politici nechcú riešiť, alebo len okrajovo, lebo keby zmizol, prestanú tiecť eurofondy.
Prečo teraz? Uvažoval som aj nad regionálnou politikou, ale ako som povedal, z časových dôvodov som to nedokázal.
Podmienky v osade a cesta k vzdelaniu
Žil som v Čiernom Balogu v osade. Pochádzam z trinástich detí a som najmladší zo súrodencov. Mama nepracovala, starala sa o nás. Rodičia nechceli, aby sme žili tak ako oni. Dávali veľký dôraz na štúdium. Štúdium a hranie bolo pre mňa rozhodujúce pre odchod z osady a normálny život. Intenzívne som cvičil a učil som sa. Keď škola videla, že som nadaný, prihlasovali ma na súťaže. Pamätám si, keď som sa dostal na krajskú súťaž do Banskej Bystrice. Bratislava bola pre mňa iný svet. Vtedy som si uvedomil, že chcem žiť takto. Začiatky boli pre mňa galeje.
Ako keby som prišiel do New Yorku. Žije v Banskej Bystrici. Nespomeniem si, ale videl som tam iný život, krásne autá a rozmýšľal som nad tým, že by som chcel raz takto žiť.
Keď ste hovorili o otcovi, povedali ste, že Cigáni ho mali za ikonu. Otca považovali za vajdu, bol ikonou pre všetkých Cigánov. Sme internacionálna rodina, lebo manželku mám Rusku. Napríklad v Rusku strašne málo používajú slovo Róm. Tam je cigánsky ansambľ, cigánska muzika, ale nie je to hanlivé. Bohužiaľ, u nás sa Cigán stal hanlivým výrazom. Osobne mi to slovo neprekáža. V muzike bežne používam výraz cigánske piesne. Lepšie to znie ako rómske.
Štúdium a umelecká kariéra
Na vojne som bol vo vojenskom umeleckom súbore Jánošík. Trúfam si povedať, že bol niekedy lepší ako Lúčnica alebo SĽUK. Založili ho horehronci. Rodičia vždy túžili, aby som učil na umeleckej škole. Aj som nastúpil do Brezna za 1200 korún. Potom som dostal ponuku, či by som nešiel hrať do Rakúska. Až tam som sa dozvedel, že budeme hrať na ulici. Rodičia to znášali ťažko, ale bola to skúsenosť.
Vyštudovali ste pedagogiku na univerzite. Je to dosť ďaleko od hudby. Raz som sa stretol na oslave s podnikateľom Julom Hronom, ktorý podporuje deti v detských domovoch. Opýtal som sa ho, prečo to robí. Povedal, musíš nechať po sebe niečo hodnotné. Tak som založil umeleckú školu pre deti zo slabých sociálnych rodín. Podmienkou bolo, aby som mal vysokú školu.
Vstup do politiky a riešenia rómskej otázky
Začali sme s politikou. Vstúpil som kvôli tomu, že idey vzdelávania a sociálnej sféry voči Rómom musíte nejako realizovať. Videl som, že zo spodku sa to už nedá. Keď je politická vôľa a možnosť, vtedy je ten moment, keď sa rozhodnete vstúpiť do politiky.
Rómsku otázku nevyriešili vlády, parlamenty, tretí sektor, eurofondy, ani splnomocnenci. Mal som dojem, že ich riešením je - Cigáni, tu máte peniaze a dajte nám pokoj. Majorita to vníma tak, že idú na nich milióny a nič z nich. Majorita nevie, že peniaze nešli, a Cigáni ani to, že boli.
Ste na kandidátke Smeru na 147. mieste, ako ste sa tam dostali? Cigáni boli vždy viac ľavicovo orientovaní. Oslovil som predstaviteľov Smeru, rozprávali sme sa a moje návrhy riešení sa im zapáčili. Ponúkli mi miesto na kandidátke. Myslím si, že treba riešiť dva piliere - zamestnanosť a vzdelávanie.
Majorita nadáva, že Cigáni nechcú robiť. Vyčleňme z eurofondov 200 miliónov eur, podporme malých a stredných podnikateľov majority a pripravme im metodiku, za akých podmienok budú zamestnávať Cigánov. Potom uvidíme, či naozaj nechcú pracovať. Pomôžeme podnikateľom aj Cigánom, a potom môžu nastúpiť komunitné centrá a vzdelávanie.
Je pravda, že v týchto voľbách má len KDH v programe riešenie rómskej problematiky. Ale keď som si pozeral programy, je to science fiction. To tu už bolo a nikde sa to nepohlo. Najvyšší predstavitelia strany Smer mi v rozhovoroch jasne naznačili, že keď vstúpim do politiky a budem aktívny, vedia na tom seriózne pracovať. Mojou podmienkou alebo viac želaním bolo, že nebudem len do počtu. To pre mňa nemá význam.
Rómska karta v politike
Áno. Je to politická kampaň a snaha osloviť majoritu. Vyzýva tam a sľubuje, že narobí poriadok, tak ako to hovoril Kotleba aj všetci. Rómska karta je najideálnejšia, lebo majorita začne uvažovať, áno, on je jediný, kto urobí poriadok. Len realita je iná. Málokto z politikov naozaj vie, čo sa deje v komunitách a osadách.
Napríklad v Rusku a bývalých sovietskych republikách nemajú ani nepoznajú rómsky problém. Stalin povedal Cigáňom, buď budete žiť, ako my ostatní, alebo pôjdete, dža gulagy. Ale takto sa v 21. Nehovorím o stopercentnej úspešnosti, ale keď sa nejaké percento uchytí, treba ho podporiť.
Je to často používaný model manažovania voličov. Majoritu najprv politik vystraší populačnou bombou, potom k tomu pridá víziu rastúcej hordy nevzdelaných a nezamestnaných Rómov a seba prezentuje, ako riešiteľa.
Jedným z ťažiskových bodov riešenia rómskej otázky je zmena postoja majority k Rómom. To, čo ste povedali, je absolútna pravda. Ideálna je symbióza majority a Rómov. Bohužiaľ. Pozrite sa na vývoj vzťahu k černochom v Amerike. Dnes sa už na černochov a herca Danzela Washingtona nepozerajú ako na spodinu. Prečo by Róm nemohol hrať hlavnú postavu v niektorom z televíznych seriálov? Ak budeme ukazovať len osady a hovoriť o neprispôsobivých, tak sa nič nezmení.
Zmena systému a kvóty
Za socializmu bolo veľkým problémom pre Rómov dostať sa na vysokú školu. Ale bolo veľmi ťažko sa tam dostať. Treba veľa vecí zmeniť. Američania to urobili a kde sú dnes? Mali by sa nastaviť kvóty. Hlási sa 500 ľudí a môžu zobrať sto. Traja Rómovia na právnickú fakultu, štyria na lekársku… Cigán urobí prijímacie pohovory, tak ako všetci a jedinou výhodou znevýhodneného bude kvótované miesto. Potom už musí dokázať, že na to má.
Stále ste mi nezodpovedali otázku, čo si myslíte o zneužívaní rómskej karty v politike. Uvediem ďalší príklad. V tom istom roku, teda v roku 2002, médiá zverejnili Ficovu prognózu, že za desať rokov môže byť na Slovensku milión Rómov. S dodatkom - prevažne bez vzdelania a nezamestnaných. Je rok 2016 a kvalifikované odhady hovoria o čísle 350-tisíc. Pravdepodobne, ale určite nie viac ako pol milióna.
Kameň úrazu politikov je v tom, že sa riadia štatistikami, na to som upozornil aj niektorých ministrov. Ale prečo ju použil? Určite nie. Všetci využívajú túto kartu. Vzdelaní Rómovia musia dotlačiť akúkoľvek vládu, aby problém riešila systémovo. Toto nie je cesta. Každý môže zmeniť svoje postoje a metódy.
Ale ten istý premiér Fico hovoril pred dvomi-tromi rokmi, že každý druhý väzeň je Róm a že extrémna situácia si vyžaduje extrémne opatrenia, ktoré môžu vyvolať diskusie na tému ľudských práv.
Riešenie problémov a budúcnosť
Absolútne s ním súhlasím. Ale ako vyriešiť ľudskoprávny problém? Predstavte si, že nie ste Alexander Daško a niekto vám povie, že vaše dieťa bude štyri roky žiť v inom meste a môžete ho občas navštevovať. Dobrovoľne, nie násilné odoberanie. Viete si predstaviť, že by to pochopili pri súčasnej vzdelanostnej úrovni? Nikto nemôže garantovať nič stopercentne. Progres bude prichádzať postupne, po percentách. Ak budú vidieť, že ich dieťa niečo dosiahlo aj za cenu, že bolo vyňaté z tých pomerov, ak to uvidia ostatní a pribudnú ďalší, to už je príklad pre všetkých rodičov. Funguje to.
V Kremnici máme takú školu. Deti sú už absolventi a zaradili sa do normálneho života. V Košiciach sú dve gymnáziá, jedno hudobné, druhé klasické, osemročné. Ja som od štrnástich rokov preč.
Smer by musel získať takmer všetky kreslá v parlamente, aby ste sa tam dostali, alebo vy desaťtisíce preferenčných hlasov. Nie je dôležité, či ste na voliteľnom, alebo nevoliteľnom mieste. Každý nejako začína. Nemám veľké oči, ani ambície, že sa hneď stanem napríklad štátnym tajomníkom. Židovské príslovie platí vo všetkých sférach - radšej maličký biznis, ako veľkú lopatu. Všetko je možné. Nehovorím áno, ani nie.
Spomínali ste úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Určite nie. Na úskalia politiky musí človek dozrieť. Myslím si, že by som sa nedal zlomiť. Som človek, ktorý si povie, buď to ide, alebo to nejde.
tags:
