Mrkva obyčajná (Daucus carota L. / Mrkvovité) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. Je to dvojročná kultúrna rastlina s vretenovitým, väčšinou červeným koreňom, viackrát perovito zloženými, silne strihanými listami a príjemnou vôňou.
Popis rastliny
Mrkva obyčajná predstavuje dvojročnú kultúrnu bylinu. V prvom roku sa objavuje prízemná ružica listov. V druhom roku rastlina vyháňa hranatú, rozkonárenú stonku, ktorá je striedavo obrastená strihanými listami a ukončená zloženým okolíkom bielych kvetov. V druhom roku z koreňa vyrastajú štetinato chlpaté olistené byle, ktoré dorastajú do výšky 30 -100 cm. Biele kvety sú usporiadané v okolíkoch, objavujú sa v mesiacoch júl - október. Plody sú dvojnažky.
Mrkva rastie aj divo na svahoch a lúkach; táto forma má biely koreň. Stredný kvet v okolíku je tu tmavo zafarbený. Nepestovaný druh sa vyskytuje po celej Európe ako burina. Našli by sme ju rásť predovšetkým na lúkach, svahoch, násypoch a pri cestách.
Kultivary a pestovanie
Pestovaná mrkva má veľa kultivarov: s dlhými, valcovitými alebo okrúhlastými koreňmi. Táto koreňová zelenina (pestovaná) má veľa kultivarov. Tieto kultivary môžu mať koreň buď: okrúhly, valcovitý alebo dlhý. Všetky kultivary sa pestujú v záhradách alebo na poliach. V záhradách a na poliach sa môžeme stretnúť s rôznymi kultivarmi, dlhým, valcovitým alebo prípadne okrúhlym koreňom. Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny.
Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.
Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním. Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz.
Pestovanie mrkvy
- Mrkvu vysievame najčastejšie na jar.
- Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli.
- Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov.
- Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme.
- Vzhľadom k veľkému množstvu semien vsypaných do riadkov je po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek potreba mrkvy vyjednotiť.
- Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.
Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný). Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné.
Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.
TIP: Patríte medzi vášnivých záhradkárov, ktorí sa nedokážu s koncom leta so starostlivosťou o záhradu rozlúčiť? Ak áno, vysaďte si druhy, ktoré budú kvitnúť alebo plodiť až do prvých mrazov. So starostlivosťou o zeleninu na jeseň vám poradíme v našom predchádzajúcom článku.
Účinky a využitie mrkvy
Na liečebné účely sa používa dozretý koreň, mrkva (Radix dauci sativi). Najemno sa postrúha a konzumuje sa ako šťava alebo zahustená ako sirup. Zvlášť dôležitý je obsah vitamínov a provitamí nov: A, C, a B-komplex. Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty. Predmetom zberu je dozretý koreň, ktorého obsah tvorí provitamín retinolu (vitamín A) a vitamíny zo skupiny B (tiamín a riboflavín). Mrkva okrem uvedeného obsahuje taktiež aj cukor, silicu, pektíny a farbivá.
Čerstvá mrkva, predovšetkým jej karotí ny (provitamin A), priaznivo ovplyvňujú ostrosť videnia a schopnosť za šera lepšie vidieť. Ďalej sa dokázala jej účinnosť proti črevným parazitom. Mrkva priaznivo vplýva aj na vylučovanie moču. Mrkva ako taká má priaznivý účinok na ľudský organizmus, okrem už dobre známej skutočnosti, že má vplyv na ostrosť videnia, napomáha aj v boji črevným parazitom. A taktiež aj pozitívne pôsobí na vylučovanie moču.
V detskej výžive preberá funkciu dietetika pri liečbe porúch trávenia. Mrkvová šťava je osvedčeným prostriedkom proti zápalom mandlí u detí. V kuchyni má mrkva široké využitie. Dá sa použiť ako aj v surovom stave, ale taktiež je vhodná a tepelné spracovanie. Okrem iného sa z nej pripravuje aj šťava, ktorá priaznivo ovplyvňuje pracovný výkon.
Koreň mrkvy obsahuje vitamíny A, B a C, betakarotén, železo, vápnik, draslík a sodík. Rozšírenie jej pestovania je hlavne v Európe a Severnej Amerike.
- Účinky: znižuje cholesterol, predchádza zápche, pomáha pri kožných chorobách, nedokrvení a oslabení organizmu.
- Chráni zrak.
- Znižuje riziko rakoviny pľúc.
Jednoduchý spôsob ako znížiť hladinu cholesterolu v krvi. Je vynikajúcou regeneračnou potravinou, ak sa človek cíti vyčerpaný alebo sa zotavuje. Mrkva je bohatá na vitamíny A, B a C, betakarotén, železo, vápnik, draslík a sodík.
Množstvo: Každý deň jedzte 2 mrkvy alebo vypite pohár čerstvej šťavy. Pôst s mrkvovou šťavou v priebehu 1 alebo 2 dni je veľkou detoxikačnou terapiou pečene. Viac vitamínu A - karoténu sa uvoľňuje pri spacovaní mrkvy než pri hryzení v surovom stave. Pri strúhaní to je 36%, pri tepelnej úprave až 60%, kým pri jedení celej surovej mrkvy len 5%. Ak si dávate čerstvú mrkvovú šťavu, vmiešajte do nej aj lyžičku panenského oleja, vďaka ktorému sa karotén v tele lepšie využije.
Mrkvová Šťava
Pre svoj obsah vitamínov, enzýmov a minerálnych látok je mrkvová šťava dôležitá pre zdravý vývin. Priaznivý je vplyv surovej mrkvovej šťavy aj na kožné, žalúdočné a očné choroby. Pri nábore žiakov do leteckých učilíšť v USA boli mnohí kandidáti odmietnutí pre chybu zraku. Po kúre so surovou mrkvovou šťavou boli niektorí uznaní za schopných a boli prijatí na učilište. Najväčší jej význam je v prevencii a liečení nádorových ochorení.
tags:
