Vedeli ste, že viac než polovica kalórií v moderných jedálničkoch pochádza z ultra spracovaných potravín? Najnovší veľký prehľad publikovaný v Frontiers in Public Health ukazuje, že tieto produkty nielen prispievajú k obezite či cukrovke, ale môžu doslova preprogramovať vyvíjajúci sa mozog. Takto zvyšujú riziko vzniku ADHD, depresie a dokonca aj demencie.
Čo je ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou)?
Porucha pozornosti s hyperaktivitou alebo anglická skratka ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder) je ľahká mozgová dysfunkcia, ktorá sa klasifikuje ako neurovývojová porucha, pri ktorej sa behaviorálno-kognitívne príznaky najčastejšie prejavujú v školskom veku jedincov (6-12 rokov). Je to jedna z najčastejšie vyskytujúcich sa porúch u detí, ale trpia ňou aj dospelí. U detí je výskyt na úrovní približne 3 až 10% a u necelej polovice detí tento stav pretrváva až do dospelosti. Táto porucha postihuje vo väčšej miere chlapcov ako dievčatá a to v pomere 5:1.
Príznaky ADHD je možné klasifikovať do dvoch skupín behaviorálnych problémov a to nepozornosť, hyperaktivita a impulzívnosť. Väčšie percento ľudí, ktorí trpia ADHD sa potykajú s problémami spadajúcich do oboch skupín. Ako už bolo naznačené, niektorí ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s nepozornosťou, ale nie s hyperaktivitou alebo impulzívnosťou.
Príčiny a rizikové faktory spojené so vznikom ADHD zatiaľ nie sú známe, ale súčasné výskumy a štúdie naznačujú, že dôležitú úlohu pri tejto poruche hrá genetika. Všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, častým sledovaním televízie, alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi nie je vedecky podložené.
Stanovenie diagnózy sa realizuje na základe záverov lekárskych, psychologických a ďalších špecializovaných vyšetrení. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia.
Príznaky ADHD u dospelých ľudí sa vymedzujú a pozorujú náročnejšie ako u detí a to z dôvodu nedostatku relevantných štúdií a výskumov. Na základe tvrdenia, že ADHD je vývojová porucha, odborníci došli k záveru, že táto porucha sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti. A teda je nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka. Niektorí odborníci však tvrdia, že skupiny príznakov výrazne rozličným spôsobom ovplyvňujú deti v porovnaní s dospelými.
Čo sú ultra spracované potraviny?
Sú to priemyselne vyrábané jedlá plné pridaných tukov, cukrov a soli, pričom neobsahujú takmer žiadne vitamíny či vlákninu. Výskumníci zdôrazňujú, že tieto potraviny často obsahujú chemicky upravené látky a prídavné látky, ktoré majú za úlohu:
- zabezpečiť dlhú trvanlivosť
- lákavú chuť a vzhľad
- príjemnú textúru
Medzi ultra spracované potraviny patria:
- sladkosti, sladené nápoje
- instantné polievky
- cereálie s vysokým obsahom cukru
- polotovary a balené snacky
Ako ultra spracované potraviny (USP) poškodzujú mozog?
Vedci zistili, že konzumácia USP v kľúčových obdobiach (tehotenstvo, detstvo, dospievanie) môže:
- zhoršiť vývoj mozgu a nervového systému
- zvýšiť riziko ADHD a autizmu
- podporiť depresie a úzkosti
- prispieť k vzniku demencie v neskoršom veku
Niektoré prísady (napr. nanočastice titánu, alebo bisfenoly z obalov) prenikajú do našich mozgových buniek, kde narúšajú tvorbu pamäťových dráh a hormónov šťastia.
Prečo sú deti, tínedžeri a tehotné ženy tak zraniteľní?
- Detský mozog sa stále vyvíja, synapsie (slúžia na prenos nervových signálov), myelín (základná zložka bielej hmoty mozgu) a nervové spojenia sú vo fáze formovania.
- Tínedžerský mozog je prirodzene nastavený na silné odmeny. USP vyvolávajú extrémne potešenie, ktoré prehluší signály sýtosti a posilní návyk.
- Tehotné ženy dodávajú výživné látky plodu, ak ich strava obsahuje veľa USP, organizmu chýbajú kľúčové živiny ako železo, zinok či omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú pre vývoj mozgu nevyhnutné.
Medzigeneračný efekt
Vedci varujú pred tzv. medzigeneračným efektom:
- Vysoký príjem USP v tehotenstve → horší vývoj mozgu dieťaťa
- V detstve a dospievaní → narušenie koncentrácie, úzkosti, prejedanie
- V dospelosti → chronický zápal, obezita, depresia
- V starobe → demencia, Alzheimerova choroba
Takto sa USP podieľajú na celoživotnom cykle chorôb, ktoré sa prenášajú naprieč generáciami.
Strava ako príčina a zároveň liečba ADHD?
Už v predchádzajúcich článkoch na tomto blogu nie len o strave sme rozoberali problematiku prepojenia stravy a rôznych problémov súvisiacich s naším zdravím. Samozrejme, nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že všetky naše zdravotné problémy vyriešime racionálnym stravovaním, ale práve prostredníctvom optimálne nastavenej stravy vieme niektoré nepriaznivé prejavy minimalizovať.
V dnešnej dobe sa odborníci zaoberajú problematikou, v ktorej hlavnú úlohu zohráva strava a jej vplyv na znižovanie rizika výskytu zdravotných problémov súvisiacimi s cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami alebo obezitou. Avšak čoraz väčší záujem vzbudzuje strava a to, čo jeme aj pijeme v súvislosti s prevenciou a liečbou duševného zdravia. Vedecký smer o vplyve potravín na naše správanie je stále relatívne nový a miestami kontroverzný. Na základe vedeckých poznatkov dochádzame k záverom, že niektoré potraviny naše správanie výrazne ovplyvňujú. Medzi takéto potraviny patrí kofeín, ktorý zvyšuje bdelosť, čokoláda ovplyvňuje náladu a alkohol zase ovplyvňuje celkové správanie jedincov.
Najviac priestoru odborníci vo svojich výskumoch venovali dvom prístupom a to suplementácii a eliminácii určitých zložiek potravy. Niektoré deti s ADHD sú na určité druhy potravín citlivejšie, čo sa môže odzrkadliť na ich správaní a negatívnych reakciách. Tieto reakcie následne môžu negatívne ovplyvniť ich sústredenie alebo kontrolu nad emóciami.
Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu, pretože potraviny s vysokým obsahom cukru spôsobujú zvýšené vylučovanie inzulínu z pankreasu, čo vedie k hyperglykémii, ktorá stimuluje zvýšenie epinefrínu, čo zase vedie k aktivácii nervových reakcií a možným poruchám spojených s hyperaktivitou. Inými slovami, zvýšený príjem napr. snackov s vysokým obsahom cukru môže zvýšiť nutričnú nerovnováhu, nižšiu emočnú inteligenciu a prejavy podobné ADHD. Aj keď odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného, napomáha si udržiavať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého, pretože môže znížiť riziko cukrovky, obezity, zubného kazu a ďalších zdravotných problémov.
Potravinové aditíva a ADHD
Aj pri týchto zložkách našej každodennej stravy sú prítomné kontroverzie s určením jednoznačného záveru a ich vplyvu na ADHD. Lekár Dr. Feingold v roku 1970 bol presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Feingold svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel. Niektorí jeho pacienti zaznamenali výrazné zlepšenie behaviorálnych problémov. Feingold tvrdil, že u 30 až 50% jeho pacientov sa výrazne zlepšil zdravotný stav.
Následne v 70. a 80. rokoch sa vedecká obec začala výraznejšie venovať závermi Dr. Feingolda. Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. To všetko z dôvodu, že podľa štúdií tieto substancie majú vplyv na správanie detí bez ohľadu na to, či trpia ADHD. Konkrétne jedna štúdia sa zoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Skúmaním bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperkativity.
Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať.
Niektoré z aditív, ktorým je vhodné sa vyhýbať:
- Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
- Umelé potravinové farbivá: Ako bolo uvedené, zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou.
- Bisfenoly: Používajú sa pri výrobe plastových materiálov, ktoré môžu dochádzať do kontaktu s vodou a potravinami.
- E 102: Tartrazín - Je prášok svetlooranžovej farby, ktorý sa používa na sfarbenie potravín.
- E 104: Chinolínová žltá - Zelenožlté farbivo, ktoré sa nachádza najmä v sladkostiach, energetických nápojoch a pod.
- E 110: Žltá SY - Umelé farbivo, ktoré sa nachádza najmä v pudingoch, zmrzline a podobne. Môže spôsobiť alergické reakcie, tráviace problémy a niektoré druhy rakoviny.
- E 120: Karmín, kyselina karmínová - Prírodné červené farbivo používane často s benzoánom sodným. Nachádza sa v potravinách ako jogurty, nápoje, žuvačky a pod.
- E 122: Azorubín - Farbivo červenej farby, ktoré môže spôsobovať hyperaktivitu a kožné reakcie. Je zakázané napr.
- E 124: Ponceau 4R - Výrazné červené farbivo využívané v potravinárskom priemysle.
- E 131: Patentná modrá - Tmavomodré farbivo využívané v žuvačkách sladkostiach a nápojoch.
- E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty - Konzervant, ktorý v kombinácií s umelými farbivami preukázane zvyšuje hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
Suplementácia pri ADHD
Ako bolo uvedené, samotné potraviny a diéty ADHD nespôsobujú a ani úplne neliečia. Avšak suplementácia niektorými potravinami môže výrazne ovplyvniť priebeh a správanie nie len u detí.
Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a neropinefrínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie.
Niektoré štúdie spájajú prejavy ADHD s nízkou hladinou určitých vitamínov a minerálov. Zinok a horčík sú mikronutrienty, ktorých nedostatok je najviac spájaný s príznakmi tejto poruchy. Prejavy nedostatku týchto minerálov v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Doplnenie 200 mg horčíka po dobu šiestich mesiacov významne znížilo hyperaktivitu u detí s ADHD. Ďalšie štúdie potvrdzujú súvis medzi nedostatkom niektorých mikronutrientov a správaním u detí.
Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa podieľa na optimálnom fungovaní srdca, mozgu a nervovej sústavy. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. V tejto štúdií sa preukázalo, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasytených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Polynenasýtené mastné kyseliny sú významnou zložkou našej stravy, ktorá by nemala chýbať v jedálničku z dôvodu znižovania rizika srdcovo-cievnych ochorení a zlepšovania funkcie mozgu.
Liečba ADHD výživovými doplnkami s vedecky overeným účinkom
Výživové doplnky môžu zlepšiť progres liečby ADHD a ADD riešením podkladových výživových nedostatkov a podporou celkového zdravia mozgu, ale väčšinou nemôžu úplne nahradiť lieky a behaviorálnu terapiu. Treba si však uvedomiť, že i keď je výživový doplnok alebo vitamín označený ako „prírodný“, neznamená to, že je menej účinný a už vôbec nie, že je absolútne bezpečný za každých okolností. Aj niektorými vitamínmi sa môžete predávkovať, alebo môžete mať alergiu na niektorú zložku výživového doplnku. Pred použitím akéhokoľvek prípravku si teda vždy dobre prečítajte príbalové informácie. Takisto neľutujte času a pred podaním akýchkoľvek výživových doplnkov deťom sa najlepšie poraďte aj s odborným lekárom.
Sandy Newmark, klinický psychológ a špeciálny pedagóg z University of California San Francisco (UCSF), používa výživové doplnky ako súčasť integratívneho plánu liečby ADHD a ADD. Tento plán obsahuje intervencie v školskom prostredí, rodičovské stratégie, spánok a cvičenie. Vďaka svojmu komplexnému prístupu je Dr. Sandy Newmark v jeho praxi mimoriadne úspešný a uznávaný. Výživové doplnky uvedené v tomto článku, Sandy odporúča svojim zberencom a pacientom v záujme účinnejšej liečby ADHD. Každý tu spomenutý výživový doplnok má mnohými štúdiami podložené účinky pri zlepšovaní niektorých symptómov porúch pozornosti u ľudí.
Najčastejšie používané výživové doplnky pri liečbe ADHD
- OMEGA-3 mastné kyseliny
- Železo
- Zinok
- Horčík
- Vitamín D
- Inozitol (vitamín B8)
- Melatonín
- Probiotiká
- Aminokyseliny
- Ashwagandha
- Ginkgo biloba
- Ženšen
- Rhodiola rosea
Tipy pre rodičov a budúce mamy
- Preferujte čerstvé potraviny, stravu bohatú na vlákninu a minimálne spracované jedlá
- Obmedzte sladké nápoje a balené snacky
- Učte deti jesť pomaly a vnímať chuť
- Dávajte si pozor na nákup produktov s dlhým zoznamom ingrediencií
- Počas tehotenstva dbajte na príjem kvalitných bielkovín, omega-3, železa a zinku
Výživa nie je len palivo pre náš organizmus, je to stavebný materiál pre mozog, emócie aj budúcu kvalitu života.
Dnešný svet je rýchly a pohodlné riešenia nás lákajú na každom kroku. No každé rozhodnutie, ktoré spravíme v kuchyni či obchode, má dlhodobý dopad, najmä na deti, ktoré sa ešte len formujú.
Ultra spracované potraviny možno chutia dobre, no ich skrytá daň je privysoká. Ak chceme zdravšie, sústredenejšie a psychicky odolnejšie deti, musíme začať tam, kde to celé vzniká, pri výbere potravín. Zdravý mozog sa nestavia z polotovarov.
Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné. Štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery a je potrebné si počkať na ďalšie odborné publikácie a informácie v tejto problematike. Taktiež organizmus každého jedinca reaguje rozlične na spomínané zložky potravy. Človek trpiaci ADHD by však mal prijímať vyvážené jedlá, ktoré sa skladajú najmä z celistvých potravín. V zložení jednotlivých jedál je dôležité prihliadať na komplexné sacharidy, polynenasýtené kyseliny omega-3 a dostatočné množstvo bielkovín. Na druhej strane je lepšie vyhýbať sa rôznym aditívam v potravinách. Zdravý životný štýl v podobe kvalitného stravovania a fyzickej aktivity prospieva všetkým bez ohľadu na to, či človek trpí nejakou poruchou.
Ak sa teda snažíte lepšie zvládať prejavy tejto poruchy, mali by ste sa vyhýbať najmä nasledovným potravinám:
- Cukor a sladké jedlá
- Jednoduché sacharidy
- Nezdravé tuky
- Kofeín
- Priemyselne spracované potraviny
Aj keď samotná zmena stravy príznaky tejto poruchy neodstráni, môže ich v mnohých prípadoch aspoň čiastočne zmierniť.
Čo by mali jesť hyperaktívne deti?
- Viac bielkovín na raňajky a počas dňa
- Jesť potraviny bohaté na vitamíny (predovšetkým vitamíny skupiny B, vrátane vitamínu B6 - kyseliny listovej)
- Zvýšiť príjem Omega-3 mastných kyselín
- Horčík
- Zinok
Strava ako príčina a zároveň liečba ADHD? Si to, čo ješ. Fráza, s ktorou sa nemusia všetci stotožniť a súhlasiť s jej významom, avšak v niektorých prípadoch tento výrok platí viac, ako by sme čakali.
tags:
