Mrkva, známa tiež ako karotka, je koreňová časť rastliny mrkva obyčajná, ktorá patrí do čeľade zelerovitých. Obľubuje piesčité pôdy a veľa slnka. Ide o koreň, ktorý sa konzumuje surový, ale aj varený, pečený alebo dusený. Čerstvá mrkva má sladkastú a veľmi sviežu chuť. Zatiaľ čo sa koreňová časť mrkvy používa na konzumáciu, lístky, takzvaná vňať, sú obľúbenou prísadou do varenia.
Pre mrkvu je typická červenkavá až oranžová farba. Existujú tiež variácie žltej alebo dokonca fialovej farby. Zrelá mrkva dosahuje hmotnosť až 250 gramov. Má valcovitý až kužeľovitý tvar a dĺžku maximálne 25 centimetrov. V obchodoch sa mrkva často predáva vo zväzkoch.
Pôvod a Rozšírenie
Prvé divé formy dnešnej mrkvy pochádzajú pôvodne z Ázie a potom sa postupne dostali aj do južnej Európy. Prvé kultúrne formy dnešnej mrkvy sú lokalizované do oblasti dnešného Afganistanu. Mrkva má pôvod v Ázii v Afganistane, Iráne a Pakistane. Momentálne sa však mrkva pestuje takmer všade na svete. Na Slovensku sa pestuje vyše 400 rokov. Odborníci poznajú dnes okolo 400 rôznych druhov mrkvy.
Doteraz som ani ja netušila, že dnešná mrkva ako ju poznáme bola pôvodne fialová. Takže je to asi takto: najskôr bola mrkva fialová, neskôr žltá, potom červená a v Stredomorí biela. Nájdeme aj mrkvu divorastúcu vo voľnej prírode. Asi v 10. st. sa rozšírila do Indie až po východné Stredomorie a v 12. st. sa rozšírila po celej Európe. Mrkva ako ju poznáme dnes, teda oranžová sa začala pestovať v 16-17. st. v Holandsku ako mutant mrkvy fialovej. Keďže oranžová mrkva sa vyznačuje vysokým obsahom antioxidantov, výbornou chuťou, stala sa veľmi populárnou zeleninou a jej konzumácia sa zvýšila na úkor mrkvy ostatných farieb.
Napr. u nás v Európe ale aj v Amerike sa pestovala len mrkva oranžovej farby, v Japonku a Číne preferujú odrodu žltej a červenej mrkvy a na Strednom východe sa môžete stretnúť prevažne s mrkvou fialovou. Je pozitívne, že na trhu sa objavuje mrkva fialová a žltá, dokonca od slovenských pestovateľov, čo osobne veľmi oceňujem.
Pestovanie a Skladovanie
Mrkva sa sadí v marci a apríli a zbiera sa od júna do novembra. Preto je k dispozícii veľký výber v druhej polovici roka. Mrkva je nenáročná zelenina.
Mrkva vyžaduje správne skladovanie. Ideálne sa skladuje v debnách zasypaných pieskom. Mala by byť očistená a skladovaná pri teplote okolo 5 °C. Pred tým treba z nej odstrániť vňať. Čo sa týka skladovania, mrkva má rada tmu, chlad a vlhko. Najlepšie je zavinúť ju do vlhkej utierky.
Zloženie a Účinky na Zdravie
Mrkva je považovaná za najbohatší zdroj provitamínu A. Ďalej obsahuje vitamíny B, C, D, E a K, vápnik, horčík, železo, fosfor, kremík a síra. Má veľký sacharidov. Betakarotén sa v organizme mení na vitamín A. Ak zjete denne 100 gr mrkvy, dostanete do tela trojnásobok dennej odporúčanej dávky vitamínu A. Mrkva je plná plná vlákniny. Obsahuje minimum tukov a cukrov. Pektín, ktorý sa nachádza v mrkve sa stará o trávenie, vyprázdňovanie a upokojuje črevný trakt.
Mrkva vo všeobecnosti je bohatá na karotén a betakarotén, vlákninu, vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantoténovú, kremičitú, pektínové látky a silice, z minerálov a stopových prvkov najmä, draslík, sodík, vápnik, horčík, fosfor, síru, mangán, železo, meď a zinok. Na rozdiel od iných druhov zeleniny je výživnejšia varená ako surová, ktorá zabezpečuje účinnejšie vstrebávanie karoténov a betakaroténov do organizmu, ako surová príprava.
Mrkva poskytuje veľké množstvo vlákniny a vitamínu A a je preto predovšetkým zdravá pre pokožku, vlasy a oči. Ďalej obsahuje veľké množstvo minerálnych látok a je preto veľmi zdravá.
Využitie v Kuchyni
Mrkvu možno konzumovať buď surovú alebo ako prísadu v mnohých šalátových pokrmoch. Mrkva má veľa použití v kuchyni. Napríklad nastrúhaná do šalátov, ktorým dodáva nielen skvelú chuť, ale i úžasnú farbu. Okrem toho je vhodná aj na nakladanie a tiež ako príloha k slaným jedlám. Je konzumovateľná v surovom stave.
V teplej kuchyni ju môžeme použiť do polievok, nátierok, môžeme ju pripraviť na pare, dusiť, zapekať, ako prílohu k mäsu vo forme pyré v kombinácii s inou zeleninou napr. kvakou, zelerom či zemiakom, do zeleninových placiek či fašírok , aj na prípravu sladkých pokrmov napr. ako súčasť polievok alebo mäsových jedál. Mrkva sa dáva do polievok a omáčok, ako súčasť jedál a nálevov. Mrkvu by sme mali Konzumovať aspoň jednu denne.
tags:
